India
Holton – The Wisteria Society of Lady Scoundrels (Dangerous Damsels #1)
Kľúčové
slová: Viktoriánske Anglicko. Lietajúce domy. Dámy-pirátky.
Vo
Viktoriánskom Anglicku vznikali okrem iného aj rôzne spoločenské kluby.
Väčšinou pánske. V tejto knihe však svoj vlastný založili aj dámy – ten spojuje
dámy so sklonmi k pirátsvu, ktoré vo svojich lietajúcich domoch putujú
krajinou a zastavujú sa na miestach, kde sa náhodou nachádzajú aj objekty
ich záujmu. Aby ich mohli ukradnúť. Samozrejme to všetko počas toho, ako prísne
dodržiavajú zásady slušného správania. Lebo čo je správna dáma bez dokonalej etikety?
Táto kniha ma
zastihla pomerne nepripravenú. Čakala som od nej ľahké oddychové čítanie. A to
sa v podstate splnilo. No ani v najmenšom som neočakávala, ako dobre
sa na tom budem zabávať. Veľa čitateľov knihu prirovnávalo vďaka tej
parodickosti ku knihe The Princes Bride, mne však tou kritikou
spoločnosti a situačnou komikou a fantasy nádychom pripomínala skôr Stopárovho
sprievodcu. Avšak kniha je pomerne originálna a na iné knihy sa ponáša
len spôsobom podania príbehu, nie zápletkou či postavami. Wisteria Society ponúka
veľmi dobrodružný príbeh o pomste jedného piráta a jeho nepriateľom
sú práve členky pirátskeho spolku. Jednotlivé postavy predstavujú klišé
zástupcov konkrétnej vlastnosti a udalosti zase predstavujú zmelodramatizované
typické udalosti v historických romanciach. Kniha pritom nestráca dych,
hoci má vyše 330 strán. Autorke sa darilo držať rovnakú úroveň zábavnosti po celý
čas a najviac obdivujem, že jej humor bol inteligentný – nemala potrebu
niečo vyslovene zosmiešňovať, nevysmievala sa a nepotrpela si ani na trápny
humor. Viac sa zamerala na iróniu a hlavne sarkazmus. Čiže kniha získala aj
istú ostrosť. Vo výsledku by sa dalo povedať, že ide skôr o oddychové čítanie,
ale parodizáciou viktoriánskej spoločnosti autorka viackrát trafila klinček po
hlavičke. Veľmi trefne a zároveň slušivo zosmiešnila niečo, čo bolo vtedy
dôležité, napríklad už spomínané spoločenské správanie alebo spoločenské
postavenie, a dodala tomu humorný šmrnc.
5/5
William Goldman
– The Princess Bride
Kľúčové
slová: Stredoveká romanca. Napínavé súboje. Siahodlhé monológy.
Táto klasika
je o niečo známejšia. Lebo ľudia, ktorí ju nečítali, minimálne počuli
alebo videli film natočený na jej motív. V podstate sa na stránkach
opisuje občas až tragická romanca dievčiny menom Buttercup, ktorá si uvedomí,
že miluje Westleyho, ale ich láske osud akosi nepraje a Buttercup nakoniec
skončí zasnúbená s princom Humperdinckom. Ich budúce snáď spokojné spolunažívanie
naruší napríklad aj Buttercupin únos a aj zásad hrozného piráta.
Na začiatku
knihy je potrebné uvedomiť si, že autor paroduje nielen stredoveké romance, ale
aj samotný stredoveký román, ktorý má svoje náležitosti. A to sa dotýka
všetkého. Dej samotný je vystavaný na dvoch základných pilieroch – na opisnosti
a na siahodlhých monológoch, ktoré sú len ojedinele prerušované vrcholne
dramatickými dialógmi. Os príbehu je veľmi jednoduchá a priamočiara, autor
však rozprávanie narušuje osobnými vsuvkami – autor totiž predstiera, že tento
príbeh v skutočnosti napísal niekto iný a k nemu sa dostal ako
rozprávanie pred spaním z úst vlastného otca. Okrem toho tiež dej občas
odbočuje k príbehom jednotlivých postáv, ktoré slúžia ako vysvetlenie,
prečo niektorá postava robí to či ono, či ako napríklad získala tú konkrétnu
vlastnosť alebo nadanie. Podstatou knihy je takisto aj zveličovanie, ktoré sa
dotýka postáv, príbehu a aj jednotlivých udalostí. Vo výsledku je kniha
vcelku zábavná, drží si istú úroveň od začiatku až po koniec, ale forma
rozprávania taká podobná stredovekým románom zaručuje, že mnohým čitateľom sa
to bude čítať o čosi ťažšie. Ja osobne som mala problém hlavne s tými
autorovými vsuvkami, až som ich nakoniec začala preskakovať. Napriek tomu knihu
považuje za zaujímavé oddychové čítanie.
4/5
Čítali
ste niektorú z týchto kníh?
Alebo sa na ich čítanie ešte len chystáte?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára