V poslednom
čase sa počasie skutočne činí a pre vysoké teploty skrátka nemám bunky na
čítanie niečoho rozsiahlejšieho alebo náročnejšieho. Takže som vo väčšej miere
čítala oddychovú romantiku. A o pár kúskoch som sa rozhodla napísať...
R Scarlett
– Filthy Gods (American Gods #0.5)
Kľúčové
slová: Krátka kniha. Rivali. Bohatí a skazení.
Príbeh sa sústreďuje
na Nathaniela a Juliette. Títo dvaja sa poznajú zo školy a neustále medzi
sebou súperia, nakoľko obaja chcú patriť medzi najlepších a ten druhý je
pre nich prekážkou. Juliette však má tajomstvo – nie je z bohatej rodiny,
takže celý školský rok a rovnako aj prázdniny trávi prácou. Tento rok sa
však stane nečakané. Juliette pracuje v klube, ktorý vlastní Nathanielova
rodina. Prekvapivo sa stretnú a uzavrú ešte prekvapivejšiu dohodu. Celé
leto si spolu budú užívať, aby sa zbavili sexuálneho napätia, čo medzi nimi
vládne. Výmenou za to Nathaniel pomlčí o tom, čo sa o Juliette dozvedel.
Táto kniha je
naozaj veľmi krátka. Dĺžkou by som ju zaradila medzi klasické lovestorky či
harlequinky. A vlastne aj obsahom. Dej je pomerne tuctový a je jednoduché
predvídať, čo sa stane. On stretne ju, ona stretne jeho, navzájom sa priťahujú,
ale osud im akosi nepraje. Tak si aspoň poriadne užijú, no samozrejme, že to
neostane len pri tom. Je ľahké odhadnúť, ako to všetko dopadne. Takže nič, čo
by ma malo posadiť na zadok tým, aké je to úžasné originálne. Čo je veľkou
výhodou tejto knihy. Autorka sa nesnažila tváriť akože znovu objavila Ameriku,
nepredstiera, že píše niečo inovatívne a absolútne originálne. Miesto toho
sa sústredila na to, aby to malo uveriteľný príbeh, aby boli postavy zaujímavé
a aby to malo nejakú emóciu. Všetky tieto tri kategórie pritom príbeh
poľahky spĺňa. Je to oddychové, je to romantické a je to presne ten typ
príbehu, ktorý si vyberiem, keď potrebujem zabudnúť na všetko okolo seba. Škoda
len, že to nemá pokračovanie. Ale snáď sa k tomu autorka raz vráti.
4/5
TJ Klune –
Bear, Otter, and the Kid (The Seafare Chronicles #1)
Kľúčové
slová: Nájdená rodina. Vzťahy. Emócie.
Bear (alebo
Derrick) a Otter (alebo Oliver) sa poznajú väčšiu časť svojich životov.
Prakticky spolu vyrástli, no jeden kľúčový okamih všetko zmenil. Otter odišiel
a Bear ostal stám. Teda, len s spoločnosti svojho mladšieho brata
prezývaného Kid (inak Tyson). Majú len jeden druhého, pretože matka ich
opustila. Zvykli si. Okolo seba však stále majú silných a dôležitých ľudí.
Vytvorili si vlastnú rodinu. A jej súčasťou je aj Otter. Ktorý sa po dlhej
absencii vracia domov.
Tento autor
patrí medzi mojich obľúbených a vždy sa teším na ďalšiu jeho knihu.
Problém však nastáva v tom, že čítanie týchto príbehov bolí a vždy ma
silne zasiahne – najčastejšie tým, že minimálne polovicu prerevem. Táto kniha
nebola v ničom iná. Príbeh sám osebe je ale dosť tuctový. Je jednoduché ho
predvídať a všetci podvedome tušíme, ako to všetko dopadne, a to dávno
predtým, než na to prídu samotné postavy. Keďže teda nemusím veľmi hádať, čo sa
stane ako ďalšie a aký zvrat sa ešte objaví, môžem viac pozornosti venovať
tomu zvyšku. Najmä postavám a tomu, akú úžasnú chémiu majú medzi sebou.
Autor sa prakticky
v každej svojej knihe venuje tematike nájdenej rodiny. Rozpráva o tom,
ako sa ľudia pokojne z iných prostredí náhodne stretnú, zapletú sa
navzájom do svojich životov a zistia, že sú nerozluční. Pritom všetky tie
postavy v každej autorovej knihe sú v zásade odlišné, ale v skupine
sa dopĺňajú. V tomto smere táto kniha nijako nevytŕča. Dialógy boli
vrcholne zábavné. Pri niektorých som sa vyslovene smiala nahlas. V tomto smere
som si užívala každé slovo. Rovnako som si užívala aj všetky emócie. Veľmi
surové, veľmi reálne. Je síce pravda, že v istých momentoch bola kniha
zbytočne zdĺhavá, ale napriek tomu ma bavila. Možno aj tým, že bola o obyčajných
ľuďoch a ich obyčajných životoch a o to údernejšie to na mňa
všetko zapôsobilo. Lebo to bolo skrátka realistické.
4/5
Scarlett
St Clair – A Touch of Darkness (Hades X Persephone #1)
Kľúčové
slová: Persefona. Hádes. Dohoda s diablom.
