Tajné predlohy filmov #53

Aj najkratší mesiac v roku sa pomaly končí, takže prišiel čas na ďalší diel seriálu o filmoch a ich predlohách. Rovnako ako kedykoľvek predtým, aj teraz je výber čisto náhodný...

 

 

Ender’s Game (2013)

(Enderova hra)

V súčasnosti už trochu zabudnutý futuristický film ponúka ďalšiu verziu budúcnosti, v ktorej ľudstvo čelí mimozemským útokom. Aby zvýšilo svoje šance na prežitie, rozhodne sa nájsť tie najgeniálnejšie deti a vycvičiť z nich novú generáciu stratégov. Ich výcvik je však náročný a je otázne či naozaj prinesie tie výsledky, v ktoré všetci dúfajú. Film svoj námet čerpá z rovnomennej knihy z roku 1985, ktorej autorom je Orson Scott Card. Príbeh je rozšírenou poviedkou, ktorá prvý raz vyšla časopisecky v roku 1977. V roku 1991 však v románe autor urobil výrazné zmeny, ktoré zodpovedali vtedajšej politickej situácii. Napríklad rozpad Sovietskeho zväzu alebo studenú vojnu. O adaptácii sa dlhé roky len špekulovalo. Sám autor totiž svoju knihu považoval za nesfilmovateľnú, keďže sa väčšina deja odohráva v Enderovej hlave a pochyboval, že by niekto tým pádom dokázal byť verný predlohe. Pritom výsledný film predlohe nie je veľmi verný. Najväčším rozdielom je, že Ender je omnoho starší. Zatiaľ čo v knihách ho čitateľ sleduje od šiestich rokov a teda aj to, ako dospieva, vo filme je z už puberťákom. V dôsledku toho sa tvorcovia cítili povinní dopriať mu aj nejakú tú lásku. Využili na to postavu, ktorá v knihách existuje, avšak tam sú len priatelia. Zmenami však prešiel aj samotný Ender, jeho rodina a súrodenci, ale aj spôsob, akým vystupuje. Film teda nakoniec pôsobí ako niečo, čo bolo inšpirované predlohou, hoc výsledný film bol minimálne oku lahodiaci a pomerne akčný. Napriek domu skončil ako finančný prepadák, takže chystané pokračovanie ani nezažali filmovať a neskôr bol projekt úplne zrušený. Kniha je súčasťou šesťdielnej série a po Ender’s Game nasleduje Speaker for the Dead z roku 1986, Xenocide z roku 1991, Children of the Mind z roku 1996, Ender in Exile z roku 2008 a The Last Shadow z roku 2021. Séria vychádza od roku 2008 v podobe komiksu.

 

Jojo Rabbit (2019)

(Králiček Jojo / Králíček Jojo)

Komediálna dráma z obdobia druhej svetovej, v ktorej divák sleduje zmeny názorov pod vplyvom dramatických okolností. Navyše prostredníctvom sledovania osudov malého chlapca, ktorého imaginárnym priateľom je trochu nahlúpla verzia vodcu. Film je adaptáciou knihy Caging Skies z roku 2008, ktorú napísala Chrisine Leunens. Taika Waititi, ktorý vo filme hrá, natočil ho a dokonca k nemu napísal scenár, bol nadšený knihou a tiež myšlienkou, že niekto podáva tematiku vojny o niečo odlišnejšie, nielen cez oči vojakov alebo preživších. Napriek tomu ale stvoril pomerne odlišný kúsok, o ktorom sa kritici vyjadrili, že nesie skôr Waititiho podpis, než podpis autorky predlohy. Kniha je totiž omnoho temnejšia a dramatickejšia a nie je vôbec satirická. Oba príbehy teda skôr spája rovnaká tematika a fakt, že ide príbeh o chlapcovi, ktorý postupne odmieta vtedajšiu ideológiu. No zatiaľ čo film tieto témy spracováva skôr komediálne, kniha ponúka mnohokrát až tragické a drastické scény. Tie sú však, vzhľadom na tematiku, očakávané. V podstate sa teda dá tvrdiť, že Waititi si na základe istej časti knihy stvoril svoj vlastný príbeh, ktorý má s predlohou spoločné akurát tak dosť na to, aby niekto mohol vyhlásiť, že ide o adaptáciu. Sama autorka sa však vyjadrila, že sa jej adaptácia veľmi páči. A asi nebola jediná, keďže film získal niekoľko ocenení a bol aj finančne úspešný.

 

Requiem for a Dream (2000)

(Requiem za sen / Rekviem za sen)

Cenami ovenčená, no zároveň trochu zaprášená dráma približuje divákovi osudy hneď niekoľkých postáv. Tie sú vo svojej podstate smoliari, ktorým život veľmi neprial. A tak sa len lopotia každým nasledujúcim dňom, hľadajúc to niečo svoje nielen v snoch, ale aj v závislostiach. Táto psychologická dráma čerpá svoj námet z rovnomennej knihy z roku 1978, ktorej autorom je Hubert Selby Jr. Ten sa zároveň podieľal na napísaní scenára s režisérom Darrenom Aronofskym. Ide o pomerne vernú adaptáciu, ktorá sa líši skôr v detailoch. Najväčšie zmeny prináša doba, v ktorej sa odohrávajú. Zatiaľ čo dej knihy približuje sedemdesiate roky, film zase tie deväťdesiate. Kvôli čomu aj sny postáv prešli istou aktualizáciou. Napríklad postavy si v knihe chcú otvoriť kaviareň, zatiaľ čo vo filme butik. Zmenami prešli aj iné detaily, ale ide vyslovene o maličkosti, ktoré je možné pripísať na vrub tomu, že film a kniha sú odlišné médiá. Výsledný film je obdobne temný a náročný na pozretie, ako je náročná aj jeho predloha. Mnohí kritici však hovoria o tom, že tým, ako je film natočený a podaný, je v istých momentoch ešte pôsobivejší ako jeho predloha.

 

Trainspotting (1996)

Komediálna dráma, miestami prerastajúca až do čiernej komédie, približuje osudy mnohých mladých ľudí. Tí sú priateľmi a zároveň padli do pasce drogových závislostí. Divák sleduje ich životné príbehy takmer až v epizodických scénach. Film svoj námet preberá z rovnomennej knihy z roku 1993, ktorej autorom je Irvine Welsh. Kniha ponúka pomerne špecifický vizuál. Je rozdelená na niekoľko častí a tých sa striedavo prejavujú jednotlivé postavy. Udalosti sú vytrhnuté z času a často na seba nenadväzujú, čo len podporuje silu zobrazených tém a tiež umožňuje čitateľovi lepšie spoznať postavy. Na filmovom plátne však niečo podobné nie je úplne možné. Miesto toho sú jednotlivé časti rozprávané vždy z pohľadu len jednej postavy bez zbytočného preskakovania k iným príbehom. Film je takisto ochudobnený o mnoho dejových odbočiek, ale aj o niektoré postavy a scény. Vo výsledku však film aj kniha sprostredkujú obdobný druh zážitku. Hoci niektorí kritici sa vyslovili, že spôsob, akým jej film natočený, ich nútil súcitiť s hlavným hrdinom. Ten je však v predlohe podlý a skazený a nie niekto, s kým sa dá súcitiť. Kniha bola okrem toho adaptovaná aj do podoby divadelnej hry, a to krátko po publikovaní. Táto adaptácia v niektorých aspektoch inšpirovala neskoršiu filmovú adaptáciu. V roku 2021 bola kniha adaptovaná do muzikálovej podoby. Kniha je navyše súčasťou päťdielnej série a kniha Trainspotting je až jej druhým dielom. V roku 2012 vyšla kniha s názvom Skagboys, ktorá sa odohráva pred udalosťami Trainspotting. Knihy Porno, The Blade Artist a Dead Men’s Trousers sa odohrávajú po udalostiach Trainspotting. V roku 2017 sa film dočkal pokračovania s názvom T2 Trainspotting, ktorý spracováva udalosti knihy Trainspotting a Porno.

 

Yes Man (2008)

Komediálno-romantický príbeh o chlapíkovi, ktorý je dlhé roky nešťastný. Nielen v práci, ale aj v osobnom živote. Potom navštívi svojrázneho guru a drasticky zmení svoj život. Tam, kde predtým hovoril nie, teraz hovorí áno. Vždy a všetkému. Film svoj námet veľmi voľne čerpá z rovnomennej autobiografie britského komika Dannyho Wallacea z roku 2005. Ten sa objaví aj v menšej úlohe vo filme. Film v podstate z knihy preberá celý koncept. Kniha totiž rozpráva o jednom roku života, počas ktorého Danny Wallace hovorí áno všetkému a všetkým. Pritom podľa vlastných slov ho k tomu inšpiroval neznámy človek v autobuse, ktorý hovoril o tom, že treba časnejšie hovoriť áno. Vo filme sa teda objaví skôr niekoľko podobne situovaných scén, ale vo zvyšku sa odkláňajú. Pretože film nie je len zhlukom náhodných scén, ale spája ich jednotná dejová línia, ktorá smeruje k istému vyvrcholeniu, nehovoriac o pridanej výraznej romantickej linke. Film si získal skôr zmiešané hodnotenia. Na jednej strane je oceňovaný ako dobrá romantická komédia, na tej druhej je kritizovaný, že je príliš podobný filmom, v ktorých si hlavné úlohy zahral Jim Carrey. Najčastejšie je pritom skloňovaná podobnosť s komédiou Liar, Liar. Film bol však finančne veľmi úspešný a dokonca bol nominovaný, aby sa stal súčasťou rebríčka stovky najvtipnejších amerických filmov. Hoci sa do stovky vybraných nakoniec neprebojoval.