Krvavé spolunažívanie | Krev pro rusalku

Autor: Kristýna Sněgoňová
Názov: Krev pro rusalku
Špecifikácia: noir urban fantasy o (ne)spolunažívaní rusaliek a ľudí
Slovenské alebo české vydanie: Epocha, 2018 a 2021 (ČR)
Hodnotenie na GR: 3.92

 

„Někdy vidíme tím míň, čím blíž jsme. Stojíme uprostřed všeho a jsme slepí.“

 

Svet je o niečo plnší – nakoľko ho ľudia zdieľajú aj s divožienkami z mýtov a legiend. Tie sú presne také krvilačné, ako sa o nich hovorí. Ľudstvo, aby sa ochránilo, sa ich preto snaží obmedzovať rôznymi zákonmi a násilím ich prevychováva a mení na svoj obraz. Dominik pracuje pre organizáciu, ktorá by mala ľudí pred divožienkami chrániť. No čo ak skutočnosť nie je taká čierno-biela? Čo ak ochranu nepotrebujú len ľudia?

Kristýna Sněgoňová stvorila veľmi zaujímavý svet, nielen z morálneho hľadiska. Jej divožienky, či už ide o víly, rusalky alebo meluzíny, sú poriadne divoké a túžia po krvi. Najlepšie ľudskej. Na prvý pohľad je teda jasné, prečo sa ľudia týchto stvorení obávajú. Okrem toho sú dlhoveké a mocné, dokážu meniť podobu a nezväzujú ich podobné zábrany ako ostatných. Ľudstvo sa teda právom obáva, no na druhej strane sa správa dosť predvídateľne. Pretože za hrozbu považujú úplne všetky divožienky a na základe toho sa k nim aj správajú.

Je to teda svet, v ktorom nie je úplne jednoduché žiť. Kde má všetko svoje pre a proti, no nejestvuje jednoznačné dobré rozhodnutie. Alebo zlé. Všetko sa pohybuje v odtieňoch sivej. Od samotného sveta a jeho fungovania, cez zákony a pravidlá, až po postavy. Tie hlavné nie sú výnimkou.

Dominik pracuje ako druh detektíva. Má svoje vlastné problémy, za sebou škaredú minulosť, zle ukrývanú závislosť a prinajmenšom trochu skostnatené názory. Nejde teda o výkvet ľudstva. O najčestnejšieho spomedzi čestných. Skôr má tendencie antihrdinov a jeho správanie a rozhodovanie zodvihne nejedno obočie. Na druhej strane ide o absolútne uveriteľného protagonistu. Do obdobne morálne sivého prostredia sa vyslovene hodí. Navyše je vývoj jeho osobnosti adekvátny a uveriteľný. Hoci by sa dalo povedať aj to, že zmeny v jeho správaní sú predsa len dosť zanedbateľné.

„Lidi si myslí, že jsme to my, kdo má navrch. Nejsme a nikdy jsme nebyli. Vranův zákon jen zvýšil naši šanci přežít, ale nic víc. Nejsme stvořeni k tomu, abychom vládli, to ony. Je dobře, že si to lidi neuvědomují. Je dobře, že si to neuvědomují víly.“

V knihe sa okrem neho objaví pomerne dosť postáv. Niektoré epizódne, iné s o niečo väčšími úlohami. Medzi tie zaujímavejšie sa určite radí aj rusalka Léto, ktorá sa zamieša aj do vyšetrovania. Tá dostane asi najväčší priestor, no napriek tomu je jej osobnosť prezentovaná len v nevyhnutnej miere. A vždy v nadväznosti na hlavného hrdinu. Pretože ide o Dominika a jeho rozprávanie – teda aj o jeho skreslený uhol pohľadu. Ktorý sa postupne a pomerne nenápadne predsa len mení.

Za túto zmenu vo veľkej miere „vďačí“ svojmu poslednému vyšetrovaniu. Detektívna je ladená noirovo, ale vzhľadom na prostredie to nie je prekvapivé. Zločiny sú krvavé a namierené proti divožienkam, takže sa Dominik stretáva s mnohými prekážkami. Vrátane svojich vlastných zábran a predsudkov. Samotné vyšetrovanie je teda skôr občasné a v istých momentoch pôsobí až vynútene. Takže dejová linka je natiahnutá a pôsobí rozvláčne. Navyše pozornejší čitatelia poľahky dokážu odhaliť, čo sa deje a kto je za tým. Hoci je pravda, že identitu všetkých zúčastnených možno predsa len neuhádnu.

Najlepšie na knihe nie je prekvapivé odhalenie. Ale to, že sa od začiatku drží vyšetrovania a toho, ako vplýva na hlavného hrdinu. Bez toho, aby sa všetko zvrhlo na spasenie sveta korunované sladučkým a vyslovene nepravdepodobným záverom. Po celý čas teda čitateľ sleduje to, ako hlavný hrdina bojuje so svojimi problémami a učí sa prekonávať niektoré svoje predsudky. Na konci to z neho síce neurobí charakterného hrdinu – ale na druhej strane už pri súdení divožienok aspoň zaváha. Pri niektorých ochotnejšie než pri iných.

Kniha Krev pro rusalku čitateľov vovedie do morálne sivého prostredia. Táto sivosť sa pritom dotýka nielen fungovania sveta, ale aj samotných postáv. Predovšetkým hlavného hrdinu Dominika, ktorý má svoje problémy a okrem toho sa správa skôr ako antihrdina. Zápletka je ladená detektívne, no viac ako o vyšetrovanie ide o opis vplyvu týchto udalostí na postavy. Nejde o záchranu sveta a porazenie nespravodlivého režimu. Miesto toho ide o temné a krvavé dobrodružstvo a niekoľkými morálnymi presahmi. V niektorých momentoch hnusné, no o to viac realistické.

 

 

oficiálna anotácia:

Rusalky, žínky, meluzíny, říkejte jim, jak chcete, protože co si budeme vykládat, většinou se stejně živí jako šlapky. Stačí zaplatit a víla se vám promění, v koho si přejete. Má to ale malý háček – platí se krví.

Pro dohled nad vílami je tu speciální policejní oddělení a lidé v něm vědí, že když děláte s kur... pardon vílama, vždycky se něco podělá. A Dominiku Stolbenkovi se teď život podělal víc, než by si kdy dokázal představit. Navíc se v řece objevila mrtvá víla a její smrt má vyšetřit právě on. Vítejte ve špinavém světě vílích bordelů, krve, staré magie a tajemství, která se nezastavitelně derou na povrch.