Pohľad do budúcnosti | Vypůjčený čas

Autor: Zuzana Strachotová
Názov: Vypůjčený čas
Diel: prvý
Špecifikácia: poapokalyptické sci-fi o tom, čo robí človeka človekom
Slovenské alebo české vydanie: Epocha, 2023 (ČR)
Hodnotenie na GR: 4.55

 

„Ano. Je lidskou přirozeností ničit, zabíjet, ubližovat.“

 

Vo vzdialenej budúcnosti sa do neznámeho sveta prebúdza Sofie Adlerová. Pôvodne mala prísť o niekoľko mesiacov života. Odmenou jej mal byť liek na chorobu. Miesto toho stratila vyše stošesťdesiat rokov a všetkých blízkych. V modernej spoločnosti je z nej relikvia a zároveň laboratórny experiment. Lenže aj budúce ľudstvo má problémy a ona sa ocitne v ich srdci.

Česká spisovateľka Zuzana Strachotová prichádza s ďalšou predstavou postapokalyptickej Zeme. Pozostatky ľudstva obývajú obrovské mestá. Preživší sa údajne spojili a hodili za hlavu dovtedajšie rozdiely a predsudky. Znie to utopisticky. Čitateľ však čoskoro zistí, že terajší svet sa predstave raja ani len nepribližuje. Tieto skutočnosti sa dozvie aj vďaka hlavnej hrdinke.

Kniha na jednej strane predkladá niekoľko zaujímavých konceptov. Budúci ľudia sú údajne inteligentnejší a celkovo vyspelejší. Na druhej strane ich zväzujú niekedy nezmyselné pravidlá. To z nich robí absolútne nepraktických jedincov neschopných normálneho fungovania. Táto predstava je pomerne realistická – isté obrysy je možné zahliadnuť aj v súčasnosti.

Toto všetko je čitateľovi predostierané postupne prostredníctvom Sofie. V knihe tak ostáva dostatok priestoru na vnímanie vývoja nielen techniky a vedy, ale aj spoločnosti. Takéto vysvetľovanie navyše pôsobí prirodzene a logicky, a to aj v momentoch, keď sa dej pohýna trošku pomalšie. Okrem toho autorka medzi riadky vkladá aj rôzne morálne a filozofické otázky.

„Jsem jen relikvie starého světa. Tak to je, že? Zkoumáte mě. Moje myšlenkové pochody. Jak uvažuje pračlověk. Jak moc se lidstvo za ty roky změnilo. Zda jste chytřejší. Musí to být pro vás vzrušující. A já jsem váš pokusný králík. Budete se o mě rádoby starat, krmit mě a držet v kleci, dokud vám budu užitečná. Dokud budu přinášet to správné… uspokojení. Jakmile svoji povinnost splním, jakmile vás přestanu bavit, jakmile se nabažíte a budete mě mít dost… zbavíte se mě.“

Budúcnosť sa už automaticky spája s prítomnosťou robotov. Tentoraz sa volajú bioroidi a sú vnímaní buď ako nutné zlo, alebo ako prísľub budúcich ziskov. V interakciách medzi Sofie a jej bioroidím spoločníkom Ichirom sa prejavuje základná otázka načrtnutá už v anotácii: Čo robí človeka človekom. Z pohľadu tematiky sa teda Strachotová venuje zhruba tomu, čo je možné vidieť v iných knihách. No píše o tom ľudsky i realisticky, čím dokáže kompenzovať predpokladanú fádnosť.

V otázke dejových línií takisto predostiera hneď niekoľko zápletiek, no nie všetky už dokázala plne spracovať. Sofie hľadá svoje miesto, no pritom je jasné, že ostatní ju chcú využiť pre svoje ciele. Dostáva sa do epicentra mocenských hier, politikárčenia, odfláknutého detektívneho vyšetrovania, hľadá odpovede na vlastné otázky, zisťuje, čo sa jej vlastne stalo. V tomto duchu by sa dalo pokračovať ešte dlho.

Príbeh teda nemá hluché miesta. Takisto je však nutné poznamenať, že niektoré príbehové odbočky sú nedostatočne rozvinuté. Iné scény pôsobia až príliš účelne. Nehovoriac o tom, že z vypovedaného vyplýva veľa otázok a len zopár odpovedí, no aj tie sú poväčšine neuspokojivé. Takže čitateľ bude naozaj netrpezlivo vyčkávať pokračovanie. Po druhej časti by však siahol aj vďaka zaujímavým postavám a svetu. Niektoré zo spomenutých epizódnych zápletiek mohla teda Strachotová pokojne aj vynechať.

Kniha Vypůjčený čas predstavuje ďalšiu verziu budúcnosti. Tá pôsobí realisticky a uveriteľne, takmer ako jednoznačná predpoveď. Postavy sú tu navyše tiež motivované vidinou zisku, nie morálnosťou či ľudskosťou. Napriek istým nedostatkom teda ide o miestami až mrazivé čítanie. Zároveň slúži ako solídny úvod do novej série.

Recenzia napísaná pre Fandom.sk.

 

 

oficiálna anotácia:

Co dělá člověka člověkem?

Sofie Adlerová ztratila doslova vše. Svět, který znala. Lidi, které milovala. Dokonce i vlastní identitu. Namísto půl roku strávila v kryogenní stázi víc než sto šedesát let. Střet s realitou je devastující a její existence se brzy smrskne na pouhé lékařské pokusy. Až do chvíle, kdy ředitelka vývoje bionických organismů zatouží posunout svůj výzkum umělé inteligence dál.

Jak přesvědčit společnost, že bioroidi mohou být stejně dokonalí jako lidé? Nejvyšší představitelé technokratické korporace IGMET potřebují důkaz. A na kom jiném vyzkoušet, nakolik lidský může bioroid být, než na osobě, která oficiálně ani neexistuje a navíc je tak odlišná?

Ichirův úkol je vlastně jednoduchý – najít způsob, jak ji začlenit do společnosti. Jenže Sofie má vlastní hlavu i plány a rozhodne se technologickému městu ukázat, že nic jako utopie neexistuje. A je jedno, zda jí v cestě budou stát lidé nebo bioroidi. Ichirova naprogramovaná mysl není na nic z toho připravena a zákonitě tak musí dojít ke střetu. Dokud se v něm nezačne rodit vlastní úsudek…