Tajné predlohy filmov #54

Aj mesiac knihy sa pomaly blíži svojmu koncu, takže prišiel čas na ďalší príspevok do tohto článkového seriálu. Rovnako ako kedykoľvek predtým, aj teraz je výber čisto náhodný...

 

 

A Beautiful Mind (2001)

(Čistá duša / Čistá duše)

Cenami ovenčený, no zároveň trochu zabudnutý dramatický kúsok približuje životnú cestu Johna Forbesa Nasha ml., nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu. Približuje jeho štúdium, prevratný objav na poli matematiky, ale aj neskorší rodinný život a boj s ťažkou diagnózou. Svoj námet film čerpá z rovnomennej neautorizovanej biografie z roku 1998, ktorú napísala Sylvia Nasar. Kniha si svojho času vyslúžila miernu vlnu kontroverzie, keď autorku mnohí kritizovali za to, že biografiu neschválil človek, o ktorom písala. Film však v ničom nezaostáva a ponúka svoje vlastné kontroverzie. Najväčšou je pritom samotný fakt, že nejde o verné zobrazenie Nashovho života. Tvorcovia sa rozhodli vytvoriť zaujímavý film, no zároveň ide o film, ktorý v podstate hovorí o Nashovom živote, no mnohé fakty si upravuje. Za čo si scenár vyslúžil mnoho kritiky, na čo tvorcovia reagovali, že nikdy neplánovali doslovnú biografiu. Okrem toho museli vymyslieť iný spôsob, ako zobraziť Nashove psychické problémy tak, aby ich aj divák dokázal rozpoznať. Sylvia Nasar, autorka biografie, však ich snahu uvítala a vyjadrila sa, že hoci sa scenár v mnohom odlišuje oproti skutočnosti, film je verný duchu Nashovho príbehu. No to nemení nič ne fakte, že v istých momentoch ide skôr o film inšpirovaný životom skutočnej osoby, než o skutočnú biografiu. Film napriek tomu získal mnoho nominácií a väčšinu z nich aj premenil. Takisto získal prevažne pozitívne hodnotenia a kritici na ňom najmä vyzdvihli to, ako zobrazuje život človeka s psychickou poruchou.

 

Atonement (2007)

(Pokánie / Pokání)

Dramatický kúsok z vojnového obdobia rozpráva príbeh o tom, čo sa stane, keď má niekto príliš bujnú fantáziu. O tom, ako na pohľad domnelo „nevinný“ výmysel dokáže zničiť život nielen dvoch mladých ľudí, ale aj celých ich rodín. Film svoj námet čerpá z rovnomennej knihy z roku 2001, ktorej autorom je Ian McEwan. Koncipovaná je pritom ako akási kronika zločinu a jeho následkov v čase šiestich dekád, pričom začína v tridsiatych rokoch. V otázke vernosti ide o pomerne vydarenú adaptáciu, ktorá sa verne drží svojej predlohy. Ponúka takmer totožné situácie a mnohé z dialógov sú v podstate doslovným prepisom. Napriek tomu sú však niektoré situácie a hlavne zmeny v správaní postáv zobrazené inak. Pretože to, čo funguje na stránkach kníh, už menej funguje na filmovom plátne. Kniha je vlastne kronikou myslenia postáv, takže niektoré scény sú opísane skutočne podrobne, no zároveň sú štylizované ako vnútorný monológ, mnohokrát uštipačný a niektoré situácie sú umocnené iróniou. Naproti tomu vo filme tú istú funkciu, teda navodenie atmosféry a skúmanie postáv a ich správania, slúži ticho. Napínavé okamihy bez slov, ktoré umocňuje hudba (za ktorú jej autor Dario Marianelli získal niekoľko ocenení). Napriek celkovej vernosti sú však isté časti príbehu, ktoré museli byť vynechané. A niektoré postavy nakoniec dostali oveľa menej priestoru vyjadriť sa. V roku 2023 bola kniha adaptovaná do podoby baletu. Autor sa vyjadril, že až vidieť svoj príbeh v tejto podobe mu umožnilo naplno precítiť emóciu vlastnej knihy.

