Keď je mágia náboženstvom | Vespertine

Autor: Margaret Rogerson
Názov: Vespertine (čes. Temná kněžka)
Séria: Vespertine (čes. Vespertina)
Diel: prvý
Špecifikácia: temná fantasy o svete, kde je mágia náboženstvom a náboženstvo mágiou
Slovenské alebo české vydanie: Fragment, 2022 (ČR)
Hodnotenie na GR: 4.14

 

“Sometimes, if you want to save other people, you need to remember to save yourself first.”

 

Artemisia prežila väčšinu života vo väzení – najskôr v nedobrovoľnom a neskôr v takom, do ktorého sa sama uvrhla. Zo všetkého najviac však túži pomáhať druhým. V mene tejto pomoci by sa neváhala ani obetovať. Hlavne ak by pri tom nemusela s nikým hovoriť. Vlastne by bolo lepšie, ak by všetci zabudli, že žije. Lenže potom sa Artemisia stane nádobou starovekej mocnosti a zrazu je všetkým na očiach...

Margaret Rogerson dokáže svojim svetom vdýchnuť istý závan originality. Väčšinou vyvolaný kombináciou samotného prostredia a celkovej atmosféry. Čo svojím spôsobom platí aj v prípade tejto knihy. Kde sa po okolí potulujú zlovoľní duchovia. Nie sú to však len magické mocnosti – sú to stvory, ktoré kedysi boli ľuďmi. Aby obyvatelia predišli tomu, že sa ich pokúsia zabiť duše ich vlastných milovaných mŕtvych, je potrebné sa o duchov postarať. Lenže to niečo stojí, takže sa mŕtvi aj tak priživujú na živých. Lebo tu skutočne platí, že smrť je iba začiatok. A aby toho nebolo málo, objavujú sa aj všakovaké temné príšernosti.

Hoci sa to takto na prvý pohľad nevyzerá, nie je to žiadny exotický mix a je jednoduché pochopiť fungovanie celého systému. Ten je neodmysliteľne spojený s náboženstvom. Divokí duchovia totiž dokážu posadnúť živých ľudí a prinútiť ich plniť svoju vôľu. Takže sa o slovo hlási exorcizmus. No a tiež relikvie, v ktorých sa ukrývajú viac-menej skrotené magické mocnosti. Sú to práve tieto mocnosti, ktoré stoja medzi ľudstvom a zatratením. Hoci aj tieto skrotené sily dokážu kadekoho posadnúť, len s tým rozdielom, že posadnutý ich dokáže ovládať.

Takýto magický systém stotožnený s náboženstvom nie je vo fantastike ničím výnimočným, objavilo ho už veľa autorov. V tomto prípade je spracovaný uveriteľným spôsobom a všetko dáva zmysel. Pomyslené plus dostáva autorka za to, že sa nenechala strhnúť. Pri obdobnom druhu systému, kde sa hovorí o viere, je veľmi jednoduché skĺznuť k istej čierno-bielosti. Ak niečo, tak v prípade tejto knihy je všetko krásne sivé.

“If there’s one thing I can always rely upon, it’s the reassuring dependability of human idiocy. Give your kind a century or so, and they’ll happily repeat the exact same mistakes that nearly wiped them all out a few generations before.”

Príbeh je navyše orientovaný rovnakou mierou na dej i na postavy. Tempo je o niečo rýchlejšie a takisto sa mení prostredie a okolnosti, čo k celkovej dynamike len prispieva. Objavujú sa aj pomerne veľkolepé boje a vcelku úchvatné magické súboje. Zápletka takisto dáva zmysel. V niektorých momentoch však až trochu okato. Čo je vidieť hlavne na niektorých vysvetleniach, takže je jednoduché uhádnuť, že v skutočnosti sa deje niečo iné. Našťastie sa objavia jedno či dve prekvapenia.

Postavy a ich charaktery však takisto dostávajú svoj priestor. Hlavne teda hlavná hrdinka Artemisia. Tá v živote prežila skutočné peklo, takže sa ľudí skôr stráni, pretože nevie, ako sa s nimi rozprávať. Navyše v nej tá myšlienka vyvoláva nepríjemné pocity. Tematika psychického zdravia je teda neodmysliteľnou súčasťou knihy. Väčšinou je však náročné niečo podobné do hĺbky vyjadriť vo fantastike, ale autorke sa to podarilo a to si zaslúži minimálne uznanie. 

Všetky tieto prvky výborne fungujú a dobre sa navzájom dopĺňajú. Hutná atmosféra zo začiatku však v neskorších kapitolách ustupuje opisu diania. Avšak pre všetky tie napínavé sekvencie sa tým čitateľ ani veľmi nestihne zaoberať. Všetky tie úteky, útoky, tajomstvá a tajnosti – deje sa toho pomerne veľa. Napriek tomu je však celý čas prítomný jeden otravný pocit. Že autorka sa celý čas až príliš ovláda, aby to všetko dávalo zmysel. Lebo toto je len úvod.

V knihe Vespertine sa opäť k slovu dostáva pomerne hutná pochmúrna atmosféra. Tá však čoskoro ustupuje pomerne svižnému deju, vďaka ktorému si čitateľ nestihne ani poriadne vydýchnuť. Vďaka tomu získava príbeh istú dobrodružnosť. Jednotlivé udalosti na seba výborne nadväzujú, no niektoré vysvetlenia sú občas až príliš dokonalé. Našťastie sa objavia aj nejaké prekvapenia. Zaujme a zabaví aj magický systém a všadeprítomná morálna sivosť. Takže autorka má všetko pevne v rukách. Lenže takisto je jasné, že si len pripravovala pôdu pre to, čo ešte len príde.

 

oficiálna anotácia:

The spirits of the dead do not rest.

Artemisia is training to be a Gray Sister, a nun who cleanses the bodies of the deceased so that their souls can pass on; otherwise, they will rise as ravenous, hungry spirits. She would rather deal with the dead than the living, who whisper about her scarred hands and troubled past.

When her convent is attacked by possessed soldiers, Artemisia defends it by awakening an ancient spirit bound to a saint’s relic. It is a revenant, a malevolent being whose extraordinary power almost consumes her—but death has come, and only a vespertine, a priestess trained to wield a high relic, has any chance of stopping it. With all knowledge of vespertines lost to time, Artemisia turns to the last remaining expert for help: the revenant itself.

As she unravels a sinister mystery of saints, secrets, and dark magic, Artemisia discovers that facing this hidden evil might require her to betray everything she believes—if the revenant doesn’t betray her first.