Komiksové okienko, vol. 20

 

V posledných mesiacoch som akosi nemala chuť na čítanie komiksov. Vlastne som sa k nim vrátila len pred niekoľkými týždňami, tak som to využila na spísanie ďalšieho prehľadu...

 

 

Patricia Briggs & David Lawrence – Moon Called

Urban fantasy o automechaničke Mercy Thompsonovej patrí k mojím obľúbeným. Takže som sa postupne prepracovala aj ku komiksom, ktoré sériu dopĺňajú. Moon Called je ďalším z týchto komiksov, ale nejde o príbeh so samostatným dejom. Ide len o grafické spracovanie prvej knihy série. Takže hoci som vedela, že sa k tomu raz chcem dostať, nebolo to ktovieako vysoko na zozname mojich knihomoľských priorít a aj teraz som sa k tomu dostala len čírou náhodou. A vlastne preto, že to, čo som chcela čítať, som nevedela nájsť. Čo sa týka príbehu, neprišli nijaké prekvapenia. Všetko som veľmi dobre poznala a vedela, ako to skončí. V tomto prípade to bolo o niečo jednoduchšie a kratšie, spracované tak, aby to zaujalo najmä tých, ktorí sa s týmto univerzom ešte nikdy nestretli. Bolo mi trošku ľúto, že sa do tejto verzie príbehu neprepracovali niektoré menšie vedľajšie dejové linky. Tiež to bolo v mnohých prípadoch možno až trochu príliš zjednodušené. Takže ak by som nepoznala motiváciu postáv z kníh, asi by ma to nepresvedčilo. Okrem toho je to však solídna adaptácia. Plusom je aj malá bonusová kapitola vyrozprávaná z pohľadu mladého Maca. Ani jeho príbeh nie je záhadou, nakoľko sa spomína nielen v tejto knihe. Ale vidieť to z pohľadu samotného Maca tomu pridalo zaujímavú hodnotu a hlavne emóciu. Grafické spracovanie je tiež vcelku príjemné. David Lawrence pracoval už na komikse Homecoming, čiže tváre postáv som už poznala – hoci tak subjektívne preferujem prácu tímu, ktorý stvoril Hopcross Jilly. Odhliadnuc do toho je to príjemná (pre mňa aj dosť oddychová) záležitosť, ktorá rozhodne neurazí.

 

Catana Chetwynd – Little Moments of Love

Sarah Andersen a jej čmáranice sa preslávili natoľko, že odštartovali akúsi módnu vlnu. Lebo odvtedy sú podobne koncipované a nakreslené obrázkové knihy oveľa populárnejšie a občas sa zdá, akoby rástli doslova ako huby po daždi. Nie je to úplne klasický komiks s jednotným dejom a skôr ich spája len jednotná téma a ak to má nejaký dej, tak sa väčšinou tiahne len na jednu stranu, prípadne na dve. Takže ani nejde o pridanú hodnotu, vyslovene je to taká blbinka, s ktorou sa dá stráviť niekoľko príjemných chvíľ, ale tým to väčšinou končí. Ďalším zo zástupu podobných kníh je aj séria od Catany Chetwynd, ktorá väčšinou kreslí o svojom súkromnom živote a o spolunažívaní s partnerom, ktorý je jej spriaznená duša. Little Moments of Love je prvým zo série a ako názov napovedá, ide o také tie malé nenápadné momenty z partnerského života. Je to jednoduché a občas to má zaujímavú pointu. Vo všeobecnosti je to skôr také rozkošné a príjemné, niečo, čo dokáže človeku zlepšiť náladu a vyvolať minimálne úsmev. Tým sa asi užitočnosť tejto konkrétnej knihy pre väčšinu čitateľov končí. Niektorí sa však v tých situáciách nájdu a asi to bude vnímať trochu inak. V zásade však platí, že je to hlavne krátke, dá sa to prečítať doslova za niekoľko minút a je to druh somarinky, z ktorej si zapamätáte pár konkrétnych scén a zvyšok sa stratí rovnako rýchlo, ako prišiel. A ak od toho ani nič iné nebudete očakávať, vlastne vás to ani nemá čím sklamať.

 

