Ďalší
mesiac sa pomaly ale isto blíži svojmu koncu, takže prišiel čas na ďalší diel
pravidelného seriálu o filmoch a ich predlohách. Podobne ako
kedykoľvek predtým, aj teraz je výber čisto náhodný...
Breakthrough
(2019)
(Zlom)
Dojímavá
dráma zo života. O tom, že aj po obrovskej tragédii môže existovať nádej.
Pretože toho sa držia ľudia po tom, ako sa chlapec prepadne cez ľad.
Pravdepodobnosť prežitia je malá, no ešte nejaká existuje. Tento film
s tematikou viery a kresťanstva čerpá z knihy The
Impossible: The Miraculous Story of a Mother’s Faith and Her Child’s
Resurrection z roku 2017. Autorsky sa na nej podieľali Ginger
Kolbaba a Joyce Smith a ide
o autobiografiu práve druhej spomenutej. Žena a zároveň matka píše
o svojom synovi, pod ktorým sa prepadol ľad. Filmovacie práva boli
zakúpené v roku 2018 a na produkcii sa podieľal aj DeVon Franklin,
ktorý pracoval aj na filmoch Miracles from Heaven a Heaven
Is For Real. Teda na ďalších drámach s tematikou viery. Franklin
je však s týmto projektom spojený o niečo výraznejšie. O tejto
rodine sa dozvedel z novín a ich príbeh ho tak zaujal, že im neskôr
pomohol pri hľadaní literárneho agenta. Tiež pomáhal pri písaní ponuky, ktorá
by im pomohla s filmovou adaptáciou. Keďže ide o autobiografický film
a navyše o hojne medializovaný príbeh, ide o pomerne vernú
adaptáciu. Zmeny, ktoré boli vykonané, boli skôr v dôsledku zmeny média.
Pretože film skrátka nie je kniha. Film bol finančne úspešný a takisto
získal niekoľko ocenení. Tiež ide o jeden z lepšie hodnotených filmov
s tematikou viery. Po uvedení filmu do kín vyšla kniha už pod názvom Breakthrough.
J’ai
perdu mon corps (2019)
(I
Lost My Body / Kde je moje tělo?)
Pomerne
nenápadný, no cenami ovenčený animovaný film rozpráva mnohovrstvový príbeh
o láske, spomienkach, detstve i dospievaní. To všetko zatiaľ čo
Parížom „cestuje“ odrezaná ruka, aby sa spojila so svojím telom. Svoj námet
čerpá z knihy Happy Hand od Guillauma Lauranta,
ktorá vyšla v roku 2006. Čo do vernosti ide o pomerne vydarenú
adaptáciu. Hlavne z dôvodu, že na scenári sa podieľal aj Guillaumo
Laurant. Na filme sa začalo pracovať niekedy v roku 2012. Režisér Jérémy
Clapin bol myšlienkou príbehu nadšený, avšak k projektu
pristupoval opatrne a zodpovedne. Snažil sa odseknutej ruke „vdýchnuť“
vlastné gestá a „reč tela“, aby čo možno najmenej pripomínala legendárnu Vec
z Rodiny Addamsovcov. Film bol uvedený na festivale v Cannes, kde si
získal veľkú pozornosť a priaznivé ohlasy. Na základe toho spoločnosť
Netflix zakúpila vysielacie práva. Film si po kritikoch získal aj divákov.
Napriek tomuto úspechu je film pomerne málo známy, čo spôsobilo, že bol
v podstate finančným prepadákom.
Rising
Sun (1993)
(Vychádzajúce
slnko / Vycházející slunce)
Väčšinu času
už zabudnutá špecifická detektívka z deväťdesiatych rokov. Aj takýmito prívlastkami
by sa dal film označiť. Postavy sa sústreďujú na riešenie zložitého prípadu
vraždy. Zároveň má však divák možnosť vidieť odlišnosť dvoch kultúr, ktoré sa
doslova zrazia kvôli krízovej situácii. Svoj námet film čerpá
z rovnomennej knihy z roku 1992, ktorej autorom je Michael
Crichton. Ten sa neskôr podieľal aj na tvorbe scenára, hoci
v pomerne malej miere. Jeho pôvodný scenár nebol prijatý a neskôr
z neho ostalo len niekoľko scén. Ústrednou témou oboch príbehov je pritom
zobrazenie japonsko-amerických vzťahov a akési nenásilné ovládnutie
amerického trhu. Vo filme bolo zmenených viacero menších či väčších detailov.
