Autor: Laura Purcell
Názov:
The Whispering Muse
Špecifikácia: gotický román s prímesou trileru o ambíciách
a žiarlivosti
Slovenské
alebo české vydanie: zatiaľ
nie je
Hodnotenie
na GR: 3.94
“You're not nothing! You're a person in your own right.”
Jenny sa nedávno
dostala do problémov. Nespôsobila ich, no musí znášať ich následky. A keďže
zo svojej predchádzajúcej práce ju vyhodili bez odporúčaní, musí prijať akúkoľvek
príležitosť zarobiť si. Takže keď ju manželka majiteľa divadla pošle špehovať
hlavnú herečku, predpokladá, že ide o jednoduchú úlohu. Lenže vo svete melodrámy
a nebezpečných ambícií je len máločo také jednoduché, aké sa javí na prvý
pohľad...
Britská
spisovateľka Laura Purcell napísala už niekoľko románov, v ktorých sa
inšpirovala históriou. To platí aj o tomto príbehu, v ktorom sa
vracia do viktoriánskych čias. Neštíti sa písať o prísnych spoločenských
konvenciách, ale aj o priepastných rozdieloch, ktoré delia vrchnosť a služobníctvo.
Pretože v tomto prostredí je povesť úplne všetkým.
Na vlastnej koži
to zažije aj hlavná hrdinka, ktorá nie vlastnou vinou príde o prácu. Musí
odísť náhle a navyše bez odporúčaní, čím sa jej pred nosom zatvárajú
prakticky všetky dvere. Jenny je však odhodlaná začať zarábať, aby sa mohla
postarať o rodinu. Je jednoduché súcitiť s ňou a takisto obdivovať
jej silu a odhodlanie. Navyše ju to stavia do pozície takmer príjemnej
hrdinky a zároveň dobrej rozprávačky. Má totiž otvorenú myseľ, ale zároveň
je dostatočne kritická, aby nežila v ilúzii. Napriek svojmu veku sa
neprejavuje naivne. Avšak okolnosti z nej občas robia oportunistku, hoci
nie veľmi dobrú. Keďže má až príliš vyvinutý zmysel pre česť.
Jenny je teda
pomerne príjemnou sprievodkyňou cez udalosti. Cez jej oči čitateľ vníma
prostredie i atmosféru. Kde sa z chudobných londýnskych uličiek presúvame
do oslňujúceho života v divadle. Kontrast medzi jednotlivými spoločenskými
vrstvami je však doslova priepastný. Takže román je veľmi realistický. To sa
ale týka aj postáv a toho, ako sú predstavované.
Keďže je príbeh rozprávaný v prvej osobe, čitateľ všetko vníma len z jediného uhlu pohľadu. Jenny je síce pozorná a väčšinou má dobré oko na to, kto aký je, no už nestačí na vysvetľovanie motivácie. Pretože o nej musí najskôr premýšľať a neskôr ju sama sebe vysvetľovať. Čo po istom čase začne byť pomerne fádne. Nehovoriac o tom, že typovo sa občas nehodí k udalostiam, ktoré sa okolo nej odohrávajú.
“But what would I say? That he made our marriage a mockery? That I realize I no longer hold his heart, or even his loyalty?”
Ocitne sa totiž
uprostred zápasu medzi herečkou Lilith a ženou majiteľ divadla pani
Dyerovou. Na jednej strane ostáva svet plný takmer až temných ambícií a istej
posadnutosti. Na tej druhej emočne plochý domov ženy, ktorá žiarli a nenávidí
s rovnakou vášňou, ako niektorí milujú. Jenny je však vedľa nich nevýrazná
a v niektorých scénach pripomína doslova loptičku, ktorú si medzi
sebou rivalky prehadzujú.
Okrem toho v scénach,
ktoré sú napínavé a vo svojej podstate takmer až temné, pôsobí minimálne
nepatrične. Hlavne preto, že je iba obyčajnou garderobierkou a na rebríčku
moci je príliš nízko na to, aby sa jej niektoré udalosti priamo týkali. Keď sa
o nich teda dopočuje, sú už minimálne mierne pokrútené. Hoci aj napriek tomu
tieto udalosti stále prispievajú k zaujímavej gradácii napätia. A tiež
k premenám hlavných zúčastnených.
Lilithine premeny
sú asi najvýraznejšie, vzhľadom k jej melodramatickej povahe. Tie, ktorým
čelí pani Dyerová, sú zase o niečo tichšie, ale možno o to desivejšie.
No a uprostred toho ostáva Jenny so svojimi morálnymi postojmi, avšak naučí
sa ich výraznejšie presadzovať. Tento vývoj sa odohráva skôr nenápadne, na
pozadí pomerne temných udalostí.
V divadle sa
stane niekoľko nešťastí. Ich podstate je taká znepokojivá, že sa naozaj dostaví
otázka, či ide o nehody, alebo to svedčí o prítomnosti temných síl. Dokonca
aj čitateľ niekoľkokrát zaváha, čo je ešte skutočné a čo len výsledok
divne vykonštruovaných údajne diabolských sprisahaní. Lebo hranica medzi
poverčivosťou a kliatbami sa úmerne napätiu stenčuje. A keď príde
záver, je veľkolepý a vrhá nové svetlo na niektoré udalosti. No je na čitateľovi
rozhodnúť sa, kde presne je pravda a či je možné ju plne odhaliť.
Román The Whispering Muse ponúka zaujímavú kombináciu trileru a gotiky. V kulisách viktoriánskeho Anglicka rozpovedá autorka príbeh nielen o ambíciách, ale aj žiarlivosti. Okolo postáv sa navyše ovíja niekoľko záhad a tajností a rozlúštiť ich nie je vždy také jednoduché. Jediným skutočným nedostatkom je snáď len zvolená rozprávačka. Tá je v niektorých momentoch trochu nevýrazná a zatieňujú ju ostatné postavy.
oficiálna anotácia:
At The Mercury
Theatre in London's West End, rumours are circulating of a curse.
It is said that
the lead actress Lilith has made a pact with Melpomene, the tragic muse of
Greek mythology, to become the greatest actress to ever grace the stage.
Suspicious of Lilith, the jealous wife of the theatre owner sends dresser Jenny
to spy on her, and desperate for the money to help her family, Jenny agrees.
What Jenny finds
is a woman as astonishing in her performance as she is provocative in nature.
On stage, it's as though Lilith is possessed by the characters she plays, yet
off stage she is as tragic as the Muse who inspires her, and Jenny, sorry for
her, befriends the troubled actress. But when strange events begin to take
place around the theatre, Jenny wonders if the rumours are true, and fears that
when the Muse comes calling for payment, the cost will be too high.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára