Žena s vlastným háremom | Svádění luny

Autor: Laurell K Hamilton 
Názov: Svádění luny 
Séria: Merry Gentry 
Diel: tretí 
Slovenské alebo české vydanie: Epocha, 2014 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 4.04

Meredith Gentryová je soukromé očko a zároveň následnice trůnu v Říši kouzel. Ale teď jí ti, kteří jsou jí nejblíže, našeptávají, že se v ní skrývá mnohem víc. Strážci ji chrání, a přesto se jí bojí. A kdo by se jim divil? Merry probudila sílu, která v nich dřímala tisíce let. Problém je, že netuší proč.
Její tetu, královnu Vzduchu a Temnoty, už nerozptylují obvyklé sadistické hrátky. Královnina pozornost je upřena na Meredith. Otěhotnět a porazit svého bratrance, prince Cela, v boji o královskou korunu trvá déle, než Merry čekala. Ačkoli tráví každou noc s královninými Havrany, svými nesmrtelnými strážci, nevedou tyto dekadentní hrátky k očekávanému výsledku. Kouzelná moc však proudí jejím tělem naprosto nekontrolovatelně. A když Merry spojí své zpola smrtelné tělo s jejich čistokrevnými, cítí, jak narůstá a sílí.

„Ne, my nikdy nikomu nelžeme,“ přikývl Usna. „Ale vynecháme toho tolik, že by bylo férovější jednoduše lhát.“

Prečo som začala čítať sériu? Proste som sa snažila dať autorke druhú šancu. Jej Anita ma nejako neohúrila a niekde v polovici tretej knihy som si uvedomila, že môj žalúdok asi nie je až taký odolný, ako som si pôvodne myslela a tiež znesie len určitú mieru brutality. Takže som presedlala na túto, lebo... Ja milujem mytológiu (to je asi očividné) a tu je zahrnutá takmer na každej strane, takže prečo tomu nedať šancu, však?

Nuž, aby som bola úprimná, nie je to svetoborné. Dialógy sú občas zdĺhavé a nudné, takmer o ničom a netuším, prečo sú také rozvetvené. Občas by tie postavy proste mohli sklapnúť. Potom sa dostanete do časti, keď budete preskakovať celé odseky, pretože sú skrátka dlhé a nie veľmi záživné. Sú nutné zlo, ale tieto sú veľmi zlé.

Nuž a potom je tam sex. A keď myslím sex, naozaj nenarážam na nejaké to romantické muchlovanie sa na posteli s baldachýnom pri svite hviezdičiek. Tu mám na mysli všetko to takmer živočíšne, pretože ak postavy nebojujú o život, tak sa snažia splodiť potomka a to doslova. Pretože ak chce byť princezná kráľovnou, musí počať malého sidhe. Ale hoci sa im tak zatiaľ nedarí, nemôžeme im uprieť tú jasnú snahu.

Ako vidíte, mám všetky dôvody, aby sa mi séria nepáčila, ale opak je pravdou. Často preskakujem odseky, prevraciam očami pri dialógoch a na posteľné neposteľné scény som si zvykla a pristupujem k nim s vážnou tvárou a nulovým očakávaním.

Ale potom prídu tie momenty, ktoré sa mi páčia a tie boli aj v tejto knihe. Tie náhodne humorné momenty, alebo scény plné napätia a akcie, keď musíte zapojiť tie mozgové bunky, ktoré vám ešte neodumreli pri tom všetkom nudnom okolo. Omáčky sú dôležité, ale nie za predpokladu, že jej je viac ako toho podstatného v strede.

Najviac sa mi však pozdávajú tie občasné momenty plné príbehov o dávno zabudnutých legendách a postavičky z mytológie, ktoré každý prezentuje inak. A nakoniec to prebudí moju zvedavosť a ja si uvedomím, že ma kniha napriek všetkému baví. Táto bola navyše lepšie ako tie predošlé, lebo v nej bolo toho deju trošku viac.

Príbeh by sa mi podľa všetkého nemal vlastne ani páčiť, ale asi žije vlastným životom a má na to iný názor. Začína sa to vyostrovať a ja som veľmi, veľmi zvedavá, ako to všetko dopadne. A že si na to ešte počkám. Na štýl autorky som si zvykla a dá sa povedať, že sa zdvorilostne ignorujeme. Ja sa nebudem rozčuľovať a ona mi dovolí preskakovať z času na čas nejaké tie nepodstatné vety a slová.

Nie, nie je to dokonalé a ani nikdy nebude. Nie je to svetoborné a možno si ľudia na túto sériu po prečítaní ani nespomenú, alebo ju využijú na porovnávanie s ostatnými knihami s podobnou tematikou. Nech je to tak alebo tak, ja si zatiaľ budem čítať knihy na spríjemnenie dlhých večerov. Vzbudilo to moju zvedavosť a nevyžaduje to odo mňa skutočné premýšľanie.

A s tým vedomím dokážem otočiť ďalšiu stranu.

„Pravidla ano,“ ozval se Rhys, „ale domácí práce jsou na prd.“

„Domácí práce!“ vykřikl Onilwyn. „Sidhe nedělají domácí práce.“

„Můj dům, moje pravidla,“ zamumlala jsem.