Aj v ďalšom roku pokračuje
seriál o filmoch a ich nie až takých známych predlohách. Rovnako ako
kedykoľvek predtým, aj teraz je výber čisto náhodný...
Znachor (1981)
(Mastičkár / Mastičkář)
Dej dnes už klasického, no
zároveň väčšinu času zabudnutého, filmu rozpráva príbeh známeho a úspešného
chirurga. Po tom, ako ho opustila manželka s dcérou, začal piť. Neskôr si
poranil hlavu a zabudol, kým je. Namiesto spomienok sa mu však vracajú
jeho lekárske schopnosti a stáva sa z neho miestny liečiteľ, ktorý
odvážne pomáha všetkým, ktorí to potrebujú. Bez ohľadu na to, že tým sám seba
vystavuje nebezpečenstvu. Film svoj námet čerpá z rovnomennej poľskej
knihy z roku 1937, ktorú napísal Tadeusz Dołęga-Mostowicz. Film
bol pre svoju dĺžku rozdelený na dva diely. Čo sa týka spracovania, ide o pomerne
vernú adaptáciu, ktorá ostáva verná myšlienke, ktorú autor spracoval. Teda že
môžeme o všetko prísť, ale život v sebe aj napriek tomu skrýva veľa
prekvapení. Samotný námet je pomerne dramatický, avšak film ponúka aj výraznú
romantiku a pre niekoho možno až neprimeraný zámer. Kniha má aj
pokračovanie, ktoré vyšlo v roku 1939 pod názvom Profesor Wilczur
a dejovo nadväzuje na prvú. Vlastne rozpráva príbeh liečiteľa potom, ako
sa mu vrátila pamäť a on sa vďaka tomu mohol vrátiť k svojmu predchádzajúcemu
zamestnaniu. Kniha Znachor sa okrem filmového spracovania v roku 1981
dočkala ešte jedného, oveľa skoršieho. Už v roku 1937 bola natočená
rovnomenná adaptácia (v preklade známa pod názvom Zázračný lékař),
ktorá napriek svojim kvalitám nedosiahla na popularitu neskoršej adaptácie.
Next (2007)
Ďalší z béčkových filmov,
navyše s Nicholasom Cageom v hlavnej úlohe. Aj tými slovami by sa dalo
opísať sci-fi rozprávanie o Crisovi Johnstonovi, ktorý je obdarený
schopnosťou nazerať do budúcnosti. Okrem predvídania budúcnosti však riadi aj
správne plynutie budúceho času a práve jemu bola prisúdená úloha spasiť
ľudstvo – na úkor vlastnej rodiny. Svoj námet film veľmi voľne čerpá z poviedky
The Golden Man z roku 1953 (publikovaná časopisecky v roku
1954), ktorú napísal Philip K. Dick. Originálny príbeh sa odohráva
v dystopickej budúcnosti. Medzi obyčajnými ľuďmi tu žijú akísi mutanti,
jedinci obdarovaní rôznymi schopnosťami, vďaka čomu ich zvyšok sveta vníma ako
hrozbu a snaží a sa ich vyhubiť. Vrátane Crisa, mutanta so zlatou pokožkou,
ktorému sa podarí uniknúť práve vďaka nadaniu nazerať do budúcnosti. Scenár
filmu prešiel mnohými drahými úpravami, až sa napokon takmer úplne odklonil od pôvodnej
poviedky. Konečný výtvor bol viac podobný klasickému konzumnému filmu a ponúka
iné témy a posolstvá.
