Tajné predlohy filmov #56

Ďalší mesiac sa pomaly ale isto skončí, takže prišiel čas opäť sa pozrieť na ďalšie filmy a ich knižné predlohy. Podobne akokoľvek predtým, aj tentoraz je výber čisto náhodný...

 

 

The Cider House Rules (1999)

(Pravidlá muštárne / Pravidla moštárny)

Trochu zabudnutá romantická dráma približuje divákovi pomerne jednoduchý, no zároveň komplikovaný príbeh. V ktorom sa postavy učia o živote v tom najprekvapivejšom prostredí – v jablkovom sade. Film svoj námet čerpá z rovnomenného románu z roku 1985, ktorého autorom je John Irving. Príbeh do podoby scenára adaptoval sám autor. Napriek tomu sa film a kniha v mnohom rozchádzajú. Zodpovedný je za to najmä fakt, že kniha je oveľa komplexnejšia a ponúka pohľad na celú životnú cestu hlavného hrdinu. No vo filme na niečo podobné neostáva miesto, takže sa tvorcovia rozhodli sústrediť len na časť života postáv. Vďaka tomu boli mnohé vedľajšie dejové linky vynechané úplne alebo upravené. Obdobne museli byť vynechané aj niektoré postavy a ich menšie či väčšie úlohy prebrali pre zmenu iné postavy. Napriek veľkým zmenám ale scenár a neskôr film ponúkli mnohé morálne posolstvá. Za čo si vyslúžil John Irving aj nomináciu na Oscara, ktorú premenil. Film si navyše získal uznanie kritikov a bol aj divácky úspešný, čo mu vynieslo nemalý finančný úspech. Kniha bola spracovaná aj do podoby divadelnej hry.

 

Real Steel (2011)

(Oceľová päsť / Ocelová pěst)

Akčný film z nie až takej vzdialenej budúcnosť. V ňom už v ringoch proti sebe nebojujú boxeri, ale niekoľkometroví roboti. Čo spôsobilo, že ľudia ako Charlie, teda boxeri, už si môžu len privyrábať ako promotéri alebo tréneri, no aj tak väčšinou len prežívajú. Charlieho život sa ešte skomplikuje, keď za ním príde syn, s ktorým nemá prakticky žiadny vzťah. Svoj námet film čerpá z poviedky Steel, ktorú napísal Richard Matheson. Prvýkrát vyšla časopisecky v roku 1956. Knižne vyšla až v roku 2011, za účelom propagácie filmu, ako súčasť zbierky kratších próz s názvom Steel and Other Stories. V roku 1963 na jej motívy vznikla epizóda do seriálu The Twilight Zone, konkrétne druhá epizóda z piatej série. Filmovacie práva k poviedke boli predané ešte v roku 2003 alebo 2004 spolu s originálnym scenárom, no na filme sa začalo pracovať až niekedy okolo roku 2009. Čo do vernosti ide o úplne odlišný príbeh. Čiastočne je za to zodpovedný aj fakt, že predloha je len poviedka, v ktorej si tvorcovia museli mnohé domyslieť, aby mohli natočiť film. Ten má navyše niečo málo cez dve hodiny. No z pôvodnej poviedky ostala prakticky len kostra, a tou je, že sa dej odohráva vo svete, kde medzi sebou boxujú roboti. Mená postáv, samotné postavy, príbeh i zápletka – to všetko bolo vymyslené, až vznikol film, ktorý je svojou predlohou len vzdialene inšpirovaný. Napriek tomu mal film úspech. Nielen finančný, ale navyše zabodoval aj u kritikov a celkovo divákov. Hoci, podľa mnohých, ponúka sériu klišé scén a momentov, ktoré ozvláštňujú len bitky robotov.

 

Sphere (1998)

(Guľa / Koule)

Dnes takmer zabudnutý mysteriózny triler približuje divákovi ďalšiu výskumnú cestu. Tentoraz sa spolu s tímom výskumníkov môže vydať do hlbín Tichého oceánu a skúmať tam s nimi záhadný objekt, ktorý tam sedel dlhé roky a nikto netuší, o čo presne ide. Film svoj námet čerpá z rovnomenného románu z roku 1987, ktorého autorom je Michael Crichton. Ide o pomerne vernú adaptáciu, v ktorej diváci sledujú zhruba rovnaký príbeh ako čitatelia knihy. Niektoré pasáže však museli byť skrátené alebo vynechané. Čím sa napríklad zmenila motivácia niektorých postáv alebo vďaka tomu museli byť vynechané niektoré scény. Niektoré detaily sú takisto prispôsobené, aby väčšmi zaujali diváka. Napríklad samotné objavenie podmorskej gule alebo ako vyzerá. Všetky zmeny sú však logické a mali prehĺbiť divácky zážitok. Napriek tomu adaptácia stroskotala na mnohých detailoch. Kritici filmu najviac vyčítali, že premrhal potenciál výborných hercov a navyše divákovi všetko servíroval na podnose. Divácky bol prijatý o niečo vrúcnejšie, ale napriek tomu skončil ako finančný prepadák. V roku 2020 sa objavili informácie o tom, že sa chystá seriálová adaptácia knihy.

 

Still Alice (2014)

(Pořád jsem to já)

Cenami ovenčená dráma rozpráva príbeh o profesorke lingvistiky. Alice má úspešnú kariéru, navyše je dobrá manželka a matka. Všetko sa zmení, keď postupne začne zabúdať slová. Neskôr prichádza diagnóza, ktorá zmení nielen ju, ale všetkých okolo nej a ich vzájomné vzťahy. Svoj námet kniha čerpá z rovnomennej knihy z roku 2007, ktorej autorkou je Lisa Genova. Román vyšiel pôvodne na vlastné náklady a vďaka veľkému úspechu neskôr v roku 2009 pod záštitou vydavateľstva. Autorka pritom vychádzala nielen z vlastnej praxe, keďže je neurologička, no zároveň aj z osudu svojej starej mamy, ktorá trpela rovnakým ochorením ako hlavná hrdinka. Filmová adaptácia pomerne verne spracováva román, hoci prichádza aj s niekoľkými zmenami. Napríklad dejisko príbehu je prenesené z Cambridgu do New Yorku. Technika, ktorá sa v knihe takmer nespomína, je napríklad neodmysliteľnou súčasťou života filmových postáv. Napríklad aj Alice voláva cez Skype, dokonca aj v pokročilejších štádiách ochorenia, keď má problém zašnurovať si aj topánky, čo filmu vyčítalo hneď niekoľko kritikov. Výraznou zmenou je ťažisko príbehu. Román je písaný z pohľadu Alice, no film sa viac ako na jej prežívanie sústreďuje na život ľudí okolo nej. Ako jej chorobu vnímajú jej najbližší. Aj vďaka tomuto vernému zobrazeniu film zarezonoval a získal nielen dobré hodnotenia, ale aj mnohé ocenenia. Kniha bola adaptovaná aj do podoby divadelnej hry a uvedená v sezóne 2013.

 

The Way Back (2010)

(Útek zo Sibíri / Útěk ze Sibiře)

Dnes už trochu zabudnutá dráma opisuje štyridsiate roky minulého storočia. Sústreďuje sa na skupinu väzňov z ruského gulagu, ktorým sa síce podarí utiecť, ale stále na nich čaká niekoľko tisíc kilometrov dlhá cesta nielen sibírskou divočinou. Film svoj námet čerpá z udalostí, ktoré zapísal do svojich memoárov poľský vojnový väzeň Sławomir Rawicz. Memoáre vyšli pod názvom Długi marsz (The Long Walk) v roku 1956. Po autorovej smrti bolo na základe dochovaných historických záznamov čiastočne vyvrátená pravdivosť opisovaných udalostí. Rawicz z gulagu neušiel, miesto toho bol prepustený, čo dokazujú dokumenty, ktoré sám napísal. Jeden z vojnových veteránov navyše tvrdí, že udalosti z knihy sú prisvojeným príbehom. Avšak toto tvrdenie nemohlo byť nikdy dokázané. Samotný film je opísanými udalosťami inšpirovaný len veľmi povrchne. Odlišujú sa mená postáv, prostredie, aj opisované udalosti. V zásade teda platí, že ide o nový príbeh, ktorý vytvorili na základe hlavnej myšlienky. Divák tak sleduje trpké osudy hrdinov, ktorí sa napriek nepriazni a nebezpečenstvu vydajú na cestu, ktorá by ich mohla stáť život. Pretože aj keby ich nechytili, stále ich môže zabiť nehostinná krajina. Film si vyslúžil skôr zmiešané hodnotenia od kritikov. Divácky bol prijatý lepšie, avšak aj tak skončil ako finančný prepadák.