Ďalší
mesiac sa pomaly končí, takže nastal čas opäť sa venovať filmom a ich knižným
predlohám. Výber je opäť náhodný, hoci v tomto prípade ide o komiksové
predlohy...
V for
Vendetta (2005)
(V
ako Vendeta / V jako Vendeta)
Dnes už
takmer klasický a cenami ovenčený film približuje ďalšiu víziu budúcnosti.
Aj v tomto prípade pomerne pochmúrnu predstavu, nakoľko divák má možnosť
sledovať boj proti totalitnému režimu. Pritom sleduje základný rozpor v práci
akéhokoľvek bojovníka proti zlu – či sa vplyvom tohto nekonečného zápasu nezmenil
na niekoho ešte horšieho, než je ten, proti komu bojuje. Svoj námet pomerne
voľne preberá z rovnomenného komiksu, ktorý napísal Alan Moore
a ilustroval David Lloyd. Pôvodne vychádzal v čiernobielej
verzii medzi rokmi 1982 a 1985 v časopise Warrior. Ten bol neskôr
zrušený a komiksovú sériu dovydával DC Comics (1988 až 1989),
tentoraz v plnofarebnej verzii. Samotný príbeh prešiel mnohými zmenami. Pôvodný
komiks písal Moore v reakcii na anglickú politickú scénu osemdesiatych
rokov, čiže komentuje najmä tzv. „tatcherizmus“ a v príbehu sa
zaoberá konfliktom medzi anarchizmom a fašizmom. Vo filmovej verzii bol
príbeh prispôsobený, aby viac zapadol do amerických kulís, čo Moore vníma ako
najväčší prešľap. Okrem toho boli zmenené aj charaktery postáv a tematická
základňa. Alan Moore o filme otvorene vyhlásil, že ho nebude pozerať.
Nakoľko ho už rozladili iné nie veľmi presné adaptácie jeho komiksov. (Kvôli
čomu napríklad odmietal, aby ho v tomto filme uvádzali ako autora predlohy,
alebo aby mu platili za autorské práva.) Napriek tom bol film finančne úspešný
a vyslúžil si hneď niekoľko nominácií na rôzne ocenenia. V čase uvedenia
filmu do kín sa pôvodný komiks dočkal reedície v tvrdej väzbe a vďaka
adaptácii sa obnovil záujem o Mooreov príbeh. V tom istom roku vyšla
aj novelizácia scenára, ktorú napísal Steve Moore (síce neboli príbuzní, ale boli
dlhoroční priatelia a spolupracovníci).
Immortel,
ad vitam (2004)
(Prekliatie
bohov / Prokletí bohů)
Trochu
zabudnutý film ponúka ďalšiu víziu budúcnosti. V nej divák sleduje osudy
modrovlasej Jill, ktorú hľadá boh Horus prevtelený do ľudského tela. Tomuto starému
egyptskému bohovi hrozí, že príde o nesmrteľnosť, preto sa rozhodne
splodiť dieťa s tou správnou ženou. Lenže telo, ktoré posadne, aby tento
cieľ splnil, patrí niekdajšiemu politickému väzňovi, ktorých posledných tridsať
rokov strávil uväznený v kapsule s tekutým dusíkom. Film je natočený
tzv. „digital backlot“ metódou, v tomto prípade ide o zábery skutočných
ľudí premietané na digitálne vytvorenom pozadí. Film svoj námet veľmi voľne
čerpá z francúzskeho komiksu La Foire aux immortels (angl. The
Carnival of Immortals), ktorý napísal a ilustroval Enki Bilal.
Ten takisto režíroval a napísal scenár k filmu. Komiks je z roku
1980 oproti filmu ponúka iný druh príbehu. Dej sa odohráva už v roku 2023
(nie v roku 2095), no stále sa sústreďuje predovšetkým na postavu Alcidea
Nikopola, ktorý spojí svoje sily s bohom Horusom. Na rozdiel od filmu však
neplánuje len splodiť potomka, ale bojujú proti korupcii a zhubným silám
nového storočia. V rámci predlohy ide o prvý diel trilógie sústreďujúcej
sa na Nikopola. Druhý diel s názvom La Femme piège (angl. The
Woman Trap) vyšiel v roku 1986 a tretí záverečný s názvom
Froid Équteur (angl. Equator Cold) vyšiel v roku
1992.
Mortadelo
y Filemón contra Jimmy el Cachondo (2014)
(Agenti
Dementi)
Minimálne
trochu strelený animák približuje ďalšiu misiu dvoch výstredných agentov. Mortadelo
a Filemón sú súčasťou tajnej vládnej agentúry a sami seba považujú za
tých najcennejších agentov. V skutočnosti sú to však truľovia, ktorí
dokážu pokaziť asi úplne všetko, na čo siahnu. Pod ich rukami sa aj tá
najobyčajnejšia misia mení na neprekonateľne výstredné dobrodružstvo. Svoj
námet film čerpá v španielskej komiksovej sérii Mortadelo y Filemón
(angl. Mort & Phil), ktorú od roku 1958 kreslí Francisco
Ibáñez. Komiks je určený deťom a je založený na type humoru
známeho z čierno-bielych grotesiek, ktorý je preexponovaný a výrazný.
