streda 15. júna 2022

Minirecenzie #20: 2x magický realizmus (s pridanou hodnotou)

Magický realizmus patrí k mojim obľúbeným žánrom a rada sa k nemu vraciam. Niekedy cez tvorbu už obľúbených a overených autorov. Inokedy rada experimentujem. V tomto prípade sa obe knihy, ktoré sa mi v poslednom čase dostali do rúk, venujú aj tematike psychického zdravia, hoci v rôznej miere.

 

 


Anna-Marie McLemore – The Mirror Season

Kľúčové slová: Sexuálne násilie. Hľadanie sily. Nastavenie zrkadla.

Milujem knihy tejto autorky a viem, že si prečítam všetko, čo napíše – väčšinou bez toho, aby som vedela, o čom skutočne príbeh bude. Tentoraz bol o Ciele a Lockovi, hoci ho celý rozprávala práve Cielle. Títo dvaja sa jedného dňa stretnú a najskôr nemajú nič spoločné. To až neskôr. Lebo na párty, kde sa stretnú, sa obaja stanú obeťami sexuálneho útoku. Toho istého násilníka.

Spoločnou črtou autorkiných kníh je hlavne obraznosť. Je to ako čítať obrovskú metaforu s metaforami, ktoré majú metaforu. V tomto prípade je však text oveľa priamejší. Čiastočne aj preto, že je písaný priamo z pohľadu jednej postavy. No a potom tiež pre fakt, že pre autorku ide o osobnú spoveď. Text však nestratil nič z obvyklej emotívnosti a citlivosti. Ciele aj Lock majú pred sebou hrboľatú cestu, snažia sa vyrovnať s tým, čo sa im stalo. Snažia sa nájsť odvahu žiť s tým. Nie je to jednoduchá kniha a miestami nie je jednoduché čítať ju. Vďaka tomu je taká silná a úderná, pretože autorka nezatvára oči. Umocňuje to aj svojou typickou magickosťou, hoci tentoraz sa ešte viac zaoberá hlavne vnútorným svetom postáv – to, ako ich to, čo sa stalo ovplyvňuje, ako to ovplyvňuje ich život a v prípade Ciele aj jej magické schopnosti. Jediná väčšia metafora sa ukrýva v samotných kúskoch zrkadla. Nepredstavuje len ostré kusy niečoho, čo nám dokáže ublížiť. Ale aj zrkadlo samotné – ktoré hlavní hrdinovia nastavujú tým, ktorí im ublížili. Len na to najskôr musia nájsť odvahu a to, ako ju hľadajú, som sledovala na stránkach a držala im pri tom palce.

5/5

 

Tošikazu Kawaguči – Before the Coffee Gets Cold (Before the Coffee Gets Cold #1)

Kľúčové slová: Cestovanie v čase. Káva. Nemenná minulosť.

Táto kniha pred časom obletela svet a veľa sa o nej písalo a hovorilo, takže som potrebovala počkať, kým najväčšie nadšenie odumrie, aby som si ju mohla v pokoji prečítať. Zaujala ma pritom už námetom – kaviareň, v ktorej je možné cestovať v čase a stretnúť sa s niekým, o koho sme nejakým spôsobom prišli.

Námetovo je kniha skutočne zaujímavá. Samotné cestovanie v čase, hoci ide o pomerne fádny námet, je tu prezentované zase o trochu inak. Záujemcovia sa musia posadiť na určitú stoličku, môžu sa stretnúť len s niekým, kto niekedy danú kaviareň navštívil a zároveň nedokážu zmeniť minulosť, nech by sa snažili akokoľvek. Lebo minulosť sa už udiala. Všetko to navyše ešte spája káva spomínaná už v názve – musia to stihnúť skôr, ako vychladne. Je to teda cestovanie v čase zviazané mnohými pravidlami a to ma na tom všetkom zaujalo asi najviac, tá očividná snaha o istú originalitu. Tam ale tá snaha skončila. Príbehy osôb predstavených v príbehu sú však o dosť všednejšie. Na jednej strane tomu asi rozumiem, išlo o to prinútiť čitateľa uvedomiť si, že ľudia sú si podobní a zažívajú teda aj podobnú bolesť a je možné sa s tým vyrovnať. Je možné vyriešiť to, čo považujú za problém. Na tej druhej ale vďaka tomu podľa mňa kniha nemala takú silnú výpovednú hodnotu. To, že bola napísaná jednoducho a stroho, bez nejakých „ozdôb“ nie je problém. Ani to, že sa ma autor snažil citovo vydierať a občas aj úspešne. Zásadný problém je v tom, že kniha, napriek tomu, že sa o to veľmi snaží, nevybočuje zo zástupu podobne ladených kníh. Čo je škoda.

2/5

 

 

Čítali ste niektorú z týchto kníh?
Alebo sa na ich čítanie ešte len chystáte?

 

 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára