Minirecenzie #41: 2x krátka novela

V uplynulom mesiaci sa mi do rúk dostalo hneď niekoľko kratších kníh, tak som sa rozhodla o dvoch z nich spísať kratšie recenzie...

 

 

Genki Kawamura – Kdyby ze světa zmizely kočky

Kľúčové slová: Blížiaca sa smrť. Chuť žiť. Cena života.

Japonská fikcia je pre mňa zaujímavým zdrojom nielen inakosti, ale istej životnej jednoduchosti. Lebo väčšina kníh z týchto krajov, ktoré sa mi dostali do rúk, boli v podstate o tom, ako si ľudia žijú svoje bežné životy a zistila som, že sa v tom ukrýva veľká krása. Tento konkrétny titul som videla veľakrát a dosť ma lákal. Najmä tými morálnymi presahmi. Pretože táto kniha je vlastne o tom, čo je hlavný hrdina ochotný obetovať, aby mohol o jediný deň oddialiť smrť.

Podstata príbehu tkvie v jednoduchom motíve. Hlavný hrdina sa dozvedá, že je smrteľne chorý a čoskoro zomrie. V ten istý deň sa mu zjaví Diabol a navrhne mu dohodu. Môže jeho smrť oddialiť vždy o jeden deň. Výmenou za to musí zo sveta niečo zmiznúť. A je predsa toľko zbytočný vecí, ktorých by sa hlavný hrdina rád zbavil. Prachu. Nenávidenej zeleniny. Lenže má to háčik. Ako všetky dohody s diablami. To sám Diabol vyberá, čo výmenou za ten jeden má zmiznúť.

Námetovo je to v podstate klasika o cene života a o tom, čo sme ochotní obetovať, aby sme dosiahli svoj cieľ. Nech už je tým cieľom čokoľvek. Prítomnosť Diabla mohla tento príbeh okoreniť. No autor si to pokazil tým, že zvolil až príliš fádne spracovanie. Tým, že sa snažil držať bezpečných chodníčkov, v podstate nedokázal využiť morálny a filozofický potenciál, ktorý príbeh mohol mať. A tých pár postrehov, ktoré ku mne nakoniec pretlačil, tak akosi nestačili. Lebo som celý čas myslela na knihy s podobnou tematikou, ktoré na mňa viac zapôsobili. Čiže vo výsledku je to taká malá príjemná jednohubka. Vyslovene neurazí, ale ostane po nej v ústach akási horkastá pachuť.

2/5

 

M. L. Rio – Graveyard Shift

Kľúčové slová: Výprava na cintorín. Nespavosť. Morálka a etika.

K tejto autorke sa snažím prepracovať už dlhšie. Jej prvotina If We Were Villains pomerne výrazne zarezonovala, tak som si povedala, že asi stojí za pozornosť. Ako to už býva, medzitým stihla vyjsť aj v preklade a ja so sa k nej stále nedostala. Miesto toho som siahla po jej tohtoročnej novinke, pomerne krátkej novelke o nočnej návšteve cintorína, kde sa stretne hneď niekoľko zaujímavých postáv.

Osobne si myslím, že najzaujímavejšie je, že sa odohráva v časovom úseku niekoľkých krátkych nočných (a skorých ranných) hodín. Takže sa v tom príbehu ukrýva istá naliehavosť. A zároveň tajomnosť. Podporuje to aj fakt, že sa jedna rôznorodá pätica vyberie na tajomný cintorín, kde sa objaví ešte tajomnejšia diera. Atmosféra, ktorú autorka dala dokopy, bola prinajmenšom znepokojivá a v jeden moment až hororová. Všetko vďaka výborne zvoleným okolnostiam, kulisám a aj príbehu.

V zásade je to veľmi jednoduchá záležitosť. Pätica sa vyberie na cintorín a zistí, čo sa deje. Na každého to pritom vplýva inak, lebo každý tam išiel z iného dôvodu. Novelu teda považujem za akýsi druh sociálneho mikroexperimentu. A všetko to vyšlo. Atmosféra, príbeh, rôzne morálne presahy. A má to aj pár posolstiev o etike. Takže sa nebojím skonštatovať, že si autorka tú pozornosť zaslúži.

4/5