Stredoškolská dráma plná cynizmu | The DUFF

Autor: Kody Keplinger

Názov: The DUFF (Designated Ugly Fat Friend)

Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je

Hodnotenie na GR: 3.92

 “Your sense of humor needs some work, then,” Wesley suggested. “Most girls find my jokes charming.”

“Those girls must have IQs low enough to trip over.”

Všetci o tom hovoria, všetci to poznajú... tak som rozhodla, že si to prečítam. Bola som zvedavá a to je pochopiteľné. Ak predsa nejakú knihu sfilmujú, asi musí byť niečím výnimočná. Aj keď je fakt, že niektoré z tých sfilmovaných príbehov sú len výnimočne zlé, ale to je už iný príbeh...

The DUFF som čítala s nulovým očakávaním a v podstate som ani len netušila, o čom to je. Len to, že je to o stredoškoláčke, ktorá nebola práve obľúbená. Navyše bola neskutočne cynická a to je kvalita, ktorá je veľmi cenená. Aspoň u mňa. Ale je to tiež veľmi ťažké, nie vždy dokáže autor dotiahnuť takúto charakterovú črtu do úplného konca. Avšak, Kody to zvládla s gráciou a vytrieskala z toho maximum.

Čo ma prekvapilo, bolo množstvo postáv, vzťahov, emócií a hlavne... ehm... sexu. Na to, že Bianca toho chalana nenávidela, sa na neho vešala častejšie ako ja vešiam šál na háčik pri dverách. A to je už čo povedať. Ale keďže nás Kody ušetrila všetkých výživných detailov, neprekážalo mi to až tak veľmi.

Iste, človek vie oceniť kvalitnú posteľnú scénu, ale všetkého s mierou, jasné? (Nie, žiadne 50 SoG sa konať nebude, vážení!) A navyše, aj pri týchto momentoch môžu vzniknúť veľmi vtipno-trápne scénky, ktoré prinútia vaše spolubývajúce myslieť si, že ste spadli z jahody. Vďaka tomu sa na Scrabble už nikdy nebudem pozerať rovnakými očami.

Príbeh bol napriek tomu plný klišé. Od začiatku som vedela, že Bianca bude tá škaredšia, obyčajnejšia od svojich kamarátok, ktoré všetci obdivujú (aj keď som nemala tucha, o čom to vlastne idem čítať). Nenávidela chalana, s ktorým liezla často do postele (Ehm, prečo sa stále k tomu vraciam?) a označovala to ako „rozptýlenie“. Hej, nahováraj si to aj ďalej, drahá.

Ale čo sa snažím povedať – komu záleží na nejakom ohranom klišé v podobe lásky a nenávisti a sukničkárov bezhlavo zamilovaných do obyčajných dievčat a bermudských mnohouholníkoch a mnohom inom, keď... keď vás čítanie baví? Všetko som to dokázala prehliadnuť a proste si užívať príbeh, ktorý som mala pred sebou. A ten bol obyčajný, no podaný neobyčajne. Vtipne, so sviežosťou a ľahkosťou a pritom s emóciou bijúcou do očí.

Tak som to všetko hodila za hlavu, otáčala stránku za stránkou, tešila sa z čítania a pre zmenu som o ničom nepremýšľala. Nemusela som, pretože som vedela, ako to skončí. Dalo sa to predvídať. Jednoduchý príbeh napísaný veľmi jednoducho a zložito zároveň a s neskutočne dobrými hláškami.

No kto by sa do tohto malého/veľkého diela nezamiloval? (Hej, prispieval k tomu aj Wesley, ktorý bol idiot, ale bol pri tom rozkošný. Bolo len veľmi málo momentov, keď som ho chcela udrieť železnou stoličkou do ksichtu.)

"I promise to... well, I would say I'd kick his ass, but we both know that's physically impossible." He frowned down at his skinny arms. "So I'll write him a strongly worded letter."