Rozbíjanie predsudkov | The Law of Moses

Autor: Amy Harmon  
Názov: The Law of Moses 
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je 
Hodnotenie na GR: 4.43

Someone found him in a laundry basket at the Quick Wash, wrapped in a towel, a few hours old and close to death. They called him Baby Moses when they shared his story on the ten o’clock news – the little baby left in a basket at a dingy Laundromat, born to a crack addict and expected to have all sorts of problems. But people love babies, even sick babies. Even crack babies. But babies grow up to be kids, and kids grow up to be teenagers. Nobody wants a messed up teenager.
And Moses was messed up. Moses was a law unto himself. But he was also strange and exotic and beautiful. To be with him would change my life in ways I could never have imagined. Maybe I should have stayed away. Maybe I should have listened. My mother warned me. Even Moses warned me. But I didn’t stay away.
And so begins a story of pain and promise, of heartache and healing, of life and death. A story of before and after, of new beginnings and never-endings. But most of all...a love story.

„You are afraid of the truth, Georgia. And people who are afraid of the truth never find it.“

Od tejto autorky som čítala zatiaľ len jednu knihu, ale totálna ma odrovnala. Bola úžasná rovnako ako bola smutná. Prvých pár slov ma úplne dostalo a nepustilo až do konca. Takže keď som sa dozvedela o jej novej knihe, nemohla som odolať. Nakoniec sa mi ju podarilo zohnať aj v papierovej podobe a veľmi rýchlo som sa do nej pustila. A často som rozmýšľala, či to bolo dobré alebo zlé rozhodnutie...

Postavy a prostredie

Táto kniha sa mi veľmi páčila, o tom niet pochýb. Hoci išlo o príbeh o jednoduchých ľuďoch, akých je všade dostatok, aj tak boli niečím výnimočný. Možno Moses svojim menom alebo divnou schopnosťou maľovať v dokonalých detailoch to, čo sa mu objavovalo v hlave. Alebo Georgia tým, že bola až príliš obyčajným dievčaťom, ktoré sa od ostatných odlišovalo len tým, že sa snažilo svet vidieť v tom lepšom svete.

Proste párik obyčajných človiečikov, ktorí ma neskutočne očarili. Hlavne tým, že som im verila každé slovo. Pôsobili skutočne nech sa dialo čokoľvek a vidieť im do hlavy nebolo vôbec divné. Skôr naopak. Možno to malo niečo spoločné aj so štýlom autorky. Miestami nám venovala rozhovory a inokedy len sprostredkovanie toho, čo sa dialo, očami niektorej postavy.

Pri čítaní ako takom som teda nemala najmenší problém. Len som k nemu asi mala pristupovať trošku inak. Samotný prológ bol trošku zavádzajúci, takže som si myslela, že dej speje niekam úplne inam (alebo to je možno len moja chyba, pretože som nedávala pozor na to, o čom čítam).

„My grandma had presented me with an extra, general admission ticket that afternoon and informed me that Georgia was „competing in the barrel races and you don’t want to miss it.“ I had the sudden image of Georgia atop a barrel, balancing as she made it roll, her feet flying trying desperately not to fall off as she tried to cross the finish line ahead of all the other barrel racers.“

Potom som zase mala ťažkosti neprevracať očami pri niektorých až príliš očividných klišé. Chlapec s pochybným pôvodom je terčom posmechu a klebiet v maličkom meste, kde keď si kýchnete, človek bývajúci na opačnom konci štvrte vám prinesie vreckovku. Na druhej strane som ale obdivovala to vykreslenie tej „zaostalej malomeštiackej inteligencie“ (takto presne to funguje u nás na dedine, takže som sa mohla do sýtosti porozčuľovať).

Okrem toho ma totálne nebrala tá predstava zakázaného ovocia. Hej, toto sme sa najedli až príliš veľa v iných príbehoch. Všetko to zaklincovala alternatíva úžasného prehlásenia „nie som pre teba dosť dobrý“. Ale! Ešte skôr, ako som zanevrela na tento príbeh a samú seba presvedčila, že táto kniha je tak trochu omylom, objavili sa iné maličkosti, ktoré boli úplne úžasné.

Veľmi ma zaujali zaujímavé myšlienky, niektoré akoby sa presne hodili do môjho života. Všetko krásne oživovali a boli spestrením aj tých najhorších chvíľ. Pretože autorke sa podarilo urobiť to, v čom je skutočne dobrá – rozplakať ma (ale tentokrát som na to bola tak trochu pripravená a snažila som sa nečítať na verejnosti). Najzaujímavejšia časť bola tá venujúca sa opisu terapie s koňmi. Fascinujúci aspekt, ktorý otočil celkové vyznenie deja úplne iným smerom.

Ale ako sa v samotnom obsahu píše, toto je predovšetkým romanca, takže na mňa odvšadiaľ mávali prerastený anjelikovia so šípikmi strieľajúci po nesprávnych ľuďoch. Ale nakoniec sa zdalo, že sa predsa len trafili do masy plnej lásky, nenávisti, predsudkov, nejakej tej smrti a bolesti, až sa to nakoniec dostalo do konca.

“We can’t escape ourselves, Tag. Here, there, half-way across the world, or in a psych ward in Salt Lake City. I’m Moses and you’re Tag. And that part never changes.”

Príbeh bol i nebol ničím výnimočný. Možno išlo o námet, o ktorom som čítala predtým. Bol však okorenený (ne)čakanými zvratmi a hlbokou znalosťou ľudskej duše. Citlivo rozprával o živote dvoch ľudí, ktorí boli takmer od začiatku odsúdení na nešťastný vzťah. Všetko kvôli predsudkom.

Vystihnutie mentality malého mesta spolu so všetkým statným dodával deju na vierohodnosti. Všetko sa čítalo veľmi rýchlo a dobre, emócie iskrili v každom slove. A posledné kapitoly spolu s epilógom mi dokázali, že aj v obyčajne vyzerajúcich romancách sa môže stať niečo, čo ma môže dokonale zmiasť a prekvapiť (o tom, že ma môže nejaká kniha rozplakať nikdy nepochybujem).

Hoci bol príbeh predovšetkým zameraný na romantiku (s miernou prímesou detektívky), ukázal mi a pripomenul, že v boji o vlastné šťastie je nutné podstúpiť obete a obrátiť sa chrbtom všetkým klebetám a predsudkom a riadiť sa jediným – vlastným úsudkom. Aj keď je to ťažké. A v tom tkvie tajomstvo krásy tejto knihy.

(Ale aj tak som sa nedokázala vyhnúť porovnávaniu s knihou Making faces, ktorá bola predsa len lepšia. Čo mi pripomína, že by som si ju mohla znovu prečítať.)