Skottie Young & Jorge Corona – Middlewest

Na tvorbu Skottieho Younga som narazila už niekoľkokrát a vždy som vedela, že sa k nej raz prepracujem. Predpokladala som však, že sa najskôr dostanem k o niečo známejšej sérii I Hate Fairyland. Miesto toho som siahla po sérii Middlewest. Vo svetle iných rozsiahlych komiksových sérií ide skôr o minisériu (má len tri zväzky po šesť kapitol). Vizuálne veľmi príťažlivú, nádherne farebnú, detailnú a vyslovene príjemnú. Po príbehovej stránke ponúka rozprávanie o Abelovi, malom chlapcovi, ktorý žije s tyranským otcom. Jedného dňa však pomyselný pohár pretečie a Abel uteká z domova. Na svojej ceste však zistí, že v jeho hrudi sa skrýva búrka – tajomná deštruktívna sila, ktorá sa prebúdza s jeho hnevom a Abel ju „dostal“ od otca. Príbeh je navyše možné vnímať v dvoch rovinách. V tej reálnej, kde ide o domáce násilie, neovládateľný hnev a snahu nájsť svoje miesto vo svete. V tej metaforickej zase o boj s neznámou deštruktívnou silou, ktorá sa nedá ovládať a všetkých ohrozuje. Vo viacerých ohľadoch je to veľmi smutné čítanie. Abelov príbeh bodá a útočí bez zbytočného citového vydierania. Je to drsné a srdcervúce a až príliš realistické. Všetko nakoniec vyvrcholí v trochu očakávanom, no napriek tomu silnom finále. Middlewest je skrátka príbeh, ktorý sa s čitateľom nemazná. Ide až na kožu a vlastne až pod ňu a pritom medzi riadkami ponúka mnohé presahy a nabáda čitateľa, aby si medzi nimi našiel to svoje.

 

Ram V & Felipe Andrade – The Many Deaths of Laila Starr

Podobne ako iné komiksy (a nielen tie), aj tento sa venuje tematike smrti. Odohráva sa to na akejsi alternatívnej Zemi, kde ľudstvo čoskoro objaví tajomstvo nesmrteľnosti. Z toho dôvodu má bohyňa smrti prísť o svoju prácu. Má si zbaliť veci a má sa z nej stať obyčajná smrteľníčka. Ona však má plán. Prevtelí sa do tela Laily Starr, ktorá práve zomrela, a náhodou žije v blízkosti osoby, ktorá raz má nesmrteľnosť objaviť. V piatich krátkych kapitolách sa potom s touto osobou zakaždým stretne a vždy to skončí smrťou. Počas týchto epizód má čitateľ možnosť skúmať, prečo presne sa daná osoba rozhodla uvažovať o nesmrteľnosti. Námet je to vcelku ohraný – život, smrť, nesmrteľnosť. Tvoria tri vrcholy trojuholníka a sú vlastne neodmysliteľnou súčasťou, takže sa prepletajú aj v tomto komikse. Podobná tematika však v sebe ukrýva veľa morálnych presahov a tie sú prítomné, hoci trošku... skostnatené. Problémom je, že autor síce popustil uzdu svojej fantázii a ponúka kultúrne bohatý svet, všakovaké zaujímavé postavy, bôžikov, bohyne a mágiu, ale na druhej strane nechce čitateľa pustiť, aby jeho svet aj preskúmal. Väčšinu myšlienok mu vyslovene podsúva, čím ich oslabuje. Aj kvôli tomu pôsobí záverečná pointa tak... nijako. Nie je prekvapivá a nie je bohvieako výrazná. Čitateľa dokonca ani veľmi citovo nevydiera. Je to škoda. Malo to všetky tie maličkosti, vďaka ktorým by sa to mohlo líšiť, ale autor si to trošku pokazil, tak to zapadlo medzi ostatné podobne koncipované príbehy a bohužiaľ takmer vôbec nevybočuje.

 

Sweeney Boo – Over My Dead Body

Od autorky som koncom roka 2020 čítala komiks Eat, and Love Yourself, ktorý na mňa zapôsobil tak veľmi, že sa prepracoval medzi top knihy toho roka. Aj vďaka tomu som sa rozhodla, že si postrážim ďalšiu tvorbu a keď sa minulý rok objavil Over My Dead Body, nemohla som byť nadšenejšia. Krásne ilustrovaný príbeh sa odohráva na čarodejníckej internátnej škole, ktorú obkolesujú tajomné temné lesy plné príšer. Alebo teda konkrétne plné jednej príšery. Navyše sa k lesu viaže aj legenda, podľa ktorej sa tam raz stratila jedna študentka... a ďalšia sa stratila práve teraz. Príbeh je koncipovaný predovšetkým ako YA záležitosť, takže to má odškrtnuté asi všetky povinné kolónky od hlavnej hrdinky, ktorú nikto nechápe, až po mladícke presvedčenie, že len oni dokážu vyriešiť nejaký problém. Samozrejme nemôže chýbať vzťahová dráma a iné melodrámy. Celkový podtón je však o niečo temnejší, možno aj pre tú príšeru v lesoch. Zápletka sa nevenuje len hľadaniu v reálnom čase, ale vlastne spracováva aj minulosť, keď hlavná hrdinka zisťuje, čo sa stalo tej dievčine, ktorú nikto nenašiel. A práve spracovaním zápletky si pod sebou autorka podpílila konár. Nápad to bol zaujímavý, to bez debaty. Možno trošku otrepaný, ale nie je predsa podmienkou prísť s niečím originálnym, čo tu ešte nebolo (a snaha o originalitu vie tiež podtrhnúť nohy). Problémom je rozsah jeho spracovania. Zaslúžil by si totiž určite oveľa viac priestoru, než aký mu autorka dopriala. Čo je škoda. Lebo inak to bol vcelku príjemný kúsok.

 

 

 

Čítali ste v poslednom čase nejaký zaujímavý komiks?