Mýt o Persefone
a Hádovi sa v posledných rokoch teší veľkej obľube. Autori ho
spracovávajú nielen do knižných príbehov, ale aj do komiksov. Niektoré sú populárnejšie,
iné sú zase lepšie. V prípade tejto série sa dá hovoriť o tom prvom.
V tomto prostredí sú Persefona aj Hádes bohovia, ako ich poznáme z mytológie.
Len Persefona sa vydáva za smrteľníčku a snaží sa žiť obyčajný život,
zatiaľ čo dodržiava prísne pravidlá svojej často krutej matky. Musí sa vyhýbať
všetkým bohom, Hádovi predovšetkým. Ale čo by to bol za príbeh, ak by hlavná
hrdinka bola dokonale poslušná a nikdy neporušila žiadne pravidlá.
Kniha má pomerne
zaujímavý začiatok. Autorka sa rozhodla doviesť gréckych bohov do súčasného
sveta, takže jasné, že sa z nich stali bohatí magnáti a vyslovene celebrity,
ktoré môžu robiť, čo sa im za chce a kedy sa im to zachce. Lebo sú to
skrátka bohovia. V mojich očiach veľmi uveriteľné a zaujímavé. Rovnako
aj postavy zneli zo začiatku zaujímavo. Persefona bola síce utiahnutá, no
prezentovala sa ako silná osoba, ktorá dokáže dosiahnuť to, čo si zaumieni. Aj
keby to znamenalo uzatvárať nie vždy dokonale výhodné dohody. No a potom tu
bol Hádes, záhadný ako hrad v Karpatoch, rozprávajú sa o ňom mýty a nikto
o ňom v skutočnosti nič nevie. Avšak je jasné, že je to dobráčisko od
kosti a totálny plyšák.
Problémom
tejto knihy ale je to, že akokoľvek zaujímavý je jej začiatok, nedá sa do
povedať aj o zvyšku knihy. Dej je pomalý, v istých momentoch sa
vyslovene ťahá. Autorka sa občas zbytočne dlho zdržiava pri niektorých scénach,
ale už oveľa menej pozornosti venuje charakterom svojich postáv. Väčšina z nich
totiž ustrnula v jednom bode – až kým sa to drasticky a totálne neuveriteľne
nezmení. Dej samotný tiež nie je výrazne zaujímavý. Rozumiem tomu, že toto je
paranormálna romanca, kde je vzťah hlavných hrdinov nadradený celkovému dianiu
okolo nich, ale občas to bolo až príliš okaté. Autorka ich vzťahu skrátka
venovala až príliš veľkú pozornosť. Takže ma prekvapuje, že ma vo výsledku
Persefona a Hádes skrátka nedokázali presvedčiť, že ich vzťah je skutočný.
A nepomohol tomu ani ten gýčovitý záver.
2,5/5
Ariana Godoy
– Through My Window (Hidalgos #1)
Kľúčové
slová: Skazená mládež. Dôvera. Pomalá romantika.
Raquel je
mladá baba, ktorá celý život žila vedľa miliardárov a nikdy ich vlastne
nepoznala. Čo jej však nezabraňuje zisťovať o nich všetko možné aj nemožné.
Hlavne teda o jednom z nich, o prostrednom synovi Aresovi. Naživo
ho stretne až po dlhých rokoch – keď jej ukradne heslo na wifi, vďaka čomu sa stane
dosť prekvapivou súčasťou jej života.
Čo sa týka
príbehu, je to taká klasická stredoškolská romantika. Ona túži po ňom a verí,
že on ani nevie o jej existencii, no neskôr sa ukáže, že o jej existencii
vie až pridobre a tiež po nej túži. Niečo podobné je možné vidieť v desiatkach
iných príbehov, takže opäť sa mi do rúk dostalo niečo tuctové. A opäť to
zachraňovali postavy a celkovo emócia. Ares nie je úplne typický „zlý
chlapec“, čo ale neznamená, že to nie je aj poriadny sviniar. Neverí v lásku
a nemá rád vzťahy, takže povedať o ňom, že sa správa ako slon v porceláne,
je ešte pomerne slabé. Na druhej strane taká Raquel nie je úplná blbka, ktorá
takémuto chalanovi dovoľuje, aby po nej šliapal a hneď v niekoľkých scénach
ukáže, že má nielen chrbtovú kosť, ale dokáže si aj dupnúť. Takže príslovečná
kosa (Ares) dopadla na kameň (Raquel).
Čiže na
stránkach som sledovala, ako sa Ares učí prijímať svoje emócie, ako pracuje na
vzťahoch a ako robí neskutočne veľa chýb. Vďaka čomu bol dej nesmierne
pomalý, ale o to viac ma to bavilo. Pretože autorka na tých vzťahoch
skutočne pracovala. Vo veľkej miere to teda bolo uveriteľné. Tiež z toho väčšinu
času aj liezla nejaká emócia. Vývoj charakterov postáv bol takisto uveriteľný.
Jediným zásadnejším problémom knihy bolo vlastne len to, že v istých momentoch
to bolo možno až príliš pomalé a príliš uťahané. A niektoré scény a minimálne
jedna vedľajšia dejová linka mohli byť pokojne vynechané. Ale výsledok bol
stále pomerne fajn.
3,5/5
Čítali ste niektorú z týchto kníh?
Alebo sa na ich čítanie ešte len chystáte?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára