Príroda
a spojenie s ňou je téma, ktorá ma v knihách a príbehoch vždy
láka. Preto ma fascinujú prírodné božstvá z mytológie, a preto si
vždy vyberiem príbeh o magickom lese. V poslednom čase som čítala pár
kníh, ktoré sa venujú skutočnej mágii prírody – ktorá s mytologickou alebo
fantasy mágiou nemá až toľko spoločné...
Peter Wohlleben
– Tajný život stromů
Kľúčové slová:
Svet lesov. Tajné spoločenstvo. Prechádzky v suchom lístí.
Táto kniha
bola v istom čase doslova hitom. Videla som ju úplne všade. V tom čase
ma však tematicky až tak nezaujala. Do povedomia sa mi dostala až v tomto čase
a teraz si získala celú moju pozornosť. Kniha o lesoch. Príbehy a fakty,
ktoré sa s nimi spájajú. Tajné pravdy, ktoré mi mal sprostredkovať ten asi
najpovolanejší človek – Peter Wohlleben, dlhoročný lesník.
Kniha nie je
tak úplne príručkou a nie je to ani vzdelávacia publikácia. Čitateľ sa tam
síce dozvie veľa faktov o lesoch a o tom, ako fungujú lesné
spoločenstvá, no primálo na to, aby ho to obohatilo po odbornej stránke. Miesto
toho túto knihu vnímam skôr ako svojho druhu úvahu. Ako akýsi filozofický
príspevok obohatený o fakty, v ktorom sa Peter Wohlleben zamýšľa nad
poznatkami, ktoré za roky praxe získal. Také tie tajné, súkromné poznatky podporené
faktami. A áno, tak trochu sa snaží ľudí aj vzdelávať. Hovorí o dôležitosti
pralesov, o lesných spoločenstvách a nenásilnou formou hovorí širokej
verejnosti, že ešte stále máme časť svet spasiť a zachrániť. No zároveň to
robí veľmi nevtieravo. Lebo v skutočnosti berie čitateľa za ruku a vovedie
ho do čarovného lesného kráľovstva, kde niektoré javy zo života stromov
nedávajú vedecký zmysel. No pritom dávajú dokonalý zmysel z pohľadu lesu
ako spoločenstva organizmov, ktoré sa naučili žiť v symbióze.
5/5
Sylvain
Tesson – Snežná leopardica
Kľúčové
slová: Tibetská divočina. Brodenie sa snehom. Legendárny chlpáč.
Pomerne útla
knižočka z pera francúzskeho cestovateľa a spisovateľa Sylvaina Tessona.
Nejde o prvú cestopisnú knižku z jeho pera, ale v poslednom čase
asi o jeho najobľúbenejšiu. Na stránkach opisuje cestu, ktorú podnikol s fotografom
Vincentom Munierom a jeho dvomi spolupracovníkmi do tibetskej divočiny.
Aby tu spoločne zvečnili záber zvieraťa, o ktorom si mnohí myslia, že je
len legendou. Pretože leoparda snežného videl na vlastné oči len málokto.
Predstavte si
nesmierne rozsiahlu prírodu, v ktorej vládne ticho také ohlušujúce, že
človeku zalieza nie pod kožu, ale rovno do kostí. Podobne ako mráz, ktorý tým končinám
neustále vládne. V tomto kraji nemáte veľa priestoru na rôznorodé
činnosti. Môžete sa len presúvať z miesta na miesto a potom čakať. A to
čakanie je nutné niečím vyplniť, napríklad aj premýšľaním. Sylvain Tesson
premýšľal a svoje úvahy si poctivo zapisoval a neskôr z nich vzišla
táto kniha. Avšak nejde len o úvahu. Pretože spája až príliš veľa oblastí –
od filozofie, cez náboženstvo, politiku, zoológiu až po sociológiu. Zabŕda do rôznych
tém, no snaží sa vracať k tej jedinej. K čakaniu na snežnú leopardicu,
na akýsi svätý grál ich výpravy, od ktorého sa všetko odvíja. Mne osobne
prišiel byť jeho jazyk miestami zbytočne strohý, nehovoriac o tendencii čitateľovi
až príliš okato podsúvať svoje závery. Ale napriek tomu má tá tibetská divočina
jeho očami nezameniteľné čaro. A tiež je príjemné čítať slová človeka,
ktorý si po výstupe na vrchol hory nepripadá ako pán sveta, ale ako
zanedbateľná snehová vločka, ktorú môže odviať aj silnejší vánok.
4/5
Diana
Marcum – V údolí motýľov
Kľúčové
slová: Motýle. Partnerská terapia. Raj v Belize.
Táto kniha si
tak trochu našla mňa. Keď som hľadala niečo úplne iné, ale niečím si ma
získala. Najskôr asi kombináciou farieb na obálke. Nie som síce fanúšik zelenej
alebo motýľov, ale predsa som si dala tú námahu a prečítala si, o čom
príbeh je. Čiastočná autobiografia Diany Marcum, v ktorej sa venuje ceste
do Belize, ktorá neodvratne zmenila jej svet. O Diane Marcum som nikdy
nepočula a stále o nej v podstate nič neviem, ale zároveň mi
táto kniha pripomína Zimování od Katherine May, takže som neodolala.
Príbeh v podstate
začína ako akási nepodarená dovolenka v Belize. Diana vyráža na cesty so svojím
takmer bývalým partnerom. Vie, že táto cesta rozhodne o tom, či spolu
ostanú, alebo pôjde každý svojou cestou. Zároveň tak akosi neplánovane musia
ostať v Belize dlhšie, čo spôsobí, že sa dostanú do miest, kam sa ani neplánovali
dostať. Nielen do lona prírody, ale aj hlboko do svojich myšlienok. Kniha teda
má v sebe isté prvky úvahy, ale skôr by som to prirovnala k osobnej spovedi.
Keď sa Diana rozhodne dať dokopy svoje myšlienky a výsledok jej snaženia
som mohla držať v rukách. Jej úvahy sú zaujímavé, rovnako aj jej postrehy a keďže
dokázala aspoň čiastočne preniknúť do siného spojenia s prírodou, ktoré
niektoré ľudia majú, tak si ma v istom zmysle získala. Našla som si tam to
svoje. Zároveň mi ale prišlo, že jej myšlienky boli až príliš neupratané.
Skákala z miesta na miesto, čím oslabovala výpovednú hodnotu niektorých
postrehov a miestami ma dokonca až plietla. Ale tých pár postrehov, ktoré
si takto nepokazila, ma predsa len dostalo.
3/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára