Ďalší
mesiac pomaly končí a úvod do leta vám môže spríjemniť aj ďalší diel seriálu
o filmoch a ich predlohách. Rovnako ako kedykoľvek predtým, aj teraz
je výber čisto náhodný...
Black
Hawk Down (2001)
(Čierny
jastrab zostrelený / Černý jestřáb sestřelen)
Výrazná
vojnová dráma ovenčená mnohými cenami, ktorá sa stala modernou klasikou. Aj
takýmito prívlastkami sa dá označiť film, ktorého dej divákovi priblíži bojmi
zmietanú krajinu. V nej sa skupinka nielen vojakov snaží prežiť dostatočne
dlho, aby sa dočkali pomoci. Práve tieto napäté okamihy všetkých najväčšmi
preveria. Film svoj námet čerpá z reportážnej knihy Black Hawk Down:
A Story of Modern War z roku 1999, ktorej autorom je novinár Mark
Bowden. Podstatu knihy pritom tvorí séria dvadsiatich deviatich novinových
článkov, ktoré predtým vyšli v novinách. Bowden v ich ponúkal
detailné a presné informácie a podával ich takou formou, ktorá
zaujala širokú verejnosť. Samotná adaptácia je pomerne verná, avšak ako to už
býva, nevyhla sa nutným zmenám. Vzhľadom na odhalenú kriminálnu/násilnícku minulosť
jedného zo zúčastnených, bolo jeho meno zmenené. Takisto došlo k škrtom medzi
postavami, keď z asi stovky kľúčových osôb ostalo ani nie štyridsať. Vo
filme, na rozdiel od knihy, nevystupuje jediná somálska postava a Bowden sa
vyjadril, že ani nemyslí, že by filmári pracovali s nejakým somálskym
konzultantom. Jeden z hercov sa neskôr vyjadril, že verzia filmu, ktorá sa
nakoniec dostala do kín, bola ochudobnená o mnohé scény, čo vo svojej
podstate zmenilo pôvodný scenár. Somálska organizácia neskôr film začala bojkotovať,
pre nepresné zobrazenie Somálčanov, ktorých film opisuje ako divochov, ktorí po
sebe strieľajú a z amerických vojakov, ktorí zabili tisícky
civilistov, urobili oslavovaných hrdinov. Film bol napriek tomu finančne
úspešný, aj keď si vyslúžil rozporuplné ohlasy od kritikov.
Body
of Lies (2008)
(Pavučina
lží / Labyrint lží)
Trochu
zabudnutý akčný film rozpráva príbeh tajného agenta, ktorý je taký zvyknutý pracovať
spoza nepriateľských línií, že stráca kontakt s vlastnou identitou. Jeho
pomocníkom je navyše človek, ktorý málokedy vytiahne nos spoza počítača. Spoločnými
silami musia preniknúť do teroristických organizácií, aby tak zachránili svet.
Opäť. Film svoj námet čerpá z rovnomennej knihy z roku 2007, ktorej
autorom je David Ignatius. Kniha mala pôvodne vyjsť pod názvom Penetration,
ale v roku 2006 bola premenovaná – keď štúdio Warner Bros. odkúpilo filmovacie
práva. Samotná adaptácia je v niektorých ohľadoch o niečo voľnejšia,
za čo sú zodpovedné aj nutné zmeny. Film neposkytuje dostatok priestoru pre
postavy alebo komplexnejšie zobrazenie kultúrneho a politického pozadia jednotlivých
udalostí. Kvôli čomu film prichádza o hĺbku, čo neskôr zdôraznili aj mnohí
kritici. Že film je síce postavený na silných hereckých výkonoch, avšak ani to
nespasí postavy, ktoré sú vo svojej podstate ploché. Problémom sa ukázalo byť
aj prílišné zjednodušovanie historického pozadia, pre ktoré je knižná predloha
vyzdvihovaná. Film si preto získal skôr zmiešané hodnotenia, ale napriek tomu
bol finančne úspešný, za čo z veľkej časti vďačí skôr hereckému obsadeniu,
než zápletke alebo iným prvkom.
Cloud
Atlas (2012)
(Atlas
mrakov / Atlas mraků)
Svojho času
veľmi výrazný kúsok, ktorý však postupne zapadol prachom. Divákovi predstavuje
komplexný príbeh rozprávaný v rôznych časových rovinách, od minulosti až
po ďalekú budúcnosť. Spracováva najmä myšlienku prepojenosti činov, pretože
všetko má svoje príčiny a neskôr aj následky. Film svoj námet čerpá z rovnomenného
románu Davida Mitchella z roku 2004. Samotná kniha má pritom
dve známe verzie – britskú a americkú, ktoré sa od seba v niektorých momentoch
až príliš líšia. Sám autor priznal, že je to spôsobené tým, že na oboch knihách
pracovali iní editori v iných časoch a on ich prácu rešpektuje a ich
zmeny prijal. No nikdy nepovažoval za nutné vybrať si len jednu z verzií a označiť
ju ako „definitívnu“, čo pripisuje na vrub svojej vtedajšej neskúsenosti. Cloud
Atlas je len jeho tretí román a neprišlo mu, že by dve rôzne verzie
rovnakej knihy, ktoré navyše delí celý Atlantik, mohli vyvolať akékoľvek
problémy. Autor sa navyše o svojom príbehu vyjadril, že ho považuje za
nesfilmovateľný. Pretože si to nedokázal predstaviť, až kým v rukách nedržal
prvý scenár. Okrem toho považuje herecké obsadenie za veľmi vydarené a samotný
film za veľkolepý. Zdá sa, že jeho názor zdieľali nielen kritici, ale aj
členovia výborov rôznych ocenení. Film samotný pritom ponúka oveľa zjednodušený
príbeh, ktorý je predstavovaný postupne a jednoznačnejšie ako v knihe.
Obdobne jasne je zobrazené aj prepojenie jednotlivých príbehových línií, v ktorých
tí istí herci stvárňujú iné úlohy. Film si vyslúžil pomerne rozporuplné reakcie,
ale mnohí kritici ho vychválili do nebies. Divácky však úspešný veľmi nebol a skončil
ako finančný prepadák.
The
Mists of Avalon (2001)
(Hmly
Avalonu / Mlhy Avalonu)
Veľkolepý
dvojdielny film spracováva artušovskú legendu opäť iným spôsobom. Tentoraz cez
príbehy žien, ktoré sa odohrávali často v pozadí, no pritom dokázali meniť
smerovanie životov mnohých. Film svoj námet preberá z rovnomenného románu
z roku 1983, ktorého autorkou je Marion Zimmer Bradley. Vo
svojej podstate ide o ďalšie prerozprávanie artušovskej legendy, avšak
tentoraz z perspektívy ženských postáv. Tou hlavou je v tomto prípade
Morgaine (známejšia ako Morgan le Fay), ktorá nie je zobrazená ako záporná
postava, ale ako niekto s mnohými vrstvami, motiváciou a hlavne životnou
cestou. Samotná adaptácia je pomerne verná, avšak pre svoju krátkosť ponúka
oveľa zjednodušený príbeh. Film, hoci uvádzaný ako miniséria, ponúka len niečo
málo vyše troch hodín príbehu, pričom pôvodný román má bez mála takmer deväťsto
strán. Film samotný je teda oveľa dynamickejší a ponúka vizuálne príťažlivý
zážitok, no na druhej strane sú v ňom vynechané niektoré dejové odbočky.
Nehovoriac o tom, že celkový „rýchlejší“ ráz rozprávania má za následok,
že niektoré scény (vrátane samotného záveru) sú o čosi menej výrazné a nemajú
na diváka taký silný vplyv. Kniha je súčasťou rozsiahlejšej série, pri písaní
ktorej neskôr Marion Zimmer Bradley pomáhala Diana L. Paxson.
Spoločnými silami napísali knihy The Forest House (známa aj pod
názvom The Forests of Avalon), Lady of Avalon a Priestess
of Avalon. Po smrti pôvodnej autorky pokračovala Diana L. Paxson v písaní
sama a doplnila sériu ešte o tri romány – Ancestors of Avalon,
Ravens of Avalon a Sword of Avalon.
Mystic
River (2003)
(Tajomná rieka / Tajemná řeka)
Cenami ovenčený no zároveň trochu zabudnutý krimi triler rozpráva
príbeh trojice priateľov. Ich puto je preverené, keď jeden z nich musí
vyšetriť smrť dcéry toho druhého. Toto vyšetrovanie ho však vťahuje do
udalostí, od ktorých by najradšej utiekol, no zároveň ho láka danú záhadu vyriešiť.
Film svoj námet čerpá z rovnomenného románu z roku 2001, ktorého
autorom je Dennis Lehane. Kniha bola pomerne úspešná a získala
niekoľko ocenení, vďaka čomu si získala pozornosť Clinta Eastwooda, ktorý neskôr
režíroval filmovú adaptáciu. Tá je pomerne verná svojej predlohe. Rozdiely sú
najmä v tom, že zatiaľ čo kniha zobrazuje najmä psychologický rozmer
daných udalostí a ich emocionálny vplyv na postavy, tak film je oveľa
priamejší a menej sa zaujíma o prežívanie postáv. Aj kvôli tomu sú
niektoré scény a neskôr aj samotný záver o dosť odlišné – a nielen
preto, že záver filmu sa v niektorých aspektoch líši od toho
knižného. Okrem toho film prešiel aj klasickými zmenami pri prerode od knihy po
scenár, ktorému padli za obeť niektoré postavy a pridružené dejové odbočky.
Film je napriek tomu pomerne vernou adaptáciou, ktorý navyše verne zobrazuje ústrednú
myšlienku príbehu. Aj za to si vyslúžil pochvaly od kritikov a divácky záujem,
ktorý vyniesol filmu obrovský finančný zisk.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára