Zbierka ľudovej slovesnosti | Zabudnuté rozprávky

Autor: Amália Sirotková
Názov: Zabudnuté rozprávky
Ilustroval: Zsolt Lukács
Zostavila: Jana Piroščáková
Špecifikácia: prvé vydanie rozprávok, ktoré zozbierala Amália Sirotková
Slovenské alebo české vydanie: Tatran, 2024 (SR)
Hodnotenie na GR: 4.46

 

Rozprávky sú neodmysliteľnou súčasťou nielen slovenskej literárnej tradície. Mnoho národov má autorov, ktorí ich zbierali i zapisovali, aby ich tak zachovali pre budúce generácie. Mená Pavol Dobšinský alebo Samuel Reuss vďaka tomu pozná väčšina čitateľov. Avšak meno Amálie Sirotkovej pravdepodobne počujú prvý raz.

Slovenská rozprávkarka je opradená tajomnom. Zachovali sa o nej len strohé a nie vždy presné informácie. Zostavovateľka knihy Jana Piročšáková napriek tomu dokázala spísať základné fakty o tom, kým bola. No a navzdory tomu, že práca Amálie Sirotkovej na dlhý čas zapadla prachom, ju pripomína s úctou a obdivom, ktoré si nepochybne zaslúži.

Zbierka obsahuje sedemnásť rozprávok. Mnohé z nich prídu čitateľovi niečím známe. Spracovávajú totožné motívy alebo sú variáciou niektorej rozprávkovej látky. Iné však pôsobia takmer až novátorsky a hlavne neopozerane. Práve preto, že až doteraz neboli nikde v žiadnej podobe vydané. Aj tento fakt čiastočne zodpovedá za názov knihy.

Jednotlivé príbehy sú uvedené v neskrátených verziách. Sú teda plné nielen dobrodružstva a rôznych ponaučení. Objavujú sa tu aj odtrhnuté končatiny a krv neraz tečie potokmi. Čiže ide o podobu ponášajúcu sa viac na horor, než na usmievavé historky o tom, ako dobro víťazí nad zlom. Sú teda ponúknuté v čo možno najautentickejšej podobe, s výnimkou nutných ortografických úprav. Texty teda pôsobia dobovo a sú obohatené o poznámky pod čiarou. Tu čitateľ nájde vysvetlenia zastaralých a/alebo nárečových slov.

Nie sú to však len rozprávky, ktoré je možné obdivovať. Oku ulahodia vydarené ilustrácie Zsolta Lukácsa. Ten sa, podľa vlastných slov, snažil napodobniť klasické rozprávkové zbierky z 19. storočia. No tiež mixuje rôzne štýly a postupy, až vytvoril veľmi vkusný a pôsobivý vizuál. Tým zabezpečil, že už len listovanie knihou je zážitkom. Od predsádok, cez celostranové i menšie motívy, až po iniciály v úvodoch.

Ide teda o knihu, ktorá poteší väčších i menších čitateľov. Okrem toho obsahuje aj informácie a súvislosti, ktoré presahujú samotné rozprávky. Jana Piročšáková totiž obohatila stránky aj o svoje vlastné výstupy. V nich približuje osobnosť Amálie Sirotkovej, ale aj vlastnú prácu s textmi. Ukazuje tak, že pre ňu nejde len o pracované zadanie, ale o dlhodobú vášeň. Za každým slovom badať svedomitosť, s ktorou túto knihu pripravovala. Bez ohľadu na to, či vysvetľuje postupy práce, približuje autorkin život alebo píše o zdrojových rukopisných zbierkach. Ide teda o ukážkový príklad toho, ako krásne to vyzerá, keď niekto do práce vkladá aj srdce.

Zbierka Zabudnuté rozprávky zaujme mladších i starších. Na jednej strane ponúka rozprávky, na tej druhej oku lahodiace ilustrácie. Sú to však poznámky a práca Jany Piročšákovej, ktoré z knihy robia literárny klenot.

 

Recenzia napísaná pre Fandom.sk.

 

 

 

oficiálna anotácia:

Amália Sirotková je najstaršia známa slovenská rozprávkarka. Medzi inými našimi rozprávkarmi (P. Dobšinský, A. H. Škultéty, S. Reuss, J. F. Rimavský) zaujíma výnimočné miesto nielen preto, že ide o ženu, ale najmä preto, že zapísala viacero rozprávok, ktoré iní zberatelia nezaznamenali. Verejnosť si ich môže v úprave Jany Piroščákovej prečítať vôbec po prvýkrát.

Zbierka Zabudnuté rozprávky je súbor 17 zachovaných rozprávok obohatených čarovnými ilustráciami Zsolta Lukácsa.

Sirotková sa v niektorých aspektoch odkláňa od rozprávkovej tradície, ako ju poznáme z iných zbierok. Dianie sústreďuje viac do reálneho priestoru, ktorý jej je dôverne známy, často do miest. Jej ženské hrdinky sú aktívne a odvážne, hrdinovia ľudskejší, skutočnejší. Rozprávkarka priam vystupuje z tieňa autority čarovného sveta rozprávok Pavla Dobšinského a vo svojich rozprávkach prináša jedinečné posolstvo – nepatrným umenšením toho zázračného približuje postavy ku každodennému životu „smrteľníkov“. V Zabudnutých rozprávkach sú viaceré veľké činy dosiahnuteľné s pomocou ľudských vlastností.