Na čaji so smrťou | Under the Whispering Door

Autor: TJ Klune
Názov: Under the Whispering Door
Špecifikácia: príbeh o živote po smrti, o prekonávaní strát a o pomoci druhým
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je
Hodnotenie na GR: 4.31

 

“Life is senseless, and on the off chance we find something that does make sense, we hold onto it as tightly as we can.”

 

Wallace Price nie je príjemný človek. Ako pragmatický a nemilosrdný právnik hľadá chyby v druhých a nerád sa zamýšľa nad svojim správaním. Napriek tomu ho prekvapí nízka účasť na vlastnom pohrebe. A tiež fakt, že vôbec zomrel. Lenže smrtka Mei, ktorá poňho prišla, trvá na svojom. Musí s ním odísť. Tak sa Wallace vydáva na najpodivnejšiu cestu svojho života – teda vlastne smrti...

TJ Klune vo svojej najnovšej knihe ponúka takmer tuctový námet – svoju predstavu života po smrti. Z Wallacea vlastne stvoril prototyp postavy-držgroša, ktorý je večne mrzutý a rád trápi ľudí okolo seba. Pričom len veľmi nerád niekomu niečo dáva. Nebudem klamať, minimálne prvú tretinu som čakala, kedy sa Mei, Wallaceova smrtka, otočí a vykríkne „som duch budúcich Vianoc!“. No nestalo sa tak a akákoľvek podobnosť s Vianočnou koledou bola čisto náhodná.

Miesto toho sa Wallace ocitne na akejsi medzistanici, kde stretne prievozníka Huga. V jeho domove a zároveň čajovni občas žijú rôznorodí duchovia. Tí sa tu majú naučiť niečo predtým, než budú pripravení prejsť cez dvere v podkroví. Avšak ponaučenie potrebné na prechod na druhú stranu je ukryté aj pred prievozníkom Hugom a smrtkou Mei. Takže Wallace v podstate uviazol na jednom mieste a môže sa s ostatnými len rozprávať – alebo byť voči nim nepríjemný.

Po dejovej stránke kniha neponúka žiadne dobrodružstvo. Objaví sa niekoľko napínavejších okamihov a ešte viac vyslovene komických. No samotné dianie je skôr prispôsobené Wallaceovi a jeho ceste. Takže čokoľvek sa deje, má to hlavného hrdinu čosi naučiť alebo ho to poznačiť či zmeniť iným spôsobom. Práve pre túto absenciu jasného smerovania príbehu som mala problém začítať sa. Potom som si uvedomila, že v tejto knihe ide o prežitie tých okamihov, nie o záchranu sveta alebo niečo obdobne veľkolepé.

“It’s never enough, is it? Time. We always think we have so much of it, but when it really counts, we don’t have enough at all.”

Postavy strávia veľa času rozprávaním a reflektovaním toho, čo prežili a čo sa deje okolo nich. Vďaka tomu sa menia a vyvíjajú. Najväčšia zmena je viditeľná práve na Wallaceovi, ktorý premení na niekoho, koho by každý rád nazval priateľom. Pomáha ostatným a jeho postoje a snaha niečo robiť ovplyvňujú aj ostatných a umožňujú im rásť.

Autor kladie veľký dôraz hlavne na emócie a tie sú skutočne silné. Väčšinu knihy ma nútil slziť, následne ma rozosmieval. Pritom tieto komické momenty opäť predstavovali akúsi parodizáciu súčasnej spoločnosti – a hlavne medziľudských problémov. Niektoré jeho koncepty pôsobil trochu prekombinovane, napríklad postava Manažéra, ale vo výsledku fungovali. Všetko dokopy malo želaný efekt.

Odhliadnuc od duchov a všetkých magických prvkov je kniha veľmi jednoduchá. Skupina priateľov si sadla a pri šálke dobrého čaju filozofuje o živote. Zdôverujú sa so svojimi problémami, spracovávajú osobné straty. No a na konci, po vyprázdnení čajníka, sa títo priatelia postavia, potľapkajú sa po chrbte a povedia si, že sa cítia skvele a niečo podobné chcú robiť aj pre iných ľudí. A to je posolstvom tejto knihy – ponúknutie pomocnej ruky tým, ktorí to najviac potrebujú.

Kniha Under the Whispering Door neponúka akčné dobrodružstvo. Ide o pomalý rozhovor o emóciách a o tom, čo postavy najviac trápi. Zo všetkého najviac pripomína osobnú spoveď. Ponúka mnohé silné momenty, niektoré na zamyslenie, iné skôr komické s ukrytou myšlienkou. V niektorých momentoch to takmer až pôsobí, že autor čitateľa citovo vydiera. To ale nemení nič na tom, že do svojej knihy ukryl silné posolstvo o nutnosti podať pomocnú ruku iným.

 

 

oficiálna anotácia:

When a reaper comes to collect Wallace Price from his own funeral, Wallace suspects he really might be dead.

Instead of leading him directly to the afterlife, the reaper takes him to a small village. On the outskirts, off the path through the woods, tucked between mountains, is a particular tea shop, run by a man named Hugo. Hugo is the tea shop's owner to locals and the ferryman to souls who need to cross over.

But Wallace isn’t ready to abandon the life he barely lived. With Hugo’s help he finally starts to learn about all the things he missed in life.

When the Manager, a curious and powerful being, arrives at the tea shop and gives Wallace one week to cross over, Wallace sets about living a lifetime in seven days.