Postavy tak padajú z výšky, vybuchujú, niekedy ich pripučí niečo ťažké. Ale
keďže ide o komiks, tieto trampoty väčšinou zmiznú spolu s aktuálnym okienkom.
Primárnym zámerom komiksu je pobaviť. Okrem toho tiež ponúka rôzne druhy karikatúr
a paródií, nielen napríklad vážených inštitúcií, ale aj známych osôb.
Komiks sa teší veľkej popularite a bol preložený do mnohých jazykov. Tiež
sa dočkal viacerých adaptácií. Medzi rokmi 1965 a 1970 vytvoril Rafael
Vara šestnásť krátkych animovaných filmov, ktoré pospájal do dvojíc. V roku
1970 svoju tvorbu zakončil plnohodnotným filmom El armario del tiempo.
Nasledovali aj hrané celovečerné filmy. Prvý roku 2003 s názvom La
gran aventura de Mortadelo y Filemón (angl. Mortadelo &
Filemon: The Big Adventure), druhý nasledoval v roku 2008 s názvom
Mortadelo y Filemón. Misión: Salvar la Tierra (angl. Mortadelo
& Filemno: Mission: Save the Planet). Na motívy komiksu vznikla aj
videohra.
Rumble
(2021)
(Rachot)
V tomto animovanom
svete sa tvorcovia rozhodli spojiť wrestling a obrovské príšery. Ich zápasy
sú pritom celosvetovo sledované a každý na tomto „priemysle“ len veľmi
dobre zarába. Winnie je dcérou jedného z legendárnych wrestlingových trénerov
a rozhodne sa ísť v otcových šľapajach. Tým, že z rozkošného a trochu
nešikovného monštra urobí toho najväčšieho wrestlingového šampióna. Hoci ten by
najradšej zo všetkého tancoval. Svoj námet veľmi voľne čerpá z grafickej novely
Monster on the Hill z roku 2013, ktorú napísal Rob
Harrell. Film mal pôvodne niesť totožný názov, ale v roku 2019 bol
zmenený na Rumble. Predloha a film sa však zásadne líšia.
Zatiaľ čo film sa odohráva v istej verzii súčasnosti, pôvodný komiks sa
odohráva v druhej polovici 19. storočia v Anglicku. V tomto svete
má každé mesto svoju vlastnú príšeru a tá je zdrojom nielen pýchy, ale aj
turistického ruchu. Film a komiks majú spoločné vlastne len toľko, že v oboch
prípadoch ide o príbeh trochu neschopnej príšery. V oboch prípadoch
pomenovanej Rayburn. Jadrom však ostáva snaha zmeniť Rayburna na niekoho
užitočného, kto svoje nedostatky premení na prednosti. Film mal mať premiéru
ešte v roku 2020, ale kvôli pandémii sa premiéra neustále presúvala. Nakoniec
sa uvedeniu do kín ani nedočkal a koncom roka 2021 sa objavil na platforme
Paramount+. Neskôr si vyslúžil skôr zmiešané hodnotenia.
Sin
City (2005)
(Sin
City – mesto hriechu / Sin City – město hříchu)
Noirový triler
s pomerne nezabudnuteľným vizuálom. Aj týmito slovami by sa dal opísať
film, v ktorom sa prelína niekoľko dejových línií a príbehov. Divák
má možnosť sledoval nielen policajta, ale aj striptérku, utečenca s túžbou
po pomste, i jeho tajnú lásku. Okrem toho sa tu však objavilo hneď
niekoľko ďalších príbehov a motívov, takže film spôsobí ako poviedková
zbierka. Svoj námet čerpá z rovnomennej komiksovej série, ktorú medzi
rokmi 1991 a 2000 písal Frank Miller. Ten sa podieľal aj na
tvorbe adaptácie. Možno aj vďaka tomu ide o pomerne verné stvárnenie,
pričom niektorí kritici sa nechali počuť, že ide o jednu z najvernejších
adaptácií. Frank Miller sa vyjadril, že samotný komiks vznikol ako jeho odpoveď
na vlastnú fascináciu starými noirovými detektívkami. Jeho príbehy sa
odohrávajú vo fiktívnom meste, ktoré nazval Basin City (ktoré však všetci
označujú ako Sin City), kde sleduje osudy rôznych postáv. Ide o samostatné
príbehy a sú označované ako Sin City yarns, alebo teda historky zo Sin
City. Tie boli neskôr publikované v zbierkach. Prvá z nich s názvom
The Hard Goodbye sa stala predlohou filmu z roku 2005. Hoci
nie všetky príbehy sa nakoniec dočkali adaptácie. V roku 2014 do univerza
pribudol druhý film s názvom Sin City: A Dame to Kill For,
ktorá predstavuje adaptáciu zbierky A Dame to Kill For a Just
Another Saturday Night, pričom Miller špeciálne pre tento film napísal
dve nové historky. Napriek tomu bol film oveľa menej finančne úspešný ako ten
prvý a tiež nedosiahol takú popularitu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára