Top knihy roku 2022

Rok sa opäť blíži ku koncu, úprimne ani len netuším, kde sa ten čas stratil, a teda nadišiel okamih zosumarizovať čitateľský rok. Tento rok bol však pre mňa z čitateľského hľadiska trošku špecifický, nakoľko som mala dosť veľkú smolu pri výbere. Ale zase, o to jednoduchšie bolo nájsť tie výnimočné kúsky...

 

 

Najlepšia dlho odkladaná kniha

Guy Gavriel Kay – trilógia Fionavarská tapisérie

Rada a často vyhlasujem, že čím viac čítam knižné novinky, tým väčšmi oceňujem overené klasiky, najmä ak ide o fantastiku. Tento rok som sa dostala k mnohým časom overeným knihám a sériám a najviac na mňa zapôsobila práve Finovaraská tapisérie od Guya Gavriela Kaya. Zo začiatku som síce nevedela, čo presne od tohto príbehu očakávať, ale získal si ma autorov štýl. Krásne rozprávačský, rozvláčny a ja som doslova hltala každé slovo. Všetko si ma získalo – postavy, mytológia, príbeh, emócie.

 

Knižné objatie

V. E. Schwab – Gallant

Táto autorka ma vždy dokáže niečím prekvapiť, či už príbehom, štýlom, alebo postavami. Táto knižôčka, pomerne útla a výrazne ilustrovaná, si ma získala asi úplne všetkým. Krásne fantazijný príbeh o hľadaní domova a aj o prekonávaní strachu. Odohrávajúce sa v tajomnom a krásne fantazijnom svete, čo je len ako čerešnička na torte. Krásne, nádherné, dychberúce a emotívne.

 

Najemotívnejšie čítanie

TJ Klune – Into This River I Drown

TJ Klune si ma už dávno získal tým, ako píše, aké postavy dokáže stvoriť a najmä tým, že hoci jeho príbehy občas bolia a bodajú, je to krásna bolesť, lebo si z čítania vždy niečo odnesiem. Výnimkou nebola ani kniha Into This River I Drown, ktorú považujem za jednu z autorových najlepších. Je trošku zdĺhavejšia a venuje sa aj tematike viery a náboženstva, ale robí to s noblesou vlastnou všetkým autorovým knihám. Navyše je prudko emotívna a ja som ju prerevala prakticky celú. (Čo len okrajovo súviselo s tým, že som ju čítala, keď som bola chorá.)

 

Najsilnejšie posolstvo

Peter S Beagle – V Kalábrii

Minulý rok som sa konečne dostala k prečítaniu Posledného jednorožca a keďže na mňa tento zážitok veľmi zapôsobil, rozhodla som sa dostať aj k zvyšným knihám, ktoré autorovi vyšli v preklade. Jeho prvotina Poklidné a tiché místo si ma získala a užívala som si jej pomalosť, ale bola to práve kniha V Kalábrii, ktorá vo mne zanechala viac, hoci ide o veľmi útlu knižočku rozmerov trošku dlhšej poviedky. Na jednej strane je to príbeh o niekom, kto v záhrade náhodou objavil jednorožca, na tej druhej ide o krásnu metaforu o spolunažívaní a medziľudských vzťahoch.

 

Najkrajšia gotika

Susan Stokes-Chapman – Pandora

Pandora je z kategórie kníh, ktoré som otvorila úplnou náhodou a ani som od nich nič neočakávala. Podľa názvu som sa však nazdávala, že ide o prerozprávanie mýtu o Pandore, ale v skutočnosti sa tejto tematiky dotýka len okrajovo. V skutočnosti sa mi do rúk dostal nádherne a citlivo vyrozprávaný príbeh o dvoch mladých ľuďoch, ktorí sa neboja bojovať za svoje sny a dokážu nielen uvažovať, ale aj robiť ústupky, aby mohli pomôcť jeden druhému rásť. Áno, príbeh má aj pár tajomných prvkov, ale viac ako čokoľvek iné je to gotický román o nedokonale sympatických postavách.

 

Najlepšia fantasy

Tad Williams – Trůn z dračích kostí

Ďalšia z kategórie kníh, ktoré som dlho odkladala, hoci túto som neplánovala čítať ešte pomerne dlho. Keďže nebola nejako vysoko na zozname mojich knižných priorít, ale tie som prehodnotila po niekoľkých príspevkoch na internetoch. A som za to vďačná. Lebo táto séria si ma získala. Nevyslúžila si síce odo mňa plný počet hviezd, ale získala si ma tým, ako je napísaná. Rozprávačská a rozvláčna, ale zároveň dobrodružná, o veľkolepých výpravách a o záchrane sveta, o dospievaní, hľadaní a nachádzaní a o nádeji. Skrátka, toto si ma získalo napriek všetkým nedostatkom. Alebo možno aj vďaka nim.

 

Najlepšie ukončenie série

Zuzana Hartmanová – Bouřný úsvit

V dočítavaní sérií som síce príšerná, ale sú kúsky, na ktoré si rada počkám a pustím sa do nich pri prvej príležitosti, ktorá sa mi naskytne. To je prípad Bouřného úsvitu, posledného dielu trilógie o krysách apokalypsy. Je to vynikajúce zakončenie série, pomalé a napínavé, kde sa krásne ukazuje, že niekedy na riešenie problémov nestačí postaviť proti sebe dve armády. Občas treba spolupracovať, robiť ústupky a pracovať na dlhodobom pláne a tešiť sa z malých pokrokov a nedúfať v tie veľké a výrazné. Nemohla som byť nadšenejšia alebo spokojnejšia.

 

Najväčšie prekvapenie

Charlie N. Holmberg – Star Mother

Na túto knihu a jej pokračovanie Star Father som narazila úplnou náhodou. Zaujala ma najskôr obálka a potom obsah, ktorý mi sľuboval niečo medzi ľúbostným príbehom a rozprávkou. A skutočnosť sa tomuto odhadu dosť podobala. Ale príbeh si ma získal. Emóciou, nápadom a istou rozprávkosťou, ktorá bola v protiklade k tej surovej reálnosti. Autorka si ma získala niekoľkými stránkami a tak ma nalákala, že odteraz budem veľmi ostro sledovať jej tvorbu.

 

Najvtipnejšie čítanie

India Holton – The League of Gentlewomen Witches

Minulý rok som do tejto kategórie zaradila prvý diel série Indie Holton o svete, kde žijú slušne vychované mladé dámy s obrovskou dávkou dôvtipu, pôvabu a šmrncu. Tento rok som sa dostala k pokračovaniu a to sa mi páčilo snáď ešte viac. Možno je za to zodpovedný fakt, že som ju počúvala ako audioknihu, ktorú vrelo odporúčam. V tomto prípade ide o príbeh o čarodejnici a pirátovi a je zábavný, dobrodružný a zábavný spôsobom, ktorý nie je ani trošičku trápny. Je to zábava na úrovni a ja sa teším na ďalšie pokračovanie.

 

Najočakávanejšia kniha

Holly Jackson – As Good As Dead

Holly Jackson mi ukázala, že je možné napísať napínavú detektívku, v ktorej bude úplne každý podozrivý a ja budem až do konečného odhalenia pochybovať o tom, kto je vlastne páchateľ. Tretí diel o mladej Pip ma teda lákal, hoci som sa ho trošku obávala. Ale obavy neboli na mieste. Autorka sa totiž opäť nesnažila samu seba prekonať, miesto toho opäť ukázala, že vie napísať aj niečo iné ako čistokrvnú detektívku. Teraz ide skôr o psychologický triler, keď ľudia vplyvom udalostí doslova strácajú zdravý úsudok a sú schopní konať prekvapivo a možno aj skratovo. Tento psychologický aspekt som si veľmi užívala, napriek tomu, že vďaka nemu bola kniha o dosť temnejšia.

 

Najčarovnejšia romantika

Rebecca Ross – A River Enchanted

Táto kniha ma zaujala tým, ako často sa objavovala na internetoch, tak som bola zvedavá. Začítala som sa teda a zistila som, že táto kniha, spolu s pokračovaní A Fire Endless, je krásne napísaná a nevtieravo romantická, o nedokonalých postavách, čo dokážu chytiť za srdce a pritom sa príbeh odohráva na magickom ostrove, kde žijú všakovakí magickí duchovia a navyše dva znepriatelené kmene. Tiež je to o prekliatí, hľadaní odpovedí a najmä o medziľudských vzťahoch. Nádherné čítanie.

 

Najpodivnejšie čítanie

T. Kingfisher – What Moves the Dead

Autorka T. Kingfisher je pre mňa tak trochu unikátny zjav. Spisovateľsky je totiž takmer nepredvídateľná a dokáže pospájať rôzne prekvapivé prvky a koncepty tak, aby všetko dokonale ladilo. Podobný odkaz má aj horor What Moves the Dead. Dôkazom, ako si autorku vážim, je už len samotný fakt, že som ju čítala aj napriek tomu, že ide o horor a ja horory neznášam, lebo som príšerný strachopud. Toto bolo temné a tajomné, nebezpečné a dokonale strhujúce od prvej strany až po poslednú. Zatiaľ najlepšia kniha, ktorú som od autorky čítala.

 

Najlepšia nefikcia

Katherine May – Zimování

Táto kniha v istom zmysle obletela svet a mňa zaujala všeličím, čo som o nej počula. Trošku som sa toho obávala, nakoľko ide o trochu osobnú spoveď a ja biografie či autobiografie veľmi neobľubujem, ale táto má pridanú hodnotu. Má presahy do mytológie či prírody a autorka v nej hovorí o tom, že cítiť sa zle je normálne, lebo je to súčasťou životného cyklu. Na knihe je však výborné aj niečo iné – že každý čitateľ si z nej môže odniesť niečo iné a súkromné. A pritom je to pomerne útla knižočka.

 

Najlepší komiks

K. I. Zachopoulos & Vincenzo Balzano – The Cloud

Jared Cullum – Kodi

Aj tento rok som čítala komiksy a prečítala som ich ozaj veľa. Niektoré boli výborné, iné trošku slabšie a niektoré na mňa vyslovene zapôsobili. Napríklad aj The Cloud od Z. I. Zachopoulosa, čo ale nie je až také prekvapenie, nakoľko minulý rok sa medzi najlepšie komiksy prepracoval autorov Run Wild. The Cloud je pritom námetovo veľmi podobný príbeh, vysoko metaforický, úderný, krásne graficky spracovaný a s mnohými presahmi. Druhým nezabudnuteľným kúskom a zároveň prekvapením sa stal Kodi Jareda Culluma. Je to nenápadný krásny príbeh o osamelom dievčati, ktoré sa spriatelí s medveďom. Je to nevšedné, no krásne a silné priateľstvo doplnené krásnym vizuálom. Ide o príbeh, ktorý je ako hrejivé objatie a navyše ma prinútil slziť dojatím. Silný zážitok.

 

 

Ktoré knihy zapôsobili na vás?