Tajné predlohy filmov #50

Ďalší mesiac sa pomaly končí, takže prišiel čas na ďalší diel pravidelného seriálu o filmoch a ich predlohách. Výber je čisto náhodný...

 

 

Mothers’ Instinct (2024)

(Mateřské instinkty)

V napínavej dráme divák sleduje životy dvoch žien. Tie sú priateľky, žijú takmer totožné životy, sú súčasťou tých istých spoločenských kruhov a obe majú synov zhruba v tom istom veku. Všetko sa však rozpadne v deň, keď jednej zo žien syn zomrie. Čo odštartuje nekonečnú vlnu výčitiek. Film je v podstate dvojnásobnou adaptáciou. V prvom rade vychádza z francúzskeho filmu Duelles z roku 2018. Zároveň ide o spracovanie románu Derrière la haine z roku 2012, ktorý napísala Barbara Abel. Na réžii filmu sa mal najskôr dokonca podieľať režisér pôvodného filmu z roku 2018, ale nakoniec na režisérsku stoličku zasadol úplný nováčik. Pri adaptovaní knihy došlo hneď k niekoľkým zmenám. Niektoré z nich sú logické. Ako zmena prostredia, takže divák má možnosť sledovať americké predmestie šesťdesiatych rokoch. Aj mená hlavných postáv boli zmenené, avšak tiet boli zmenené aj v pôvodnej adaptácii z roku 2018. Miernou zmenou prešla aj nehoda, kvôli ktorej jedna zo žien prišla o syna. Väčší priestor je napríklad venovaný osvetleniu životného príbehu jednej z hlavných postáv. Čo neskôr pomáha vysvetliť jej motiváciu. Najväčšími zmenami prešiel samotný záver, ktorý sa od toho knižného dosť líši. Film si vyslúžil skôr zmiešané a vlažné hodnotenia.

 

Priest (2011)

(Kazateľ / Kazatel)

Pomerne zabudnutý béčkový postapokalyptický triler ponúka ďalšiu verziu budúcnosti, v ktorej je svet spustošený vojnami. Lenže v tomto prípade ľudstvo bojovalo s upírmi. Kazateľ predstavuje tajomného legendárneho bojovníka, ktorý žije v utajení medzi bežnými ľuďmi. Až do dňa, keď sa musí vybrať na ďalšiu trestnú výpravu. Film svoj námet veľmi voľne preberá z rovnomenného kórejského komiksu, ktorý vychádzal medzi rokmi 1998 a 2007. Jeho autorom je Hjung Min-woo. Samotný komiks je pritom inšpirovaný počítačovou hrou Blood, ktorá vyšla v roku 1997, no okrem toho je inšpirovaný aj iným knihami, filmami, ale aj hrami. Filmovacie práva boli predané ešte v roku 2005, no trvalo niekoľko rokov, kým sa na filme začalo pracovať. V čase natáčania navštívil produkčný tím aj autor komiksovej predlohy. Film sa ale od predlohy v mnohom odkláňa. Najväčším rozdielom je prostredie samotné, pretože to filmové je obohatené aj o prvky sci-fi a kyberpunku. Udalosti sa odohrávajú v inom slede a v úplne inej časovej línii. O niečo odlišní sú aj upíri, ktorí vo filme vytvárajú spoločenstvá a dokonca existuje niekoľko druhom upírskych bytostí. Film si vyslúžil skôr vlažné a kritické hodnotenia.

 

SMS für dich (2016)

(SMS pro tebe / Text for you)

