A potom všetko padne | Ódinovo dítě

Autor: Siri Pettersen 
Názov: Ódinovo dítě 
Séria: Havraní kruhy 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: Host, 2016 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 4.29

Hirka se v den svých patnáctých narozenin dozvídá, že je Ódinovo dítě – bezocasá zrůda z jiného světa. Opovrhovaná, obávaná a pronásledovaná. Člověk.
Někdo si však nepřeje, aby její tajemství vyplulo na povrch, a hodlá to zajistit všemi prostředky. Zmatená Hirka musí uprchnout, protože jí jde o život. Existují však nebezpečnější stvoření než Ódinovy děti a Hirka není jediná, kdo prošel bránou mezi světy…
Úspěšná norská trilogie Havraní kruhy se inspiruje severskou mytologií, ale přitom vytváří vlastní svébytný svět, kde být člověkem znamená ocitnout se ve zcela nezvyklé roli vyvržence. Hlavní hrdinka není „vyvolená“, dokonce nemá žádné zvláštní schopnosti. To, co ji odlišuje od ostatních, je děsivý fakt, že postrádá něco, co všichni ostatní mají.

„Všichni umírají. Nezáleží na tom. Všechno umírá. Stejně jako všechno žije.“

Siri Pettersen nie je komerčne známa spisovateľka, nakoľko niektorí vydavatelia občas zabúdajú, že existuje aj iná literatúra než americká, anglická alebo ojedinele nemecká. Iste, všetci sa zbláznili do severských krimi trilerov, ale severská fantasy? Niečo také väčšina čitateľov ani nevníma. A pritom už len samotné hodnotenia na GR dokazujú, že táto kniha má čo ponúknuť.

Prostredie v tejto knihe je rovnako mrazivé ako jeho obálka. Svet stvorený autorkou je fascinujúci a má vlastné pravidlá, ktoré nie je ťažké pochopiť. Hoci zo začiatku to tak nepôsobí. Ako to už býva, vždy prvá kapitola, v tomto prípade už prológ, je plná nových termínov. No okrem toho tam môžeme nájsť aj niečo iné. Strach, emóciu tak silne vpitú do každého slova, že mi ešte teraz behá mráz po chrbte. Už od prvých vetách je teda jasné, že tento príbeh má potenciál.

Ústrednými postavami sú Hirka a Rime. Sú rozdielni, no na druhej strane sú niekedy až prekvapivo rovnakí. Obaja majú svoje problémy a pochádzajú z iného prostredia, no oboch spája istá vášeň pre dobrodružstvo a snaha bojovať za to, čo si myslia, že je správne. A je jasné, že nie vždy je ich cesta vydláždená, väčšinou je vlastne plná tŕňov a jám.

Tento príbeh však nie je len o postavách, hoci tie sú vždy dôležité. Ak zámerom autorky bolo vyrozprávať mrazivo magický príbeh, v mnohých ohľadoch sa jej to podarilo. Severská mytológia je skutočne fascinujúca a hoci sa v tomto príbehu spomína len veľmi okrajovo, stále je ju možné vycítiť. Hlavne to, ako s ňou autorka pracuje.

„Jsme tím, čím jsme. A jsme tím, co děláme. Když nastane čas, je nejsprávnější učinit to nejlepší, co můžeme. To nejhorší, co můžeme učinit, je neudělat vůbec nic.“

Zobrala staré mýty a na ich základe vystavala celý svet a jeho zápletku. Do svojho rozprávania vložila neskutočne mocné emócie, vďaka ktorým ma v mnohých prípadoch pohltila až tak, že som zabúdala na čas. Každý kúsoček informácie bol ako dielik puzzle, ktorý nakoniec zapadol do poriadne veľkej mozaiky. No ako to už niekedy býva, príbeh v sebe držal istú dávku naivity.

V mnohých ohľadoch nebol predvídateľný, ale vďaka Hirke v roli rozprávačky získaval niečo z jej povahy. To, ako sa pozerala na svet. To, ako odmietala priznať pravdu, hoci sa na ňu vyškierala ako štrbavé slnko na začiatku marca. Priznávam, bola to schopnosť, ktorá jej vyslúžila môj nesúhlas a hnev.

Ale s tým by mal človek počítať, keď sa púšťa do čítania knihy, ktorá rozpráva príbeh pätnásťročnej dievčinky. S čím sa počítať nedalo, boli prekvapivo vyspelé myšlienky. Mágia, akcia, opisy. To všetko nakoniec prispelo k tomu, že som hodila za hlavu vlastné výhrady a proste si čítanie užívala.

Ódinovo dítě je v istom zmysle jedinečná kniha. Do posledného slova splnila tvrdenie na prebale, hoci v niektorých momentoch nepôsobí ako najlepšia fantasy akéhokoľvek roku. Avšak to, že je niečo úžasné, ešte neznamená, že je to aj bez chyby. Tento príbeh je jasným dôkazom toho, ako sa na nejaké nedostatky vykašlete, pretože to, čo sa tam deje, je omnoho zaujímavejšie ako vymenovávanie autorkiných prešľapov.

Autorke sa podarilo vytvoriť jedinečný a fascinujúci svet plný vlastnej mágie. Má svoju minulosť i neistú budúcnosť. Hlavní hrdinovia prežívajú svoje dobrodružstvá a pomaly odhaľujú povahu toho všetkého, v čom žijú. Každá udalosť, akokoľvek bezvýznamná sa zdá, je len dielikom skladačky, ktorá prispeje k veľkoleposti vyvrcholenia.

Koniec mi čiastočne zlomil srdce, ale neprekáža mi to tak, akoby som očakávala. Pretože v tejto knihe všetko pôsobí absolútne logicky. Bez ohľadu na to, akú šialenú vec postavy robia, dokážu si to obhájiť sami pred sebou a v konečnom dôsledku aj pred čitateľom. Dokonca aj v prípade, keď sa vrhajú do nezmyselného nebezpečenstva.

Čo viac si priať? Možno len pokračovanie, po ktorom som začala túžiť v momente, ako som knihu zatvorila.