Minirecenzie #26: 3x urban fantasy

Urban fantasy patrí k mojim obľúbeným žánrom, preto sa k nej rada a často vraciam. Od začiatku tohto roka sa mi do rúk dostalo niekoľko kúskov a o troch z nich som sa rozhodla napísať niečo viac...

 

 

Seanan McGuire – A Local Habitation (October Daye #2)

Kľúčové slová: Kontrola príbuzných. Záhadné úmrtia. Sabotáže.

Mám rada tvorbu tejto autorky, hoci musím priznať, že som od nej načala niekoľko sérií, v ktorých som sa nedostala ďalej ako k prvému dielu. Zatiaľ si ma získali prevažne jej divnoknihy (najmä séria Wayward Children), ale povedala som si, že by som mala dať šancu aj jednej z jej najznámejších sérií. Tou je práve October Daye, o polovičnej férke Toby, ktorá skončí na niekoľko rokov uväznená v tele ryby a potom sa vracia ku svojej práci súkromnej vyšetrovateľky. Malo to teda potenciál. Lenže ostalo len pri tom potenciáli.

Problémom tejto knihy je presne to isté, čím trpela aj prvá kniha. Je to zbytočne obsiahle. Toby ako hlavná hrdinka pripomína verklík, rada a často čitateľovi pripomína tie isté udalosti, akoby medzi prvou a treťou kapitolou stihol zabudnúť na to, kým Toby je a čo všetko vo svojom živote zažila. Ak by tieto neustále vsuvky do jej života boli aspoň striedané strhujúcou dejovou linkou, asi by som to nevnímala až tak kriticky. Lenže problémom je, že akýkoľvek dej táto kniha má, rozbieha sa len pozvoľna a prevažne v druhej polovici knihy. Dovtedy je to vyslovene agónia a vlastne ani potom sa to až tak veľmi nezmení. Toby, hoci o sebe tvrdí, že je výbornou vyšetrovateľkou, doslova prešľapuje na mieste a napreduje len nezreteľne. Je to teda nudné, dlhé a navyše s otravnou hlavnou hrdinkou. Legendy hovoria, že sa to neskôr „spraví“ a séria je omnoho záživnejšia, ale nemám trpezlivosť na to, aby som si to overovala.

2/5

 

Ilona Andrews – Sweep in Peace (Innkeeper Chronicles #2)

Kľúčové slová: Upíri. Domorodci. Snaha uzavrieť mier.

Ilona Andrews je dvojica, ktorú netreba nejako špeciálne predstavovať. Ich Kate Danielsová je záležitosťou žánrovej klasiky. Ale jej príbeh bol už viac-menej ukončený, teda prišiel čas nahryznúť aj zvyšok tvorby. Nakoniec som sa po dlho váhaní rozhodla pre Innkeepers Chronicles, čo je mierne zábavná urban fantasy o majiteľke hostinca, ktorý slúži ako medzigalaktický hotel pre rôzne druhy mimozemšťanov.

Druhý diel bol rovnako svižný ako ten prvý. Dina je typ postavy, ktorá si dokáže čitateľa veľmi rýchlo získať. Je zábavná, ale aj tvrdohlavá a odhodlaná, dokáže počúvať, ale takisto si vie dupnúť nohou. Keď pri tom zároveň drží v ruke svoju magickú metlu, ide vyslovene o epicko-komický okamih. A na tom je vlastne vystavaná celá séria, na komike. Nejde o paródiu, skôr by som povedala, že je to také ľahké oddychové čítanie. Je to vlastne ako čítať sitkom, v ktorom najviac komických momentov nastáva pre odlišnosť kultúr postáv (za vrcholne zábavný fakt považujem, že káva je pre upírov to isté ako pre ľudí vodka). Príbeh je jednoduchý, rovnako aj dejová linka je pomerne priamočiara. Je tu veľa konfliktov a zaujímavých presahov, ale stále sa to drží v tej oddychovej rovine. Nie je to druhá Kate a ani tým byť nemá, za čo som vďačná. Lebo ja nechcem Kate. Chcem Dinu s jej živým mysliacim hostincom, ktorý obýva medzigalaktická masová vrahyňa a monštrum ukryté v tele ši-cu. Chcem niečo oddychové a zábavné.

4/5

 

Kristýna Sněgoňová – Zřídla

Kľúčové slová: Brno. Žriedla moci. Klamstvá a tajnosti.

Autorku som spoznala vďaka knihe Krev pro rusalku – ktorú som chcela čítať tak dlho, že medzičasom ju vydali aj v reedícii. Až vtedy sa mi dostala do rúk a veľmi sa mi zapáčila. Bolo to drsné a bavilo ma to. Do takej miery, že som sa rozhodla zbližša pozrieť na autorkinu zvyšnú tvorbu. Tak som sa prepracovala ku knihe Zřídla.

Príbeh je ladený opäť noirovo a ja som si tú drsnosť a pochmúrnosť dosť užívala. S atmosférou teda problém nebol. Ani s tým, že sa tu striedali okamihy z minulosti a súčasnosti, tie boli dobre označené, takže som tápala len mierne. Problémom je zástup postáv, ktoré do príbehu vstupujú, no nemajú príležitosť skutočne sa čitateľovi predstaviť. Nejde len o to, že vo mne pre to nevyvolali žiadnu emóciu, ale hlavne som im nerozumela. Nevedela som, čo sa snažia dosiahnuť a prečo. K čomu nenapomáhala ani samotná dejová linka. Nie som si úplne istá, o čom presne ten príbeh mal byť. Začínal pozvoľna, potom doslova prepadol cez okraj a končil tak náhle, až si nie som istá, či vôbec skončil. V niektorej recenzii som zachytila prirovnanie, že čítať túto knihu je ako dostať sa k tretiemu dielu šesťdielnej série bez znalosti prvý dvoch. Súhlasím. Stále som mala pocit, že som nedopatrením preskočila niekoľko kapitol, a teda mi unikla nejaká zásadná časť príbehu. Čo je škoda, lebo inak ma čítanie veľmi bavilo.

3/5

 

 

Čítali ste niektorú z týchto kníh?
Alebo sa na ich čítanie ešte len chystáte?