Nenápadný romantický film sa venuje hlavne téme straty. Hlavná hrdinka prišla o svojho partnera a nedokáže sa s jeho stratou vyrovnať. Neustále jej chýba a keď je jej najhoršie, posiela na jeho staré telefónne číslo správy. Lenže medzičasom to číslo dostal niekto iný. Film svoj námet čerpá z rovnomennej knihy z roku 2009, ktorej autorkou je Sofie Cramer. Ide o pomerne vernú adaptáciu. Napriek tomu je film v niektorých momentoch odlišný. Kniha má mnoho zábavných a/alebo komediálnych prvkov, film je však zameraný skôr na emocionálnu stránku príbehu. Tiež sa zmenilo dejisko príbehu, keďže film sa odohráva v Berlíne. Cieľom Karoline Herfurth, ktorá stvárnila hlavnú úlohu a zároveň pracovala na scenári, bolo vytvoriť film podobný romantickým klasikám, akými sú Notting Hill alebo Sleepless in Seattle. Film bol na domácej scéne pomerne úspešný a celkom slušne zarobil. Tiež získal pomerne pozitívne hodnotenia, niekoľko nominácii, vrátane nominácie herečky v hlavnej úlohe na cenu Bambi. V roku 2019 sa objavili informácie o chystanej americkej adaptácii tohto filmu. Ten bol nakoniec uvedený do kín v roku 2023 pod názvom Love Again. Od svojich predlôh sa však natoľko vzdialil, že sa o ňom dá hovoriť len ako o filme s podobným námetom.

 

The Help (2011)

(Čiernobiely svet / Černobílý svět)

Cenami ovenčená, no väčšinu času zabudnutá dráma. Aj týmito slovami by sa dal opísať film, ktorý ponúka pohľad na svet rozdelený na biely a čierny. Ktorý, napriek tomu, ponúka komplexné a hlavne zložité vzťahy. Svoj námet film čerpá z rovnomennej knihy z roku 2009, ktorú napísala Kathryn Stockett. Podobne ako iné filmy, aj táto sa v mnohom od svojej predlohy odkláňa. Jedným z väčších rozdielov je napríklad aj fakt, že zatiaľ čo kniha je písaná z pohľadu troch postáv, film je v podstate len z pohľadu hlavnej hrdinky Skeeter, ktorá píše príspevok o černošskej komunite a ich živote v úlohe pomocných síl. Film sa najviac zameriava práve na to, ako skúmanie životov týchto pomocníc v domácnosti pôsobí na Skeeter a ako sa vďaka tomu mení a rastie. Aj iné postavy prešli mnohými zmenami. Niektoré postavy tak na filmovom plátne vyzerajú byť oveľa krutejšie. Nehovoriac o nutne pozmenených vzťahoch medzi niektorými zúčastnenými. Vo výsledku však obe verzie príbehu sprostredkúvajú to isté posolstvo a pomerne pravdivo a verne zobrazujú vtedajšiu spoločnosť. Film si vyslúžil pomerne pozitívne kritiky, čo mu vyslúžilo aj mnohé ocenenia. Takisto bol finančne veľmi úspešný. Kniha je tiež pomerne známa, avšak jej vydanie sprevádza aj nemilá pozornosť v podobe žaloby. Bývalá gazdiná autorkinho brata zažalovala Kathryn Stockett a obvinila ju, že jednu z postáv v knihe napísala podľa nej. Spor však nevyhrala.

 

The Iron Giant (1999)

(Železný obor / Železný obr)

Oceňovaný, no zároveň trochu zabudnutý animovaný film, rozpráva príbeh malého chlapca. Ten koncom päťdesiatych rokov sníva o mimozemšťanoch a boji s tajnými agentami. Až jedného dňa nájde obrovského robota, ktorý spadne z vesmíru a pristane v jazere. Svoj námet film čerpá z knihy The Iron Man: A Children’s Story in Five Nights z roku 1968, ktorej autorom je Ted Hughes. V Amerike kniha vyšla pod názvom The Iron Giant. Autor knihu napísal pre svoje deti, aby im pohol vyrovnať sa so smrťou ich matky, poetky Sylvie Plath. Čo je možno aj dôvod, že išlo v zásade o pomerne jednoduchý príbeh, v ktorom najsilnejšie zaznievala tolerancia a akési prijatie a zmierenie sa so životom. Film ponúka podobnú tematickú základňu, no zároveň tieto témy do veľkej miery prehlbuje a ponúka aj širšie súvislosti. Najmä v otázke doby, v ktorej sa daný príbeh odohráva. V podstate ale platí, že kniha a film majú len veľmi málo spoločného. Pretože Brad Bird, ktorý film režíroval, ale takisto napísal aj jeho scenár, využil tento priestor na vyrovnanie sa so svojou osobnou traumou. Film získal niekoľko ocenení a uznanie kritikov, ale bol finančným prepadákom.