Autor:
Kody Keplinger
Názov:
The DUFF (Designated Ugly Fat Friend)
Slovenské
alebo české vydanie: zatiaľ nie je
Hodnotenie
na GR: 3.92
“Your sense of humor needs some work, then,” Wesley suggested. “Most girls find my jokes charming.”“Those girls must have IQs low enough to trip over.”
Všetci o tom hovoria, všetci to
poznajú... tak som rozhodla, že si to prečítam. Bola som zvedavá a to je
pochopiteľné. Ak predsa nejakú knihu sfilmujú, asi musí byť niečím výnimočná.
Aj keď je fakt, že niektoré z tých sfilmovaných príbehov sú len výnimočne
zlé, ale to je už iný príbeh...
The DUFF som čítala s nulovým
očakávaním a v podstate som ani len netušila, o čom to je. Len
to, že je to o stredoškoláčke, ktorá nebola práve obľúbená. Navyše bola
neskutočne cynická a to je kvalita, ktorá je veľmi cenená. Aspoň u mňa.
Ale je to tiež veľmi ťažké, nie vždy dokáže autor dotiahnuť takúto charakterovú
črtu do úplného konca. Avšak, Kody to zvládla s gráciou a vytrieskala
z toho maximum.
Čo ma prekvapilo, bolo množstvo
postáv, vzťahov, emócií a hlavne... ehm... sexu. Na to, že Bianca toho
chalana nenávidela, sa na neho vešala častejšie ako ja vešiam šál na háčik pri
dverách. A to je už čo povedať. Ale keďže nás Kody ušetrila všetkých
výživných detailov, neprekážalo mi to až tak veľmi.
Iste, človek vie oceniť
kvalitnú posteľnú scénu, ale všetkého s mierou, jasné? (Nie, žiadne 50 SoG
sa konať nebude, vážení!) A navyše, aj pri týchto momentoch môžu vzniknúť
veľmi vtipno-trápne scénky, ktoré prinútia vaše spolubývajúce myslieť si, že
ste spadli z jahody. Vďaka tomu sa na Scrabble už nikdy nebudem pozerať
rovnakými očami.
Príbeh bol napriek tomu plný
klišé. Od začiatku som vedela, že Bianca bude tá škaredšia, obyčajnejšia od
svojich kamarátok, ktoré všetci obdivujú (aj keď som nemala tucha, o čom to
vlastne idem čítať). Nenávidela chalana, s ktorým liezla často do postele
(Ehm, prečo sa stále k tomu vraciam?) a označovala to ako „rozptýlenie“.
Hej, nahováraj si to aj ďalej, drahá.
Ale čo sa snažím povedať – komu
záleží na nejakom ohranom klišé v podobe lásky a nenávisti a sukničkárov
bezhlavo zamilovaných do obyčajných dievčat a bermudských mnohouholníkoch
a mnohom inom, keď... keď vás čítanie baví? Všetko som to dokázala
prehliadnuť a proste si užívať príbeh, ktorý som mala pred sebou. A ten
bol obyčajný, no podaný neobyčajne. Vtipne, so sviežosťou a ľahkosťou a pritom
s emóciou bijúcou do očí.
Tak som to všetko hodila za
hlavu, otáčala stránku za stránkou, tešila sa z čítania a pre zmenu
som o ničom nepremýšľala. Nemusela som, pretože som vedela, ako to skončí.
Dalo sa to predvídať. Jednoduchý príbeh napísaný veľmi jednoducho a zložito
zároveň a s neskutočne dobrými hláškami.
No kto by sa do tohto
malého/veľkého diela nezamiloval? (Hej, prispieval k tomu aj Wesley, ktorý
bol idiot, ale bol pri tom rozkošný. Bolo len veľmi málo momentov, keď som ho
chcela udrieť železnou stoličkou do ksichtu.)
"I promise to... well, I would say I'd kick his ass, but we both know that's physically impossible." He frowned down at his skinny arms. "So I'll write him a strongly worded letter."
