Komiksové okienko, vol. 16

Tento rok zatiaľ nemám šťastnú ruku pri výbere kníh. (Vlastne sa to sto mnou ťahá už trošku dlhšie.) Tie, o ktorých som bola presvedčená, že z nich doslova padnem na zadok, ma až prekvapivo sklamali. Tak som sa rozhodla vylepšiť si chuť a pustila sa do hromadného čítania komiksov...

 

 

Linda Šejić – Blood Stain

Myslím, že nadšencom komiksov je priezvisko Šejić dobre známe, nakoľko ho veľmi zdarne preslávil už Lindin manžel Stjepan. Nielen sériami ako Sunstone, ale aj samostatnými počinmi akú sú Harleen. Linda pritom v počte spoluprác za manželom veľmi nezaostáva, hoci nie je až taká známa. Blood Stain je však jej prvým samostatnými počinom – ktorý nielen ilustruje, ale aj píše samotný scenár. Základom je pritom príbeh o šialenom vedcovi Vladovi Steinovi, ktorý sa dlhodobo snaží nájsť asistentku, no bez väčšieho úspechu. Pretože doteraz buď všetky utiekli, alebo vôbec neprišli. Elliot Torres, hlavná hrdinka, sa takmer zaradila medzi tie, ktoré neprišli, ale pre vlastné nešťastie v otázke stálosti zamestnania nemá veľmi na výber a ponuku nakoniec prijme. Komiks je graficky veľmi príťažlivý, avšak nič iné som ani neočakávala. Po príbehovej stránke ide o čosi tuctovejšie, nájdeme tu zúfalú mladú ženu hľadajúcu zamestnanie, ktorá je pod veľkým tlakom nielen spoločnosti, ale aj vlastnej rodiny. Jednotlivé prvky však dokopy celkom dobre ladia a síce to nie je komiks, ktorý ma vyslovene posadil na zadok, ale ako príjemná a občas úsmevná oddychovka zafunguje. Prvé tri súborné zväzky vyšli aj knižne vo vydavateľstve Image Comics. Zvyšok série je možné nájsť na Webtoon.

 

K.I. Zachopolous & Vincenzo Balzano – The Cloud

Tento komiks som si vybrala cielene. Ide totiž o príbeh od toho istého autorského dua, ktoré stvorilo Run Wild, komiks, ktorý som dokonca zaradila k dvom úplne najlepším za minulý rok. Čiže som mala vysoké očakávania. Po grafickej stránke som neostala sklamaná. Štýl je veľmi podobný, avšak predsa v niečom iný. Čo sa týka príbehu, ten sa na Run Wild ponáša o čosi viac. Dejovo sa oba komiksy odohrávajú v dystopických a miestami až postapokalyptických svetoch. Hlavnými hrdinami sú opäť deti, ktoré sa snažia priblížiť svojim rodičom tým, že niečo hľadajú. Pričom sa postupne ukazuje, že tieto deti sú oveľa dôležitejšie, ako sa na prvý pohľad zdá. A aby toho nebolo málo, v oboch príbehoch hlavní hrdinovia bojujú proti záporákom, ktorí však nezačínali ako zlosynovia, len sa nimi stali buď vďaka okolnostiam, alebo pre vlastné rozhodnutia. Štýl rozprávania je takisto obdobný, plný metafor a zamyslení. Napriek tomu ponúka The Cloud trochu iné posolstvo a áno, tiež zvýrazňuje dôležitosť súcitu či sebaobetovania, no tentoraz sa viac sústreďuje na to, ako sa v ceste za úspechom štveráme po chrbtoch ostatných. Koniec je obdobne otvorený a je na čitateľovi, čo si z neho odnesie. Avšak tam, kde bolo Run Wild ako sen, tam je The Cloud skôr ako nočná mora. V tom najlepšom slova zmysle.

 

Jared Cullum – Kodi

Nespomínam si, ako presne sa ku mne dostal tento komiks. Som si ale celkom istá, že bol uvedený ako „to, čo si čitatelia tiež užili“ pri nejakom komikse, ktorý som čítala. Celkom ma zaujal námet. Už od detstva mám slabosť pre príbehy, v ktorých sa deti spriatelia s nejakým divokým zvieraťom. Katya je samotárske dievčatko, ktoré nemá priateľov a vlastne si ich ani nehľadá pre strach, že sa jej budú smiať, aké má veľké uši. Takže radšej sedí zatvorená doma a číta si komiksy. Aj keď sú prázdniny a ona ich trávi na chate uprostred Aljašky. Jedného dňa však počas búrky v lese objaví medveďa – ten je zranený a nevie as pohnúť, navyše sa bojí búrky. Katya presvedčí svoju kúl starú mamu (ktorá ako pirát jazdí na motorke) a spoločnými silami ho oslobodia a zavedú k sebe domov, aby ho mohli ošetriť. A tak sa zrodí priateľstvo medzi Katyou a medveďom, ktorého pomenuje Kodi. Po príbehovej stránke ide viac-menej o rozprávku, o krásny a čistý príbeh nezaťažený intrigami alebo zbytočnými odbočkami. Je o sile priateľstva, o vytrvalosti a o dvoch osamelých dušiach, ktoré sa náhodou našli. Krásu príbehu ešte podčiarkuje nádherná grafika vytvorená vodovkami. Prenádherný komiks. Pričom počas čítania som pri ňom vyslovene slzila dojatím. Potrebovali by sme viac takýchto úprimných príbehov.

 

Debbie Tung – Happily Ever After & Everything In Between

Zábavné karikatúrne komiksy z tvorby Debbie Tung radím do rovnakej kategórie ako tie od Sary Andersen. Považujem ich za prevažne úsmevné okamihy z každodenného života bežného introverta, ktorý miluje knihy a mačky a snaží sa nejako prežiť v tom veľkom desivom extrovertnom svete. Tvorby oboch týchto autoriek (a autorov tvoriacich obdobne ladené komiksy je vlastne v súčasnosti možno až prehnane veľa) sa v mnohom ponášajú, avšak predsa sa zásadne odlišujú. Debbie totiž z veľkej časti kreslí o sebe a o svojom živote. Happily Ever After pritom plynulo nadväzuje na Quiet Girl in a Noisy World, s tým zásadným rozdielom, že ako názov napovedá, ide o opis manželského života. V mnohých recenziách sa čitatelia sťažovali, že v oboch komiksoch sú niektoré kresby, ktoré opisujú to isté. Popravde to neviem posúdiť, nakoľko z čítania toho prvého si veľa nepamätám. Len toľko, že som sa vo viacerých okamihoch našla. Happily Ever After je také úsmevné čítanie. Nie je to dokonalé alebo extrémne originálne, ale má niečo do seba. Minimálne toľko, že dokáže vyvolať aspoň jemný úsmev na perách, vďaka čomu spadá do kategórie komfortného čítania. Občas potrebujeme aj také komiksy.

 

Jennifer Muro & Thomas Krajewski & Gretel Lusky – Primer

Tento komiks som takisto vyhľadala cielene. Nie pre autorské duo (v tomto prípade vlastne trio), ale pre ilustrácie Gretel Lusky, ktorú momentálne celkom intenzívne sledujem. Ide o príbeh z DC univerza, pričom Primer je novovytvorená hrdinka, ktorá sa zatiaľ nikde inde neobjavila. Takže niektorí fanúšikovia brblú, že netušia, do ktorého univerza ju majú zaradiť. Podľa mňa je možné užiť si tento príbeh aj celkom izolovane od zvyšku superhrdinského sveta, čo je pravdepodobne aj zámerom. Dej sa sústreďuje na trinásťročnú Ashley, ktorá je poriadne divoká a nezvládnuteľná, rebeluje proti všetkému a všetkým a vyslovene stále vystrkuje rožky. Jej otec je vo väzení a ona sa dostáva do ďalšej pestúnskej rodiny – hoci táto sa jej od prvého momentu páči. Možno preto, že jej pestúni sa sami správajú ako nevycválaní puberťáci. Potom sa Ashley náhodne dostane ku kufríku magických farieb. Keď si ich nanesie na kožu, prepožičajú jej určité schopnosti, vďaka čomu sa z nej stane Primer, hrdinka odhodlaná dokázať, že nie je zloduch, ale naozaj môže niekoho zachrániť. Vo svojej podstate je to dosť tuctový origin ďalšej superhrdinky, ale pôsobí to sviežo, hlavne pre tie magické farby. Z komiksu však najviac lezie to, že je určený mladším čitateľom, takže tí starší budú mať na Ashley ťažké srdce a budú ju považovať za príšerného fagana.

 

 

 

Čítali ste v poslednom čase nejaký zaujímavý komiks?