Na farbe nezáleží, stále sú to klamstvá | Černé lži

Autor: Alessandra Torre  
Názov: Black Lies (sl. Čierne klamstvá, čs. Černé lži) 
Slovenské alebo české vydanie: FANTOM Print, 2015 (ČR); Ikar, 2015 (SR) 
Hodnotenie na GR: 4.37

Layana Fairmontová vyrostla obklopená luxusem. Životním stylem svých rodičů sice odjakživa pohrdá, bohužel je ale na nejlepší cestě propadnout se do stejného snobského stereotypu. Dokud nepotká Branta, jenž obrátí její svět vzhůru nohama.
Brant Sharp je počítačový génius a miliardář, skrývá však temné tajemství. Tajemství, které by mohlo ohrozit nejen jeho vztah a budoucnost s Layanou, ale i vše, co za svůj život vybudoval.
Když Layana procitne z pohádky a odkryje Brantovu masku, přijde o vše, čemu věřila. A tehdy vstupuje do jejího života Lee. Bezstarostný, mnohdy hrubý a zároveň neskutečně sexy. Lee je Brantovým pravým opakem. Dohromady tvoří dokonalou bytost a Layana rozehrává nebezpečnou hru. Může doufat v budoucnost s mužem, kterého miluje, a zároveň získat i toho, po němž touží?

“I will fight for this love. Lie for it. Steal for it. It’s worthy of that.”

Pôvodne som túto knihu ani nemala v pláne niekedy začať čítať. Prečítala som si obsah a povedala som si, že ďalšiu verziu Fifty shades of Grey vážne nepotrebujem. To si radšej prečítam Popolušku. Lenže potom som narazila na niekoľko recenzií, ktoré veľkými písmenami oznamovali, že táto kniha rozhodne nie je to, čo si myslím a je úžasným prekvapením. Tak som hodila svoju sebaúctu za hlavu a zohnala si ju v angličtine. A potom som začala čítať...

Postavy a prostredie

Hneď na prvej strane sa mi podarilo perfektne začítať. Autorka má veľmi zvláštny štýl písania, ale stále sa neviem rozhodnúť, či je to len prejav jej osobitého spisovateľského čara alebo natvrdo opísaný postup z príručky „Ako napísať knihu a nezblázniť sa pri tom“. Pretože pri tomto príbehu to asi niekto skutočne potreboval. Je asi trošku viac psycho, než sa na začiatku tvári ten kratučký obsah. Vlastne sa snaží čitateľa nalákať faktom, že „hlavná hrdinka spí s dvomi chlapmi a vôbec nejde o neveru“. Čo je škoda.

Moje komentáre bokom, nebudem nič predstierať. A táto kniha nie je brilantným kriminálnym trilerom, ale obyčajnou ulepenou romantikou o tom, ako bohatá našla ešte bohatšieho a spolu žijú na kôpke peňazí a sem-tam si kúpia auto, dom alebo si niekam zaletia  súkromným lietadlom (nie, vôbec nie som žiarlivá).

Sú to fakty, ktoré pre mňa neboli až také podstatné, láska je vraj všade, aj v polorozpadnutej chatke na samote u lesa (aj keď tá samota nemôže byť taká veľká, inak by tam nebola láska, že).

Prvé dve tretiny mi v podstate nemali čo ponúknuť. Nejaká tá dynamika sa tam našla a väčšinou obsahovala myšlienky hlavnej hrdinky. Vďakabohu za jej celkom sarkastickú povahu, inak by som túto knihu asi hodila von oknom (a s ňou aj možnosť niekedy si ešte prečítať nejakú e-knihu).

Nie je to tak, že by ma to rozčuľovalo alebo niečo podobné, ale okrem nejakého toho oťukávania hlavných postáv a náznakov toho, čo sa asi stane, tam nebolo nič, čo by som nečítala už v XY iných romantických knihách. Hoci túto rozprávala Lana štýlom „vtedy som ešte nevedela, že sa stane toto a tamto“.

“Five years later and I was still surrounded by the people from my youth. The friends who weren’t friends. The parties in which everyone smiled but no one had fun. Where life was a constant race to one-up each other, and the prom queen was still the b*tch no one liked but everyone flocked to like maggots to meat.“

Keď prišlo veľké odhalenie, trošku som zodvihla obočie. Príbeh s podobnou tematikou som už čítala a mala som teda s čím porovnávať. Hoci tá druhá kniha bola v podstate séria a tým pádom mala mať viac priestoru. Čo je divné, je fakt, že tento príbeh (Black Lies) napriek svojej limitovanosti a pomernej strohosti v počte strán viedol v niekoľkých ohľadoch. Konečne sa mi dostalo vývoju v charaktere samotných postáv, psychológia na mňa útočila tak veľmi, až som si musela „najať ochranku“ a nejaké to vyvrcholenie sa tam tiež trošku mihlo.

Avšak napriek tomu, ako sa mi to dobre čítalo a aj faktu, že sa autorke podarilo ma rozplakať, mi tam predsa len niečo chýbalo. Hej, super, našla som niečo skutočne neohrané, čo sa len tak často nevidí/nečíta. Problém je však v tom, že napriek veľkému potenciálu, ktorý sa v tomto skrýva, všetko ostalo len pri nenaplnených sľuboch.

Korčuľovať v obore, ktorý nepatrí k vašim prednostiam asi tiež nie je bohviečo, ale opisovať informácie z príručky sa tiež neoplatí. Človek by mal pracovať s tým, čo dostane. A ja mám stále pocit, že som bola o niečo ochudobnená. Ak už nie o tie psycho kecy okolo, ktoré si vyslúžili len pozornosť typu „o päť mesiacov neskôr“ a o „mesiac neskôr“, tak mi tam určite chýbali nejaké tie odpovede. Napríklad taká Jillian si len tak „vypratala“ priestor a ozvala sa až v epilógu. Pre môj detailisticko-šialený mozoček to bolo skutočne málo.

Nakoniec sa ale ukázalo, že možno čítanie predsa len nebolo stratou času. V skutočnosti sa nekonal žiadny erotický triler ani nič podobné, ale romantický príbeh s trošku ostrejšími erotickými scénami, ktoré sa na trhu objavovali dávno pred šialenstvom 50SoG (dík, slečna James, teraz bude každý úspešný miliardár prirovnávaný k vášmu sivému masochistovi). Dokonca som si po prečítaní musela „vygúgliť“ výraz čierne lži a zistila som, že to nemá nič spoločné s farbou pokožky klamára, ale s jeho vnútorným úmyslom (fuu, to znelo akoby klamanie bolo istým druhom umenia).

“Money can't massage the fact that, right now, my man feels broken.”

Kniha mi ponúkla neohraný námet s trošku vyspelejším spracovaním, než s akým som sa stretla v iných príbehoch. Autorka sa skutočne pohrala s postavami a s klamstvami, ktoré vypúšťali z úst (a skutočne uplatnila v praxi klamanie telom). Avšak aj napriek tomu to bolo málo na to, aby ma to všetko posadilo na zadok. Dokonca to nedokázali ani všetky vie veci, ktoré si hlavné postavy nedokázali kúpiť za peniaze.

Príjemne ma to prekvapilo, to iste, ale nič to nemení na fakte, že bol príbeh s epickými rozmermi opäť napchatý do malého rozsahu strán, ktoré boli aj tak venované skôr tomu, čo mňa ako čitateľa až tak nezaujalo. Pretože sú to veci, ktoré nájdem v každej treťotriednej „lovestorke“ z vydavateľstva Wist.

Ale aj napriek tomu to bolo celkom príjemné večerné čítanie.