Mnohé postavy zmenili mená a niektoré dokonca národnosť. Najzásadnejším
rozdielom však je, že vo filme danú vraždu spáchal niekto iný ako v knihe.
Čo vyústilo v sériu viacerých potrebných zmien. Čiže aj samotný záver
príbehu sa zásadne líši. Film, podobne ako kniha, vyvolal istú mieru
kontroverzie a ázijské komunity v Amerike obvinili scenáristov, že
očierňujú východné kultúry, ba že ich až démonizujú. Napriek tomu bol film
finančne pomerne úspešný. Kritikov ale očaril už omnoho menej
The
Secret Life of Bees (2008)
(Múr
nárekov / Tajný život včel)
Pomerne
nenápadná dráma o domove a rodine. Aj týmito slovami by sa dal opísať
pomalší príbeh o mladom dievčati, ktoré po smrti matky uteká z domova
len v sprievode opatrovateľky. Spoločne sa presťahujú do domu trojice
sestier, ktoré sa starajú o rodinné včelárstvo. Svoj námet film čerpá
z rovnomennej knihy z roku 2001, ktorú napísala Sue Monk Kidd.
Kniha aj film spracovávajú zhruba tie isté témy, no trošku odlišným spôsobom.
Kniha je písaná z pohľadu hlavnej hrdinky, štrnásťročnej Lily, zatiaľ čo
film je zameraný viac všeobecne. Z tohto dôvodu divák príde nielen
o vnútorný svet protagonistky, ale aj o niektoré vysvetlenia.
Niektoré postavy a ich príbehy tiež dostanú oveľa menší priestor. Takže
nemajú až taký vplyv na Lilino dospievanie a/alebo emocionálnu vyspelosť.
Dôvodom týchto zmien je možno aj fakt, že film má o niečo svižnejšie
tempo. Takisto sa objavuje istá odlišnosť v závere. Film núka o niečo
optimistickejšie vyvrcholenie. Azda najväčším rozdielom je metafora spojená
s včelami. Zatiaľ čo v knihe sa tiahne včelárstvo a istá
včelárska symbolika ako leitmotív, vo filme ide len o činnosť, ktorej sa
postavy venujú. Film bol finančne úspešný, no získal si skôr zmiešané
hodnotenia. Najväčšmi bol kritizovaný za prehnane optimistickú atmosféru.
Hlavne vzhľadom na témy, ktoré sú v ňom spracované. Kniha bola v roku
2017 adaptovaná do muzikálovej podoby.
The
Tenth Circle (2008)
(Špinavé
dedičstvo / Desátý kruh)
Trochu
zabudnutá televízna dráma predstavuje psychický rozklad jednej rodiny. Všetko
následkom násilnej udalosti. Dcéra prichádza s obvinením, že ju na párty
znásilnil jej bývalý priateľ, čo odštartuje sériu nielen dramatických udalostí.
Svoj námet film čerpá z rovnomennej knihy z roku 2006, ktorú napísala
obľúbená americká autorka Jodi Picoult. Podobne ako iné adaptácie
jej kníh, aj táto si získala pomerne veľkú vlnu kritiky jej fanúšikov. Napriek
tomu, že film nie je až taký rozdielny. V zásade predstavuje ten istý
príbeh, z ktorého museli byť vynechané niektoré vedľajšie dejové linky.
Najvýraznejšia z nich sa týka minulosti otca hlavnej hrdinky, čím bol dej
ochudobnený aj o niektoré postavy. Rozdiel je napríklad aj v tom, že
vo filme divák pomerne rýchlo zistí, že v tom, čo postavy tvrdia, sú
výrazné rozpory. V knihe je čitateľ pomerne dlho držaný v napätí.
Obdobne veľké rozdiely sú aj v správaní postáv, čo vyústilo v zásadné
zmeny charakterov. Čo sa výrazne dotklo aj hlavnej hrdinky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára