Autor: Tereza Matoušková
Názov: Pláč němého boha – 2. svazek
Špecifikácia: fantasy o rozpadajúcej
sa ríši a politikárčení na viacerých frontoch
Slovenské alebo české
vydanie: Laser, 2023 (ČR)
Hodnotenie na GR: 4.11
„Bitva na nebesích je prohraná, ale válka teprve začíná.“
Karty boli rozdané a všetky figúrky predstavené. No
napriek tomu, že sa koniec nezadržateľne blíži, je potrebné všeličo naplánovať
a hlavne zvládnuť. Nielen na poli politickom či bojovom. Je totiž nutné
rozhodnúť sa, kto bude ten najvhodnejší spojenec. Lenže väčšina zúčastnených má
aspoň dve tváre...
Česká spisovateľka Tereza Matoušková pozýva čitateľa pozrieť
si, ako dopadne jej epos o rúcajúcej sa ríši a jej umierajúcom
pánovi. Prvý zväzok bol rovnou mierou epický, no zároveň pomalší. Pretože bolo
potrebné vysvetliť motiváciu, predstaviť zúčastnených, ale aj osvetliť
fungovanie sveta a celkovo spoločnosti. Pokračovanie je o čosi odlišné,
no nie zásadne. Samotné tempo je ale svižnejšie. V dôsledku toho, že
postavy sú nútené oveľa viac konať. Nehovoriac o šarvátkach a otvorených
bojoch, ktoré zúria na pozadí osudov hlavného obsadenia.
Námet ostáva v jadre jednoduchý. Veľká ríša a jej
blížiaci sa pád, ktorý môže niekto zvrátiť. Tým, že si získa moc. Autorka však
dokázala na základe tohto konceptu stvoriť niečo zaujímavé a svojím spôsobom
neopakovateľné. Z veľkej časti za to vďačí hlavne svetu, ktorý vytvorila.
Ten má svoje náležitosti. Je farebný i pochmúrny. Tvorí ho mnoho odlišných
národov, má vlastné zákonitosti, vlastné stvorenia a hlavne históriu,
vieru i systém kultúr. Navyše ho postavila na rôznorodých žánrových
prvkoch, ale najväčšmi zaznieva steampunk s prímesou istej formy postapo.
Druhým výrazným prvkom, ktorý knihu ozvláštňuje, sú potom postavy. Morálne sivé a nedokonalé, no o to realisticky pôsobia. Vystupujú z papiera a čitateľ má možnosť sledovať nielen to, čo robia, ale hlavne prečo to robia. Ich konanie má tiež vždy jasné pomenované následky, čo len prehlbuje zážitok z prečítaného. Navyše je jasne vidieť, ako sa ich charaktery vyvinuli. Hoci aj na konci sú všetci viac či menej morálne siví oportunisti.
„Monstra by měla zůstat monstry. Bezejmennými běsy, které můžete bez větších výčitek zabít. Ne příjemní chlapíci, kteří mají doma milující ženušku a neposedné děti. Spral do ďas. Proč nemůže být svět přehledný? Černá a bílá. Dobro, zlo. Hrdina, zloduch. Poznáte je od sebe snadno, dámy a pánové, podle uniforem, které na sobě mají. Dobrák se usmívá. Padouch má na rtech odporný škleb.“
Denyela, ktorá v jednotke pôsobila ako tá najdôležitejšia,
je stále pomerne výrazná. Hlavne v otázke politikárčenia a všakovakých
zákulisných machinácií. S jej dejovou linkou sa navyše spája aj veľké
napätie, pretože môže byť kedykoľvek odhalená a potrestaná. Veľkým
prekvapením bol Worlih, ktorého linka sa preplietla s tou Toreovou. Spojenie
týchto dvoch bolo prinajmenšom
zaujímavé. Dokopy mali vynikajúcu chémiu, ktorá ich spoločným scénam
dodávala výrazný náboj. Nehovoriac o Revene, ktorá neraz zapôsobí ako
katalyzátor.
Osudy všetkých sa prepletajú a každý sa snaží naložiť
čo možno najlepšie s tým, čo má na tanieri. Zároveň sú však postavy stavané
do úloh akýchsi šachových figúrok, ktorých ovládajú mocnosti väčšie, než si
dokážu predstaviť. Dej je teda pomerne spletitý a plný mnohých napínavých,
ale aj prekvapivých okamihov.
Niektoré zvraty doslova primrazia, iné prinútia
čitateľa minimálne zodvihnúť obočie. Samotný záver je rovnou mierou zaujímavý.
Pretože nie je vyslovene ukončením celého príbehu. Skôr pripomína dočítanie
jednej kapitoly, po ktorej nasledujú mnohé ďalšie, ktoré však nie sú súčasťou
tohto románu. Zároveň je ale dostatočne uzavretý, aby bol čitateľ spokojný. A po
jazde, ktorá mu mnohokrát nedá vydýchnuť, je to pomerne veľkolepá odmena.
Druhý zväzok románu Pláč němého boha výborne využíva základy, ktoré Matoušková položila v prvom diele. Postavy politikárčia a snažia sa prežiť. Zatiaľ čo okolo nich zúri vojna bohov a blíži sa snáď aj koniec sveta. Tempo je teda o čosi svižnejšie, hoci nie je výrazne akčné. Výborne však uzatvára rozohranú hru a naznačuje, ako to všetko pokračovalo.
Za poskytnutie e-knihy
na recenziu
veľmi pekne ďakujem autorke.
Knihu nájdete TU.
oficiálna anotácia:
NAD SVĚTEM PODMOŘÍ SE STAHUJÍ MRAČNA.
„Nemusíte přede mnou utíkat. Nic špatného jste
neprovedl, vše padá na mou hlavu. Já vám poručil, abyste skříňku otevřel. Kvůli
tomu jste se ocitl v temnotě. Je na mně, abych vás dostal zpátky.“
Velemágova dcera Denyela si zvyká na život ve
vyhnanství. Podařilo se jí omotat si kolem prstu velitele Oázy i většinu
kolonistů. Blíží se však katastrofa, která může její život znovu převrátit
naruby. Mezitím vůdce povstalců Worlih a nekromant Toreus nedbají varování dětí
pouště a vstupují do prastarých tunelů pod městem Mornean. Chtějí pátrat po
zapomenuté nekromantské technologii, která jim může přinést vítězství. Magie
smrti je však zrádná a Toreus už nejednou podlehl jejímu šepotu. Na dalekém
severu se nová vílí královna nezastaví před ničím. Ve skrytu duše touží po tom,
aby města s továrnami znovu pohltil les. Také dračí král se snaží dosáhnout
cíle všemi prostředky. Pokud má znovu spojit dvě poloviny svého těla, musí prve
porazit staré bohy.
Podmoří se proměňuje a každý východ mechanického
slunce je nejistý.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára