Tajné predlohy filmov #37

Ďalší mesiac sa priblížil svojmu koncu, takže prišiel čas na ďalší diel seriálu o filmoch a ich knižných predlohách. Rovnako ako kedykoľvek predtým, aj teraz je výber čisto náhodný, hoci v tomto prípade ide o filmy/knihy určené primárne mladším...

 

 

Flora & Ulysses (2021)

Ďalšia rodinná komédia z Disney dielničky. Aj týmito slovami by sa dal opísať film, ktorý spracováva klasické témy, no snaží sa o to v novom šate. V čase, keď sú populárni superhrdinovia, sa objaví dievčatko menom Flora. Tá síce číta komiksy, ale neverí na veľkých dobrákov a záchrancov sveta, pretože v skutočnosti sa nikdy neukážu, keď ich niekto potrebuje. Jedného dňa však zachráni veveričku a čoskoro sa ukáže, že toto malé zvieratko má nadprirodzené schopnosti. Dostane meno Ulysses. Svoj námet film čerpá z detskej knihy Flora & Ulysses: The Ulluminated Adventures z roku 2013, ktorú napísala Kate DiCamilo a ilustroval K. G. Campbell. V prípade tohto filmu ide o pomerne vernú adaptáciu. Najväčšie zmeny nastali pri superhrdinských narážkach. Disney využilo fakt, že vlastní Marvel, takže sa tu používajú narážky a hlavne podobizne práve marvelských superhrdinov. Okrem toho boli do filmu prepašované aj iné popkultúrne odkazy na rôzne filmy, napríklad sa tu objaví aj rekonštruovaná pamätná scéna z filmu E.T. Najväčší rozdiel tu predstavuje zmena záporáka. Zatiaľ čo v knihe je svojim spôsobom záporná postava Florina matka, lebo sa chce veveričky zbaviť, vo filme túto úlohu preberá chlapík z odchytu zvierat. Takisto samotný záver je odlišný, kniha končí vlastne úplne opačne ako film. Napriek tomu ide o pomerne vydarený počin, ktorý ocenili aj kritici, hoci jeho hviezda pomerne rýchlo vyhasla.

 

Harriet the Spy (1996)

(Špiónka Harriet / Malá špionka)

Béčková rodinná zábava z konca devädesiatych rokov. Aj týmito slovami by sa dal opísať film, ktorý sleduje život jedenásťročnej Harriet, ktorá vo voľnom čase hľadá informácie o ľuďoch zo svojho okolia a tie si potom zapisuje do špeciálneho denníka. Harriet je okrem toho tiež veľmi pravdovravná a má pocit, že by mala vyriešiť každú krivdu, čo ju však dostáva do neustálych problémov a vyčleňuje ju z kolektívu. Svoj námet film čerpá z rovnomennej knihy z roku 1964, ktorú napísala a ilustrovala Louise Fitzhugh. Napriek tomu, že samotný film je skôr zapadnutý prachom a málokto si naň spomenie, kniha je považovaná za klasiku a často je označovaná za prelomovú. Podobne ako iné adaptácie, aj v tomto prípade sa kniha a film v mnohom líšia. Najväčšie rozdiely je pritom vidieť hlavne v samotnej hlavnej hrdinke. Zatiaľ čo v knihe je oveľa väčší priestor na predstavenie myšlienok a správania ktorejkoľvek postavy, vo filme má divák možnosť sledovať len konkrétne činy. Takže Harriet, ktorá je v knihe veľmi logicky uvažujúca s istým druhom správania, vo filme často pôsobí ako povýšená a nevychovaná. Ako niekto, kto bezdôvodne súdi ľudí vo svojom okolí. Kniha sa dočkala aj dvoch pokračovaní, konkrétne ide o knihy The Long Secret z roku 1965 a knihu Sport z roku 1979 (ktorá vyšla až niekoľko rokov po autorkinej smrti). Film sa pokračovania nikdy nedočkal, namiesto toho ho čakal remake. V roku 2010 sa objavil film s názvom Harriet the Spy: Blog Wars, v ktorom je Harriet puberťáčka a celková zápletka je prispôsobená modernému divákovi.

 

Die kleine Hexe (2018)

(Malá čarodejnica / Malá čarodějnice)

Dej tohto nenápadného filmu rozpráva príbeh „mladej“ čarodejnice. Tá prežila len niekoľko krátkych storočí a jedného dňa sa rozhodne, že sa chce ísť pozrieť na pravidelný sabat. Vďaka tomu sa dostane do problémov, je prezradená a hlavná čarodejnica baba Bimbula jej prikáže, že sa do roka musí stať dobrou čarodejnicou, aby sa k nim mohla pridať. Ona to však pochopí po svojom a začne konať dobro, čo je v rozpore s čarodejníckou tradíciou. Svoj námet film čerpá z rovnomennej nemeckej detskej knihy z roku 1957, ktorú napísal Otfried Preussler a ilustroval Winnie Gebhardt-Gayler. Námet na knihu má svoje korene v rozprávkach, ktoré autor rozprával svojim trom dcéram pred spaním, aby ich zbavil strachu zo zlých bosoriek. Ony tieto príbehy neskôr prerozprávali v škole. Ľudia si ich obľúbili, tak sa autor rozhodol napísať na ich základe knihu, ktorá bola nakoniec preložená do viac ako štyridsiatich siedmich jazykov. Film si vyslúžil pomerne dobré hodnotenia a kritici vyzdvihujú nielen príjemný vizuál a herecké výkony, ale aj fakt, že film je skutočne určený pre celú rodinu a napriek jednoduchému (a občas predvídateľnému) deju ponúka veľa posolstiev a krásnych myšlienok. Divácky oveľa známejšia (najmä v našich končinách) je animovaná adaptácia z roku 1984, ktorej svoj hlas prepožičala Jiřina Bohdalová.

 

Oliver & Company (1988)

(Oliver a jeho kamaráti / Oliver & Přátelé)

Aj v tomto prípade ide o ďalší zo zabudnutých disneyovských animákov. Pritom ide o pomerne rozkošný animovaný (a zároveň muzikálový) príbeh o malom mačiatku Oliverovi, ktorý žije na ulici a zažíva všakovaké dobrodružstvá, až jedného dňa stretne dievčatko menom Jenny, čo zmení celý jeho život. Film svoj námet veľmi voľne čerpá z klasickej knihy Oliver Twist od Charlesa Dickensa, ktorá prvýkrát vyšla knižne v roku 1838. Prvotný námet na animované spracovanie pochádza z pracovného stretnutia, ktoré nasledovalo uvedenie filmu The Black Cauldron do kín. Jeden z umelcov navrhol, že by mali spracovať Olivera Twista, len s tým rozdielom, že by tam boli psy. Nápad sa všetkým pozdával, takže sa čoskoro začalo pracovať na projekte s pracovným názvom Oliver and the Dodger. Hlavným hrdinom je teda kocúrik Oliver, ktorý sa kvôli nepriazni osudu pridá k pouličnému gangu psov. Pre lepšiu stráviteľnosť sa dej presunul z Anglicka z konca 19. storočia do New Yorku osemdesiatych rokov. Film bol finančne veľmi úspešný a divácky obľúbený, pričom tejto obľube sa teší do dnešného dňa. Kriticky dopadol o niečo horšie a vyslúžil si skôr rozporuplné hodnotenia.

 

The Giver (2014)

(Darca / Dárce)

Ďalší zo zástupu dystopických filmov rozpráva príbeh o spoločnosti, ktorá je naoko dokonalá. Ľudia žijú v uniformovaných domovoch a kráčajú vo vopred vyšliapaných chodníčkoch. Sú spokojní, ale zároveň nevnímajú radosť alebo lásku či iné emócie. Sú však svojim spôsobom šťastní, pretože nič iné nepoznajú. Výnimkou je len jediný muž, tzv. Darca, ktorý stráži spomienky predchádzajúcich generácií a práve vďaka nemu sa pravdu dozvedá aj hlavný hrdina Jonas, ktorý bol vybraný, aby sa stal ďalším „strážcom spomienok“. Svoj námet film čerpá z rovnomennej knihy z roku 1993, ktorú napísala Lois Lowry. Aj v prípade tejto adaptácie sa dá hovoriť o výraznom odklone od pôvodného príbehu. Zásadný rozdiel sa prejavuje už v tempe samotného rozprávania. Film, akokoľvek dlhý, je rozdielnym médiom, takže neposkytuje ten istý priestor a tie isté možnosti rozprávania príbehu a odhaľovania jednotlivých právd, čiže divák mnohé vysvetlenia dostane doslova naservírované na podnose ešte v prvej tretine filmu. Takisto vek hlavného hrdinu bol zmenený (z dvanástich na šestnásť rokov), vďaka čomu sa zmenili aj vzťahy medzi postavami a mohla byť pridaná očakávaná pubertálna romanca. Napriek tomu sa film snaží sprostredkovať zhruba rovnaký zážitok z príbehu o spoločnosti, ktorá sa na začiatku javí ako utopistická, no opak je pravdou. Samotný film mal pôvodne vzniknúť ešte niekedy v polovici deväťdesiatych rokov a Jeff Bridges (ktorý vo filme stvárnil postavu Darcu) sa oň veľmi zaujímal. No neskôr boli filmovacie práva predané inej spoločnosti a plánovaná produkcia sa zdržala. Film prišiel nakoniec do kín v čase, keď sa podobne dystopicky ladené kúsky tešili veľkej obľube, čo mohol byť aj dôvod, prečo sa dočkal takého malého úspechu. Kniha má ešte ďalšie tri pokračovania, konkrétne ide o knihy Gathering Blue z roku 2000, Messenger z roku 2004 a Son z roku 2012.