Nekromantia na pozadí šermiarskych súbojov | Gideon Devátá

Autor: Tamsyn Muir
Názov: Gideon Devátá (orig. Gideon the Ninth)
Séria: The Locked Tomb
Diel: prvý
Špecifikácia: temná fantasy odohrávajúca sa vo vesmíre, v hlavnej úlohe s nekromantiou
Slovenské alebo české vydanie: Host, 2021 (ČR)
Hodnotenie na GR: 4.20     

 

„Bojovat se naučí každý. Ale myslet se naučí jen málokdo.“

 

Rozsiahle vesmírne kráľovstvo pod správou nesmrteľného nekromanta je rozdelené na deväť rôznych dvorov. Každý z nich má inú úlohu a charakterizuje ho niečo iné. Teraz sa však zástupcovia všetkých ôsmich frakcií vyberajú na jedno konkrétne miesto – na jednu mŕtvu planétu, aby tu súťažili o to, kto sa stane ďalším kráľovým nekromantom a okrem moci získa aj nesmrteľnosť. Otázka je, čo presne budú musieť súťažiaci v mene výhry obetovať...

Podľa najväčších žánrových klišé nekromantia prináleží zloduchom, pretože je to skrátka negatívne pôsobiaca mágia. Muirová sa však vo svojej trilógii rozhodla, že celý jej svet bude vlastne jeden veľký nekromantický systém. Aby mali jednotlivý mágovia dostatok moci, obývajú frakcie národov mŕtve planéty. Do rituálov sa potom zapájajú kosti, krv a ďalší iné typicky nekromantské záležitosti.

Problém predstavuje, že autorka sa veľmi nezaoberá vysvetľovaním fungovania svojho sveta. Všetky jej postavy sú totiž jeho súčasťou od narodenia a tým pádom nepotrebujú vysvetlenia. Čitateľovi teda všetko ukazuje a domnieva sa, že zvyšok by si mal domyslieť sám. Šťastie je, že napriek určitej originalite prameniacej z faktu, že sa dej odohráva vo vesmíre, autorka využíva známe a ohrané koncepty.

Popliesť dokáže len častým opakovaním termínu teoréma, ktorý vytrhla z logiky a podmienila ním fungovanie niektorých nekromantských techník. Čiže ak chcel nekromant používať ten alebo onen „trik“, musel najskôr identifikovať teorému, základnú poučku, v prípade knihy pevne stanovený postup krokov, a na jej základe postupovať.

Napriek istej zložitosti v otázke fungovania sveta sa kniha čítala dobre. Do veľkej miery za to bola zodpovedná hlavná hrdinka Gideon. Tá mala svojský pohľad na svet a svojou uštipačnosťou dokázala okoreniť aj ten najnapínavejší okamih. Vďaka nej aj tie najnudnejšie rozhovory získavali novú iskru. A to istú časť knihy predstierala, že dodržiava sľub mlčanlivosti.

„Dvě značí poslušnost, kázeň a řád,

tři září jak šperk, jak z úsměvů šat.

Čtyři pro oddanost, vždy vpřeď s ní jít,

pět zas ctí tradici, pro ni chce žít.

Šest pro pravdu, s ní lež nic nezmůže,

sedm pro krásu chřadnoucí růže.

Osm na cestě své hledá spásu,

devět je hrobka propadlá času.“

Jej uštipačnosť a celkový cynizmus sa do podobne temného prostredia plného smrti a kostí skutočne hodili. Vlastne občas podčiarkoval celkovú pochmúrnosť. Autorka na atmosfére pracovala naozaj svedomito a jej snaha nakoniec zožala ovocie. Okrem toho vďaka tomu umocnila aj záhadnosť knihy. Postavy totiž tápajú, nakoľko si nie sú isté, čo presne by mali robiť. Alebo aký bude výsledok ich pátrania.

Svet nekromantov je pritom plný neobjasnených záhad, tajomstvá tu majú tajomstvá. Navyše kniha od istého momentu pripomínala detektívku – nielen preto, že súťažiaci začali zomierať. Pre detailnosť sveta a celkovú záhadnosť dej postupuje o niečo pomalšie. V istých momentoch sú udalosti až príliš uťahané, nakoľko autorka sa vyžíva vo svojich opisoch. A keďže necháva pochopenie fungovania sveta a všetkého statného na čitateľovi, mala asi pocit, že musí byť podrobná.

V niektorých momentoch to bolo určite na škodu. Napríklad aj vtedy, keď sa rozhodla mať niekoľko rôznych mien pre tie isté postavy. Pri Gideon a Harrow, hlavných hrdinkách, sa dalo logicky odvodiť, kto ich volá ako a prečo. Pri ostatných postavách, ktoré autorka až tak dobre nepredstavila, to bol problém. A niektoré situácie pre to boli vyslovene neprehľadné.

Gideon Devátá je zaujímavým úvodom do novej trilógie. Autorka sa rozhodla oddémonizovať nekromantiu a urobila z nej základ svojho vesmírneho impéria. Avšak vďaka všadeprítomnej smrti a kostiam kniha získala temnú atmosféru. Tú sa snažila všemožne prehlbovať. Napríklad aj prostredníctvom cynickosti a uštipačnosti hlavnej hrdinky Gideon.

Slabina knihy tkvie v tom, že autorka nevysvetľuje fungovanie svojho sveta – všetko iba ukazuje a chce, aby to čitateľ pochopil sám. Možno aj preto je kniha v mnohých momentoch až príliš opisná a pôsobí rozťahane. Všetko zachraňuje akčný a napínavý záver, v ktorom sa všetky pohodené kostičky pospájajú. Tiež v ňom autorka ukazuje, že v jej svete nie je možné veriť nikomu a ničomu a doslova všetko je možné a každý detail je dôležitý. Vďaka čomu by čítanie pokračovaní mohlo byť naozaj zábavné.

oficiálna anotácia:

Císař potřebuje nekromanty. Nekromantka Devátého klanu potřebuje šermířku. Gideon má meč, sbírku pornočasopisů a taky plné zuby nemrtvých hovadin.

Gideon strávila dětství ve společnosti zkostnatělých jeptišek, seschlých sluhů a bezpočtu kostlivců a nehodlá obětovat svůj život — včetně toho posmrtného — nekonečné službě. Proto si sbalí meč, boty, časopisy a naplánuje další z mnoha odvážných pokusů o útěk. Jenže její dávná nemesis ji jen tak nepustí.

Harrowhark Nonagesimus, Ctihodná dcera Devátého klanu a mimořádně mocná nekromantka, byla povolána do boje. Císař si přeje, aby se dědicové všech jeho věrných klanů utkali ve smrtící zkoušce důvtipu a umu. Pokud by Harrow uspěla, stala by se nesmrtelnou a všemocnou služebnicí Znovuzrození, ovšem každý nekromant potřebuje svého šermíře. Bez Gideonina meče Harrow selže a spolu s ní vymře i celý Devátý klan. Někdy je však smrt to nejlepší řešení.