Tajné predlohy filmov #14

Aj tento mesiac prinášam ďalší článok do rubriky o predlohách filmov, ktoré nie sú až také známe. Výber je opäť dielom náhody...

 

 

Casino (1995)

Kriminálne ladený film režiséra Marina Scorseseho z prostredia hazardu opisuje príbeh Sama, bývalého hazardného hráča, ktorý dostane ponuku dohliadať na prevádzku jedného z kasín v Las Vegas. Aj vďaka jeho pričineniu podnik prosperuje. Samov život sa zmení v deň, keď spozná podvodníčku Ginger, do ktorej sa zamiluje. Film ponúka nielen dobrú zápletku, ale aj hviezdne obsadenie a celkovo dobrý zážitok, ktorý bol odmenený aj mnohými nomináciami. Sharon Stone v úlohe Ginger dokonca za film získala Zlatý glóbus. Film svoj námet čerpá z knihy Casino: Love and Honor in Las Vegas, ktorú napísal reportér Nicholas Pileggi a prvýkrát vyšla v roku 1995. Ide o faktografické dielo, v ktorom Pileggi zhŕňa svoje vlastné vyšetrovanie kasín v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, pričom sprostredkuje skutočný príbeh o prepojení kasín a mafie. Postavy, ktoré vo filme vystupujú, sú takisto inšpirované skutočnými osobami. Pileggi sa tiež autorsky podieľal na scenári. Vďaka nevyberanému slovníku postáv sa film dostal na zoznam filmov, v ktorých najviac zaznieva slovo „fuck“. S celkovým skóre 2,4 za minútu je film na siedmom mieste.

 

Escape to Witch Mountain (1975)

(Útěk na čarodějnou horu)

Dej filmu zo štúdií Walta Disneyho sa sústreďuje na osud dvoch súrodencov, sirôt Tonyho a Tie, ktoré majú nadprirodzené schopnosti. Vďaka týmto schopnostiam sa dostanú do povedomia boháča, ktorý sa ich snaží za každú cenu získať. Súrodenci napokon nemajú na výber a musia utiecť na Čarodejnú horu, kam ich dovedie záhadná mapa z Tiinho kufríka. Svoj námet film čerpá z rovnomennej knihy z roku 1968, ktorú napísal Alexander Key. Film sa od svojej predlohy v mnohom odlišuje, avšak ústredné posolstvo ostáva rovnaké. Vďaka úspechu tohto filmu v roku 1978 prišlo pokračovanie Retur from Witch Mountain, v ktorom sa predstavili noví záporáci. V tom istom roku vyšla aj novelizácia tohto filmu. Okrem filmového pokračovania existuje aj seriálové spracovanie filmu z osemdesiatych rokov. Film sa takisto dočkal až dvoch remakeov. Prvý z roku 1995 sa objavil s rovnomenným názvom len ako televízny film. Druhý prišiel v roku 2009 pod názvom Race to Witch Moutain a od svojej predlohy (či už filmovej alebo knižnej) sa zásadne líši.

 

Cruel Intentions (1999)

(Veľmi nebezpečné známosti / Velmi nebezpečné známosti)

Dnes už do určitej miery kultový film približuje život zhýralej bohatej americkej mládeže. Dej sa sústreďuje na príbeh Kathryn a Sebastiana, ktorí sú nevlastní súrodenci a obaja sú rovnakou mierou skazení. Čo vyústi v uzatvorenie stávky, v ktorej má svoje miesto pomsta, ale hlavne zvádzanie a rozkoš. Film zaznamenal obrovský úspech, takže ho v roku 2000 nasledovalo prvé pokračovanie, ktoré vlastne predstavuje prequel, a v roku 2004 druhé pokračovanie. Minimálne prvé dva filmy majú okrem hlavných hrdinov spoločnú aj predlohu. Francúzsky epištolárny román Les Liansons Dangereuses (v preklade známy ako Nebezpečné známosti), ktorý napísal Pierre Chodelros de Laclos v roku 1782. Dej tvoria listy, ktoré si navzájom posielajú rôzne postavy. Román je veľmi obľúbený aj dnes a doteraz bol spracovaný do podoby divadelných hier, opery alebo dokonca baletu. Najväčšie zastúpenie majú práve filmové adaptácie, pričom prvá sa objavila už v roku 1959. Niektoré adaptácie sa odohrávajú vo Francúzsku (ale žiadna v čase pred Veľkou francúzskou revolúciou ako kniha), iné v Amerike. Verzia z roku 2003 sa odohráva v Kórei 18. storočia, film z roku 2012 zase v tridsiatych rokoch v Číne. Za zmienku určite stojí aj televízna adaptácia z roku 1980 s názvom Nebezpečné známosti zo slovenskej produkcie, v hlavných úlohách s Jurajom Kukurom a Emíliou Vášáryovou.

 

Cold Mountain (2003)

(Návrat do Cold Mountain)

Cenami ovenčený film s hviezdnym obsadením sa odohráva v neľahkých časoch americkej občianskej vojny. Približuje životy obyčajných ľudí v náročných chvíľach, keď niekto nebol v bezpečí. Ústredným motívom je však príbeh vojaka Inmana, ktorý sa snaží vrátiť k svojej milovanej Ade na farmu do Cold Mountain. Cesta je však dlhá a nebezpečná a nielen on musí čeliť mnohým prekážkam a nástrahám. Pomalé rozprávanie s dôrazom na detail predstavuje adaptovanú podobu rovnomennej knihy z roku 1997, ktorú napísal Charles Frazier. Autor za svoju knihu získal niekoľko prestížnych knižných cien a približuje v ňom epizódne nelineárne dobrodružstvo plné silných ľudských osudov. Príbeh vlastne predstavuje voľné prerozprávanie Homérovej Odysey, nakoľko Inman sa po rokoch vojny vracia domov k milovanej žene. Okrem toho je príbeh čiastočne inšpirovaný aj realitou, nakoľko autor priznal, že skutočný W. P. Inman bol jeho prastrýko a žil v okolí hôr Cold Mountain. V roku 2015 bola kniha znovu adaptovaná, tentoraz do podoby opery pozostávajúcej z dvoch dejstiev a epilógu.

 

Hugo (2011)

(Hugo a jeho veľký objav / Hugo a jeho velký objev)

Cenami ovenčený, no divákmi zabudnutý film nie je v našich končinách až taký známy. Predstavuje žánrovú odbočku pre režiséra Martina Scorseseho, ktorý v nej okrem iného vzdáva česť dielu Georgesovi Mélièsovi. Dej takisto rozpráva príbeh osamelého malého chlapca, ktorý na vlakovej stanici pomáha svojmu strýkovi pri údržbe veľkých hodín. Mladý Hugo pritom nedávno prišiel o otca a rád by sa dostal k jeho poslednej správe, ktorá by mala byť ukrytá v útrobách tajomného mechanického muža. Svoj námet film čerpá z knihy The Invention of Hugo Cabret z roku 2007, ktorú napísal a ilustroval Brian Selznick. Vo svojej podstate rozpráva príbeh chlapca, ktorý hľadá svoje miesto vo svete. Sám autor však priznáva, že knihu je náročné presne charakterizovať. Podľa neho to nie je úplne ani román, ani obrázková kniha (pôvodné vydanie malo 533 strán a 284 ilustrácií), ani grafická novela, ani kineograf a ani film, ale kombinácia všetkého. Knihu je možné charakterizovať aj ako historickú fikciu, nakoľko spracováva skutočný príbeh Georgesa Mélièsa.