Tajné predlohy filmov #44

Ani som sa nenazdala a ďalší mesiac pomaly končí. Posledná májová nedeľa znamená aj nový diel seriálu o filmoch a ich predlohách. Tentoraz sa tu stretlo päť animovaných kúskov...

 

 

Guardiana de Dragones (2024)

(Ako zachrániť draka / Jak zachránit draka)

Čerstvá animovaná novinka, ktorá láka na nevšedné dobrodružstvo. Aj týmito slovami by sa dal opísať dobrodružný príbeh s príťažlivým vizuálom. Dej sa odohráva v starovekej Číne. Ľudia kedysi uzavreli priateľstvo s drakmi, ale to už dávno neplatí. Pretože ľudia sú chamtiví a chcú drakov len využívať. Toho posledného z nich drží v zajatí krutý cisár a zachrániť ho môže len chudobná sirota menom Ping. Film svoj námet čerpá z knihy Dragonkeeper z roku 2003, ktorú napísala austrálska spisovateľka Carole Wilkinson. (Anglický názov filmu je totožný). Ide o prvý diel série, ktorá pozostáva z dvoch samostatných trilógií a jedného prequelu. Práce na filme začali ešte niekedy v roku 2017 a napriek tomu, že ide o austrálsku autorku, pri adaptácii sa spojili španielske a čínske štúdium. Kniha ponúka inšpiratívny príbeh o dievčati, ktoré všetci považujú za bezvýznamné, no to v sebe napriek všetkému objaví odvahu vydať sa na nebezpečnú cestu. Všetko preto, aby pomohlo drakovi. Film sa pokúša divákovi ponúknuť podobné posolstvo, avšak vo viacerých momentoch pokrivkáva. Najväčším problémom je cieľová skupina. Vizuál a vek hrdinky predpokladajú, že je film určený primárne deťom. Problémom však je, že dejová linka je plná všakovakých problémov a zamyslení, ktoré ocenia skôr starší diváci. Nehovoriac o tom, že ide o adaptáciu prvého dielu série, čo je jasne vidieť na niektorých nie až tak úplne dobre uzavretých linkách vo filme. Vo výsledku teda ide o ambiciózny projekt, ktorý, podobne ako iné, doplatí na nedostatočný divácky záujem.

 

Ethel & Ernest (2016)

V našich končinách takmer neznámy animovaný film so zaujímavým vizuálom. Ručne maľovaný príbeh približuje život obyčajného anglického manželského páru, ktorý žije obyčajným životom so svojím synom Raymondom. V podstate však ide o biografický film of Raymondovi Briggsovi, uznávanom ilustrátorovi. Film vychádza z rovnomennej grafickej autobiografie z roku 1998, ktorú napísal a ilustroval sám Raymond Briggs. Divák má vo filme možnosť sledovať udalosti medzi dvadsiatymi a sedemdesiatymi rokmi minulého storočia. Ernest, Ethel a ich syn Raymond prežívajú rôzne dobové udalosti, no vo svetle svojich obyčajných životov. Film nie je akčným dobrodružstvom. Je vytvorený ako rodinná kronika. Svojho druhu album fotiek, z ktorého ožívajú rôzne príhody. Ernest a Ethel pritom mali úplne obyčajný život a práve táto jednoduchosť je tým najlepším na filme. Adaptácia pritom ostáva verná svojmu originálu. Čiastočne z úcty k autorovi a aj kvôli faktu, že ide o biografický film. Napriek príjemnému zážitku, ktorý film ponúka, je tento kúsok pomerne málo známy. Čo je čiastočne spôsobené aj faktom, že je viazaný na osobu Raymonda Briggsa, ktorý je najviac známy práve v Anglicku.

 

Yaneura no Rudger (2023)

(The Imaginary)

Takmer úplne neznámy animovaný film sa odohráva vo svete plnom fantázie. V ňom ožívajú rôzne predstavy, alebo teda imaginárne stvorenia, ktoré si žijú svojim životom, no zároveň môžu byť zožraté inými fantáziami. V tomto svete žije aj Rudger, imaginárny priateľ malého dievčatka. Ten sa vyberie na cestu, pretože dúfa, že nájde spôsob, ako by mohol prežiť aj po tom, ako naňho tá, čo ho vymyslela, postupne zabudne. Film svoj námet čerpá z knihy The Imaginary z roku 2014, ktorú napísal A. F. Harrold a ilustrovala ju Emily Gravett. Zatiaľ čo je film určený skôr detskému divákovi, spracováva aj náročné témy. Takže napriek divokej imaginácii je stále pomerne realistický. Čo začína už faktom, že Amanda, dievčatko, ktoré si Rudgera vymyslelo, sa práve vyrovnáva so stratou otca a snaží sa byť oporou svojej matke. Súčasťou príbehu sú však aj stvorenia, ktorá sa priživujú na imaginárnych veciach a vyslovene ich požierajú, čo je trochu znepokojivý, no stále realistický motív. Samotný film je plný farieb a krásne graficky spracovaný, no je kritizovaný pre istú emocionálnu plochosť. Tá je vysvetlená tým, že film sa až príliš kostnato snaží držať predlohy, čo spôsobuje, že sa na rozdiel od niektorých imaginárnych stvorení nenaučil „lietať“. Autor však napriek tomu považuje film za výborný a je nadšený z toho, že sa niektoré štúdio rozhodlo túto knihu adaptovať. Pretože ide o veľmi osobný druh príbehu. Streamovacie práva k filmu odkúpil Netflix a ešte tento rok film zaradí do svojej databázy.

 

The Magician’s Elephant (2023)

(Kouzelníkova slonice)

Dej graficky príťažlivého filmu rozpráva príbeh chlapca menom Peter. Ten už dlho pátra po svojej sestre Adele. Jedného dňa mu veštica predpovie, že odpovede nájde u slonice. Aby však Peter získal možnosť vôbec sa so slonicou stretnúť, musí prekonať rôzne prekážky a tiež splniť tri nesplniteľné úlohy. Svoj námet film čerpá z rovnomennej detskej knihy od Kate DiCamillo z roku 2009. Knihu ilustrovala Yoko Tanaka. Filmovacie práva boli predané ešte pred oficiálnym vydaním knihy. Produkcia však nakoniec zastala na bode mrazu, až kým projekt neodkúpil Netllix – po intervencii samotnej producentky. Film je vyzdvihovaný najmä pre pekný vizuál a mnohé silné posolstvá. Zároveň je však kritizovaný pre emocionálnu plochosť a hlavne úroveň dialógov. Oproti svojej knižnej predlohe je film takisto oveľa menej pochmúrny. Čo môže byť spôsobené aj tým, že dej filmu sa odohráva a inom mieste ako dej knihy. Samotná autorka sa o adaptácii vyjadrila pomerne pozitívne. Hlavnými témami jej príbehu sú rodina, láska, empatia a ako sa z nemožného stáva možné a podľa nej sú tieto témy veľmi vhodne zapracované aj do filmu. V roku 2021 odpremiérovala muzikálová dramatizácia knihy.

 

Trumpet of the Swan (2001)

(Trúbka pre Luja / Labutí trumpetka)

Väčšinu času zabudnutý a prachom zapadnutý animovaný muzikál rozpráva príbeh s nevšednými kulisami. Hlavným hrdinom je totiž nemý labutí chlapec Loui. Ten je odstrkovaný pre svoj hendikep, no napriek tomu je stále láskavý a odhodlaný všetkým ukázať, že sa v ňom pletú. Ide o pomerne voľnú adaptáciu rovnomennej knihy z roku 1970, ktorú napísal E.B. White. Film sa v mnohom líši od svojej predlohy. Mnohé dejové odbočky boli pridané, nehovoriac o pôvodných scénach, ktoré boli neúmerne upravené. V dôsledku čoho sa zmenilo ich posolstvo. Na úkor niektorých myšlienok tiež boli pridané rôzne klišé, o ktorých sa očakáva, že budú prítomné v animovaných filmoch. Jedným z najväčších problémov je správne určenie cieľovej skupiny. Kniha je primárne určená detskému čitateľovi, no je napísaná tak, aby si ju užili aj tí starší. Film samotný pripomína skôr nenáročný animák na nedeľné ráno. Bez násilia, nadávok alebo neprimeraného správania, ktoré by mohli rodičia detí vnímať ako nevhodné. No tým sa film stáva neškodnou voľnočasovou zábavkou pre najmenších a nie príbeh s posolstvom, ktorým sa mohol stať. Čo je vlastne aj dôvod, prečo sa na film zabudlo. Podobne ako na iné filmy Richarda Richa (napríklad The Black Cauldron).