 

Gone Girl (2014)

(Stratené dievča / Zmizelá)

Dej tohto trochu zabudnutého trileru približuje osud jedného muža-manžela, ktorý zúfalo hľadá svoju manželku. Tá sa jedného dňa stratí a nikto nevie, kde je alebo prečo vôbec zmizla. V centre toho všetkého stojí práve jej manžel – ktorý vyzerá ako zúfalý muž hľadajúci svoju lásku, no zároveň to môže byť cynická obluda, ktorá sa snaží zbaviť podozrenia. Film svoj námet čerpá z rovnomennej knihy z roku 2012, ktorú napísala Gillian Flynn. Príbeh do podoby scenára adaptovala sama autorka, čím sa film trochu líši od bežných adaptácií. Nezriedka sa stáva, že autori knižných predlôh napíšu prvé koncepty scenárov, ktoré potom spracuje niekto skúsenejší. V tomto prípade sa však režisér David Fincher rozhodol spolupracovať s autorkou. Neskôr v rozhovoroch priznal, že sa tak rozhodol preto, že on i autorka mali zhruba rovnakú víziu a zaujímali ich rovnaké prvky v originálnom príbehu. Autorka tak pracovala na scenári, no zároveň išlo o pomerne náročný proces, v ktorom musela mnohé časti príbehu skrátka vyškrtnúť, pretože by pre ne vo filme neostal priestor. Film je síce stále pomerne verný svojej predlohe, avšak mnohé dejové odbočky boli buď vynechané, alebo prezentované cez iné postavy. Pretože aj obsadenie románu bolo preriedené. Výsledkom tohto procesu je ale film, ktorý autorke vyniesol ocenenie za adaptovaný scenár a tiež kúsok, ktorý bol oslavovaný kritikmi a zároveň finančne úspešný.

 

Limitless (2011)

(Všemocný)

Mysteriózny triler s prvkami sci-fi rozpráva príbeh spisovateľa, ktorý postupne prichádza o všetko. Pomôcť mu môže záhadná droga, ktorú mu prinesie starý priateľ. Stačí jedna pilulka a dokáže využiť plnú kapacitu svojho mozgu, čo mu pomáha efektívne spracovávať informácie. Čo mu pomôže presadiť sa, ale zároveň ho to vystavuje mnohým nebezpečenstvám. Svoj námet film čerpá z knihy The Dark Fields z roku 2001, ktorú napísal Alan Glynn. V roku 2011 bola kniha vydaná pod názvom Limitless. Vo svojej podstate však ide o pomerne voľnú adaptáciu. Väčšina udalostí zodpovedá predlohe, avšak mnohé iné skutočnosti boli pozmenené. Film sa odohráva v inom období (hoci nikdy nie je presne určené alebo pomenované), takisto sú v ňom vynechané odkazy na skutočnú politickú situáciu zmienenú v knihe. Zmenami prešli aj postavy a ich správanie, až do tej miery, že z priateľov sa stali súperi. Najväčším rozdielom je však samotný záver. Ten filmový je oveľa pozitívnejší. Film si napriek rozdielom vyslúžil mnoho chvály a takisto bol finančne úspešný. Film sa takisto dočkal seriálového pokračovania, ktoré nadväzovalo na udalosti zobrazené vo filme, avšak bol zrušený po prvej sérii. V roku 2018 vyšlo pokračovanie pôvodnej knihy, vo forme e-knihy pod názvom Under the Night. V roku 2019 vyšlo v Amerike pod názvom Receptor a autor sa v nej vracia do päťdesiatych rokov.

 

The Last of the Mohicans (1992)

(Posledný Mohykán / Poslední Mohykán)

Dnes už takmer legendárny film, s ešte legendárnejšou hudbou, ktorý približuje zložité a napínavé udalosti uprostred indiánsko-francúzskych bojov z 18. storočia. Film svoj námet čerpá z knihy The Last of the Mohicans: A Narrative of 1757, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1826 a napísal ju James Fenimore Cooper. Tá predstavuje druhý a zároveň najznámejší zväzok pentalógie s názvom Leathersstocking Tales, ktorých deje spája postava Nattyho Bumppoa, známejšieho pod prezývkou Hawkeye. Cooperove knihy pritom mali veľký kultúrny vplyv a predpokladá sa, že aj vďaka nemu vznikol akýsi prototyp múdreho a cnostného indiána a takisto odvážneho a dôvtipného hraničiara. Kniha bola do filmovej podoby adaptovaná veľakrát, prvý raz v roku 1909, a adaptácia z roku 1992 je zatiaľ posledná a zároveň najznámejšia. Za zmienku ale napríklad stojí aj nemecká adaptácia z roku 1920 Der Wildtöter und Chingachgook, ktorá predstavuje prvý diel dvojdielnej ságy, v ktorej sa objavil legendárny Bela Lugosi. Zaujímavá je napríklad aj adaptácia z roku 1936, ktorá sa stala priamou predlohou adaptácie z roku 1992. Cooperove knihy sa dočkali aj seriálových adaptácií, ale na ich motívy vznikla aj rozhlasová hra, opera, komiksy a dokonca aj manga.