Snaha sa vyostruje | Úder půlnoci

Autor: Laurell K Hamilton

Názov: Ůder půlnoci 
Séria: Merry Gentry 
Diel: štvrtý 
Slovenské alebo české vydanie: Epocha, 2014 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 4.05

Princezna Meredith, dědička Temného trůnu, pracovala několik let jako soukromé očko v Los Angeles. Její teta, královna Vzduchu a Temnoty, jí nabídla svůj trůn za podmínky, že počne počít dítě dřív než její bratranec Cel. Závod o stvoření nového života je však zároveň bojem o holý život. Cel má mnoho přívrženců, kteří se neštítí ničeho, ani vraždy. Zatímco se Merry snaží otěhotnět s královskými strážci, v Říši kouzel dojde k několika vraždám a atentátům. A Merry provede něco dosud neslýchaného - přizve k vyšetřování do Říše kouzel lidskou policii.
Merry je potomek pěti bohů plodnosti, přesto se jí zatím nedaří otěhotnět. Je nucena přizvat do svého lože i muže, jejichž loajalitou si není jistá. Bohyně však využívá Merry pro své vlastní plány a s každým dalším Mereditiným milováním se probouzí dlouho zapomenutá magie, která nejenže posiluje schopnosti jejích milenců, ale mění i celou Říši kouzel. A to se nemusí všem líbit.

„Budu čímkoli, čím mě potřebuješ.“

„Měla bys ho do obličeje mlátit pánvičkami častěji,“ vložil se do toho Rhys, „vypadá to, že se mu to líbí.“

Výhoda (alebo nevýhoda) tejto série sú tie konce. Tak trochu uzavrú to, čo sa stalo v predchádzajúcom príbehu, ale skončia sa tak vražedne, že proste potrebujete vedieť, čo sa stalo ďalej. Preto som po pokračovaní musela hneď siahnuť.

Mám taký pocit, že sa tam toho deje stále menej a menej a v kratšom časovom úseku. V tejto knihe prešlo koľko... niekoľko hodín alebo dní? To je trošku málo na tých 370 strán, to je vlastne veľa niekedy aj na tých sto strán, ale kto som ja, aby som to súdila.

Toto je len štvrté pokračovanie v sérii, ktorá sa ešte nechystá zamávať nám na rozlúčku, tak si autorka môže dovoliť proste sa zdržať a venovať sa všetkému do podrobností, ktoré hraničia so skúmaním pod mikroskopom. V tejto konkrétnej knihe to asi platí dvojnásobne.

Ako som pochopila, všetko sa mení. Nie však frekvencia akýchkoľvek scén s erotickým nádychom. Už mávam nutkanie presakovať ich a to sa nepovažujem za nejakého suchára, ale čo je veľa, to je veľa. Ale tomu by som sa asi venovať nemala.

Mám pocit, že v niektorých ohľadoch sa vždy posunieme dozadu a dopredu len o pár centimetrov. Kráľovná je očividne psychicky narušená a Merry je vlastne neschopná otvorene ju z toho obviniť alebo sa voči nej brániť bez toho, aby neriskovala vlastný život. Na hlavu, nie? Ale byrokracia a spoločenské konvencie sú asi dôležitejšie ako zdravý rozum.

Čo ma však vždy osloví, sú všetky tie božstvá a nové príbehy. Ani tu ma neminuli a ja som ich vnímala ako záchranu. Akcie paranormálneho druhu si veľmi užívam a autorka ich aspoň vie do príbehu zapracovať. Možno preto, že odvšadiaľ odkvapkáva mágia a záhady a potom tá mytológia.

Netuším, či rozumiem všetkému, ale to asi ani nebol zámer. Ak by som sa dozvedela všetko na začiatku, nemala by som výhodu hádania a vytvárania teórií. A takisto by som potom necítila potrebu čítať ďalej. Zvedavosť je super a ak ju vie autorka vo vás vzbudiť, je čítanie o to ľahšie a o to väčším zážitkom sa stáva. A s pribúdajúcimi dielmi tejto série mám pocit, že rozumiem všetkému menej a menej. Nedostáva sa ku mne dostatok informácií, ale to bude asi súčasť stratégie.

Tak čo mi z toho všetkého vlastne ostalo? Stále mám výhrady voči niektorým dosť podstatným maličkostiam. Ale štýl autorky sa zmeniť nedá, tak z neho aspoň vyťažím všetko, čo sa dá. Stupňovanie napätia je jasným ťahačom celej série a ja len dúfam, že to nakoniec nedopadne ako Anita. Keď máte obľúbené knihy, chcete ich čítať dookola, ale pri nejakom 24. diely príbehu v podstate o tej istej postave sa začínate sami seba pýtať, kam to všetko vlastne speje.

Kam speje táto séria? To ešte neviem, ale som dostatočne zvedavá, aby som sa to pokúsila zistiť. Pochybujem, že sa to skončí tým, že Merry konečne otehotnie (Vážne, aké ťažké to môže byť, keď ste potomkom niekoľkých božstiev plodnosti?). Alebo všetci zomrú! (Pri niektorých postavách by ma to potešilo.)

„Bylo mi třicet tři. Bylo trochu pozdě na to, abych se vzdala dětských snů, ale některé rány sahají tak hluboko, že nás zastaví. Zabrání nám nechat to být, dospět a vidět pravdu.“

Žena s vlastným háremom | Svádění luny

Autor: Laurell K Hamilton 
Názov: Svádění luny 
Séria: Merry Gentry 
Diel: tretí 
Slovenské alebo české vydanie: Epocha, 2014 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 4.04

Meredith Gentryová je soukromé očko a zároveň následnice trůnu v Říši kouzel. Ale teď jí ti, kteří jsou jí nejblíže, našeptávají, že se v ní skrývá mnohem víc. Strážci ji chrání, a přesto se jí bojí. A kdo by se jim divil? Merry probudila sílu, která v nich dřímala tisíce let. Problém je, že netuší proč.
Její tetu, královnu Vzduchu a Temnoty, už nerozptylují obvyklé sadistické hrátky. Královnina pozornost je upřena na Meredith. Otěhotnět a porazit svého bratrance, prince Cela, v boji o královskou korunu trvá déle, než Merry čekala. Ačkoli tráví každou noc s královninými Havrany, svými nesmrtelnými strážci, nevedou tyto dekadentní hrátky k očekávanému výsledku. Kouzelná moc však proudí jejím tělem naprosto nekontrolovatelně. A když Merry spojí své zpola smrtelné tělo s jejich čistokrevnými, cítí, jak narůstá a sílí.

„Ne, my nikdy nikomu nelžeme,“ přikývl Usna. „Ale vynecháme toho tolik, že by bylo férovější jednoduše lhát.“

Prečo som začala čítať sériu? Proste som sa snažila dať autorke druhú šancu. Jej Anita ma nejako neohúrila a niekde v polovici tretej knihy som si uvedomila, že môj žalúdok asi nie je až taký odolný, ako som si pôvodne myslela a tiež znesie len určitú mieru brutality. Takže som presedlala na túto, lebo... Ja milujem mytológiu (to je asi očividné) a tu je zahrnutá takmer na každej strane, takže prečo tomu nedať šancu, však?

Nuž, aby som bola úprimná, nie je to svetoborné. Dialógy sú občas zdĺhavé a nudné, takmer o ničom a netuším, prečo sú také rozvetvené. Občas by tie postavy proste mohli sklapnúť. Potom sa dostanete do časti, keď budete preskakovať celé odseky, pretože sú skrátka dlhé a nie veľmi záživné. Sú nutné zlo, ale tieto sú veľmi zlé.

Nuž a potom je tam sex. A keď myslím sex, naozaj nenarážam na nejaké to romantické muchlovanie sa na posteli s baldachýnom pri svite hviezdičiek. Tu mám na mysli všetko to takmer živočíšne, pretože ak postavy nebojujú o život, tak sa snažia splodiť potomka a to doslova. Pretože ak chce byť princezná kráľovnou, musí počať malého sidhe. Ale hoci sa im tak zatiaľ nedarí, nemôžeme im uprieť tú jasnú snahu.

Ako vidíte, mám všetky dôvody, aby sa mi séria nepáčila, ale opak je pravdou. Často preskakujem odseky, prevraciam očami pri dialógoch a na posteľné neposteľné scény som si zvykla a pristupujem k nim s vážnou tvárou a nulovým očakávaním.

Ale potom prídu tie momenty, ktoré sa mi páčia a tie boli aj v tejto knihe. Tie náhodne humorné momenty, alebo scény plné napätia a akcie, keď musíte zapojiť tie mozgové bunky, ktoré vám ešte neodumreli pri tom všetkom nudnom okolo. Omáčky sú dôležité, ale nie za predpokladu, že jej je viac ako toho podstatného v strede.

Najviac sa mi však pozdávajú tie občasné momenty plné príbehov o dávno zabudnutých legendách a postavičky z mytológie, ktoré každý prezentuje inak. A nakoniec to prebudí moju zvedavosť a ja si uvedomím, že ma kniha napriek všetkému baví. Táto bola navyše lepšie ako tie predošlé, lebo v nej bolo toho deju trošku viac.

Príbeh by sa mi podľa všetkého nemal vlastne ani páčiť, ale asi žije vlastným životom a má na to iný názor. Začína sa to vyostrovať a ja som veľmi, veľmi zvedavá, ako to všetko dopadne. A že si na to ešte počkám. Na štýl autorky som si zvykla a dá sa povedať, že sa zdvorilostne ignorujeme. Ja sa nebudem rozčuľovať a ona mi dovolí preskakovať z času na čas nejaké tie nepodstatné vety a slová.

Nie, nie je to dokonalé a ani nikdy nebude. Nie je to svetoborné a možno si ľudia na túto sériu po prečítaní ani nespomenú, alebo ju využijú na porovnávanie s ostatnými knihami s podobnou tematikou. Nech je to tak alebo tak, ja si zatiaľ budem čítať knihy na spríjemnenie dlhých večerov. Vzbudilo to moju zvedavosť a nevyžaduje to odo mňa skutočné premýšľanie.

A s tým vedomím dokážem otočiť ďalšiu stranu.

„Pravidla ano,“ ozval se Rhys, „ale domácí práce jsou na prd.“

„Domácí práce!“ vykřikl Onilwyn. „Sidhe nedělají domácí práce.“

„Můj dům, moje pravidla,“ zamumlala jsem.