Každý
človek má nejaké tie „guilty plresures“, čiže niečo, čo hrozne zbožňuje až do
takej miery, že to hraničí s posadnutosťou a nemieni sa toho vzdať.
Keďže je tento blog prevažne o knihách, aj tento článok bude o nejakých
tých knižných príbehoch z rôznych žánrov, bez ktorých by som si nedokázala
predstaviť svoje knihomoľské kráľovstvo.
Pred pár
rokmi som ani netušila, že niečo také existuje. Keď som prešla osvetou a uvedomila
si, že niektorí autori sa aj v dospelosti zaoberajú výlučne klasickými
rozprávkami, považovala som to za hrozný nevkus. Veď uznajte, spisovateľ, ktorý
musí vykrádať obľúbené a všeobecne známe rozprávky, aby napísal knihu, asi
nie je veľmi nadaný.
Aspoň to som si
myslela, kým som neotvorila prvú knihu s podobnou tematikou. A to len
z jediného dôvodu – bola som skalopevne presvedčená, že sa mi kniha za
žiadnych okolností nemôže páčiť. Lenže trik netkvel v tom, že som pri
čítaní strácala čas. Nakoniec sa ukázalo, že sa mi retelling páči viac, ako by
mal. A od toho dňa som nebola schopná držať sa od týchto kníh ďalej. Túto
vášeň by som prirovnala posadnutosti, s akou neustále hltám animáky od
Disneyho. V niektorých ohľadoch čitateľ nemôže nikdy zostarnúť, takisto
ako nemôže zostarnúť duša.