Quest for Camelot (1998)
(Kouzelný meč: Cesta na Camelot
/ Čarovný meč)
Zabudnutý animovaný muzikál
rozpráva príbeh o mladučkej Kayley, ktorá celý život snívala o tom, že
sa z nej stane rytier. Nakoniec dostane možnosť všetkým dokázať, že sa v nej
mýlia. Excalibur, zázračný meč kráľa Artuša, bol ukradnutý a neskôr stratený
v začarovanom lese. Ak má mať ich krajina aspoň šancu na život v mieri,
je nutné meč nájsť a priniesť ho kráľovi. A práve na túto výpravu sa podujme
Kayley, no po čase sa k nej pridajú ďalší. Svoj námet film veľmi voľne
čerpá z fantasy knihy The King’s Damosel z roku 1976,
ktorú napísala Vera Chapman. Kniha vychádza z pôvodnej Artušovskej
legendy (v niektorých verziách sa objavuje príbeh o mladej Lynette, ktorá
cestuje na hrad kráľa Artuša, aby ho požiadala o pomoc pre svoju sestru
Lyonesse, ktorá čelí útokom Červeného rytiera). Samotná adaptácia veľmi voľne
spracováva pôvodný námet. Postavy sú premenované a mnohé detaily ich minulosti
sú vynechané. Takisto boli pridané prvky vlastné animovaným filmom – hovoriace zvieratá
a draci, nehovoriac o muzikálovom ladení. Samotná kniha je druhým
dielom trilógie, prvým je kniha The Green Knight z roku 1975
a tretím King Arthur’s Daughter z roku 1976. Z publikačného
hľadiska však kniha The King’s Damosel vyšla ako posledná.
Černí baroni (1992)
Ďalšia z klasických českých
komédií. Dlhé roky obľúbená, pričom niektoré hlášky z nej zľudoveli. Úsmevne
rozpráva o minulých udalostiach z päťdesiatych rokov a opisuje život
v jednotke, ktorá síce dostávala plat v hotovosti, ale zároveň ju
tvorili ľudia, ktorých z mnohých dôvodov vnímali ako „nevyhovujúcich“. Film
svoj námet čerpá zo satirického románu Miloslava Švandrlíka Černí
baroni s podtitulom Válčili jsme za Čepičky.
Prvýkrát vyšiel v roku 1969, ale nie úplný, len prvých 17 kapitol. Kniha
prvýkrát vyšla v plnom vydaní až v roku 1990. Dej je vystavaný na autorových
zážitkoch. On sám však narukoval ako súčasť Technického práporu (TP) a kniha
opisuje život v Pomocnom technickom prápore (PTP), vďaka čomu Švandrlík
vytvoril mylnú predstavu o tom, ako PTP fungovalo, takže si niektorí čitatelia
mysleli, že to bola nikdy nekončiaca komédia. Čo mu vytýkali hlavne tí, ktorí
naozaj slúžili v PTP. Autor sa k tejto tematike niekoľkokrát vrátil a napísal
ešte ďalších štrnásť kníh, ktoré predstavujú pokračovania pôvodného príbehu alebo
iné návraty k tematike.
The Revenant (2015)
(REVENANT Zmrtvýchvstání /
Revenant Zmŕtvychvstanie)
Mnohí diváci si na tento film
spomínajú ako na TEN film, za ktorý Leonardo DiCaprio konečne získal Oscara. Čo
je trošku smutné, nakoľko ide o pomerne pochmúrny a drsný film z Amerického
západu o lovcoch kožušín, ktorí musia čeliť nielen útokom indiánov, ale aj
nezhodám vo vlastných radoch. Rozpráva príbeh o tom, ako sa z lovca stáva
lovná zver a ako človek, poháňaný túžbou po pomste a nenávisťou,
dokáže doslova vzdorovať smrti. Svoj námet film čerpá z knihy The
Revenant: A Novel of Revenge z roku 2002, ktorú napísal Michael
Punke. Pričom výraz „revenant“ označuje osobu, ktorá povstala z vlastného
hrobu, aby sa terorizovala živých. Autor na stránkach spracoval príbeh Hugha
Glassa, skutočného hraničiara a lovca kožušín, ktorý sa preslávil vďaka
svojmu takmer až zázračnému prežitiu – napriek tomu sa však o autentickosti
tohto momentu najviac pochybuje. Film predstavuje pomerne dobrú, ale zároveň
rozšírenú adaptáciu. Čo sa prejavilo v pridaní nielen postáv, ale aj
niekoľkých dejových liniek. Film je takisto považovaný za remake filmu Man
in the Wilderness z roku 1971, ktorý takisto spracováva život
Hugha Glassa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára