Komiksové okienko, vol. 21.

Keďže je teplo, nemám mentálnu kapacitu na čítanie čohokoľvek náročného (plus som v poslednom čase akási premlsaná), takže som siahla po bezpečnej voľbe a vrátila sa ku komiksom. Tu sú tie, ktoré sa mi dostali do rúk v poslednom čase...

 

 

Marguerite Bennett & Ariela Kristantina – Insexts

Na tento komiks som narazila úplnou náhodou, keď so hľadala niečo iné. Ale zaujal ma ten názov, bola som zvedavá, či ide len o slovnú hračku, alebo skutočne vypovedá o obsahu komiksu. Tak som ho otvorila a zistila som, že vlastne ide o oboje. Trinásť zošitov sa sústreďuje na opis predovšetkým vzťahov. V strede toho všetkého stoja dve viktoriánske dámy (hoci teda ide o pani domu a jej slúžku), ktoré prežívajú veľmi intenzívny romantický vzťah. Naozaj veľmi intenzívny, takže tá časť o sexe je prinajmenšom pravdivá. Pravdivé je ale aj to, že hoci je to ladené pomerne eroticky, je to vcelku vkusné a nie je to až také názorné, takže som nemala pocit, že čítam kamasútru s príbehom alebo nejaké porno. Na druhej strane je ale nutné poznamenať, že je teda pravdivá aj tá slovná hračka a skutočne sa tu objavuje hmyz. Alebo teda hmyzie schopnosti a časti tiel. Lebo dve zamilované dámy zo všetkého najviac túžia po spoločnom dieťati a jedna z nich nájde spôsob, vďaka čomu ale získajú hmyzie charakteristiky typu krídla, hryzadlá a iné zvláštnosti. No a práve na tomto to trošku drhne. Štylizované je to skôr hororovo a občas aj krvavo, čo beriem, lebo samotné dejové zápletky (sú dve samostatné) sú riešené otvoreným bojom, kde tečie krv aj vnútornosti. Lenže zároveň som mala pocit, že viac ako o príbeh išlo o snahu zaujať oko. Graficky je to nádherné dielo, o tom žiadna. Lenže možno mala autorka scenára myslieť aj na to, že niektorí ľudia komiksy čítajú pre príbeh, nie preto, aby na nich zapôsobil krvavý vizuál plný hnusu.

 

Jane Yolen & Rebecca Guay – The Last Dragon

V literatúre sa nájde veľa námetov a tém, pre ktoré mám slabosť. Jedným z prvkov, ktorým väčšinou nepoviem nie, sú draci. Navyše sa zdá, že v poslednom čase sa dračie fantastiky objavujú čoraz častejšie. Takže som si úplne logicky našla komiks, ktorý vyšiel ešte v roku 2011. Zaujal ma hlavne príbeh, ktorý by sa mal odohrávať v istej verzii takmer stredoveku, kde sledujeme osud rodiny jedného liečiteľa. Lenže už tu to začne trošku zadrhávať. Komiks je síce uvedený kvázi epickým rozprávaním o krajine, svete, drakoch a všeličom inom, ale postupuje už tak akosi tradične. Liečiteľ má tri dcéry, z ktorých jedna je nádherná idiotka, druhá ukážková dobrá dcéruška a tretia výstredná čudáčka, čo sa rozpráva s rastlinami a sama so sebou. A ako to už býva, príbeh je predovšetkým o tejto tretej dcére, ktorá zistí, že jej otca zabil pravdepodobne drak. Je tichá, často premýšľa, túla sa a keď už niečo povie nahlas, tak to myslí vážne a má všetky potrebné argumenty. Čo je určite sympatické. Na druhej strane to ale komiks plní mnohými „zábermi“, kde hlavná hrdinka len čučí do prázdna a premýšľa. Áno, má to nádhernú prenádhernú grafiku, ktorá tomu v istých momentoch dodáva istú rozprávkovosť, ale zase na druhej strane občas zakrýva nedostatočné spracovanie námetu. Lebo potom sa to ešte aj zvrhne na akúsi hrdinskú záchranu, v ktorej nájdu dlhovlasého nádherného hrdinu, nad ktorým všetci slintajú a aby prežil stret s drakom, pomáha mu práve najčudnejšia liečiteľova dcéra. Vo výsledku je to vcelku príjemný komiks, ale to je tak všetko. Je príjemný. No mohol byť radšej úderný alebo dychberúci alebo fascinujúci. Škoda, že na takéto prívlastky nedočiahol.

 

Serena Valentino & Fiona Marchbank – Fairest of All

Tak okrajovo registrujem, že existuje celá séria kníh, v ktorej sú rozpracované príbehy záporákov z Disney animákov. A tiež viem, že som asi jednu z tých kníh čítala, no na druhej strane sa mi nepáčila dostatočne na to, aby som chcela čítať niečo ďalšie z tej série. Ale baví ma ten námet, milujem, keď sa autori zaoberajú motiváciou všetkých zúčastnených, o to viac, ak podobnú pozornosť venujú aj záporným postavám. V prípade tohto komiksu ide o adaptáciu jednej z kníh z tejto série, ktorú napísala Serena Valentino a rozpráva v nej príbeh zlej macochy zo Snehulienky. Predstavuje ju najskôr ako nevestu mocného kráľa a neskôr aj ako milujúcu nevlastnú matku, ktorá v Snehulienke našla zbožňovanú dcéru. Fascinovane som sledovala, ako sa z tejto sebaistej ženy stáva klbko nervov a pochybností, ktorú tak veľmi rozožerú obavy, že je jednoduché pošepnúť jej do ucha tie správne slová a podstrčiť jej tie správne nástroje. A práve táto myšlienka ma na tom bavila najviac. Tá snaha ukázať človeka ukrytého za maskou zloducha. Zobraziť túto osobu ako niekoho nedokonalého, kto sa zmenil vplyvom okolností a viac ako o nejaké zverstvo ide o následok nesprávneho rozhodnutia. V tomto smere je to fascinujúce čítanie, ktoré pripomína, že záporné postavy sú len ľudia a nie sú to nejaké príšery. Príbehová linka je akurát tak obsiahla, aby zaujala a jednoduchý zelenou podfarbený vizuál je príjemným spestrením, ale neodvádza pozornosť od príbehu a toho, čo sa deje.

 

LambCat – Cursed Princess Club

K tomuto komiksu som sa dostala vďaka práci. Ide o webtoon záležitosť, ktorá bola taká populárna, že sa dočkala aj klasického knižného vydania. Dej sa odohráva v akomsi paralelnom vesmíre plnom kráľovstiev, kde funguje rozprávková logika a prepierajú sa tú všetky rozprávkové klišé, na aké si človek dokáže spomenúť. Zároveň je to ale písané skôr na takú odľahčenú komediálnejšiu nótu. V centre toho všetkého stojí jedna princezná, ktorá ale ako princezná nevyzerá. Podľa mňa vyzerá skôr ako mŕtvola vylezená niekde z močiaru, čo ešte umocňuje fakt, že je celkovo akási zelená. Vyzerá ako niečo, pred čím by ste v noci určite utiekli, ale zároveň je to dobrosrdečná nadšená pekárka. Predpokladám, že ústrednou myšlienkou je písať o postave, ktorá nie je fyzicky dokonalá, no napriek tomu má čo svetu i prípadnému nápadníkovi čo ponúknuť. No o keďže vyzerá ako vyzerá, stane sa súčasťou klubu prekliatych princezien, čo je presne tým, na čo odkazuje názov. Jedno vedie k druhému a tretiemu, takže je z toho skôr paródia ako vyšitá. Nebudem tvrdiť, že som sa na tom v istých momentoch nesmiala, ale zároveň je to podľa mňa úplná hlúposť, ktorá je vlastne taká sprostá, až je dobrá. Ale len v istých okamihoch. V skutočnosti ma bavila len do istého momentu a potom som mala chuť vzdať to. Viem si predstaviť, že ak by som to čítala postupne ako seriál a mala k dispozícii jednu kapitolu týždenne, asi by ma to bavilo viac. Lebo toto je ten druh zábavy, ktorý omrzí a je teda potrebné ho dávkovať opatrne a postupne.

 

K. O’Neill – The Moth Keeper

Tento komiks som vyhľadala cielene. Už predtým som od autorky niečo čítala, a hoci píše pre mladšie publikum, pravdou tiež je, že jej príbehy sú zaujímavé a navyše s rozkošnou grafikou. To je aj prípad tohto jej najnovšieho počinu. Odohráva sa opäť v inom svete, kde obyvatelia žijú v dennej a nočnej dedine a spája ich len strom, ktorý rozkvitne len vďaka pozornosti od molí, ktoré však musí niekto strážiť. Ten niekto je hlavná hrdinka, ktorá celé noci trávi tým, že dáva pozor, aby sa jej okrídlení kamaráti nikam nezatúlali, aby boli pripravení opeliť ten jeden megadôležitý strom. Na druhej strane by to asi nebola autorka, ak by do svojho príbehu nevložila ani nejakú tú dôležitú tému a/alebo aj metaforu. V prípade tohto príbehu sa hlavná hrdinka Anya zaoberá aj tmou a strachom z nej. Alebo teda inštinktívnymi obavami zo všetkého nového a z toho, čo môžu priniesť potulky do takmer neznámych vzdialených končín. Je to tiež o vnútorných túžbach a o tom, že ich naplnenie nie je vždy to, čo potrebujeme. Veľmi silno zastúpená je tu aj tematika priateľstva, čo je takisto sympatické. Všetky témy sú navyše ešte zvýraznené krásnou grafikou, ktorá bola taká snová až rozprávková a perfektne sa hodila do sveta osvetleného len slabým svetlom. S tou kopou zaujímavých myšlienok autorka vytrovila ďalšie čarovné čítanie nielen pre mladších. To svoje si tam nájdu rôzne vekové kategórie.

 

 

 

 

Čítali ste v poslednom čase nejaký zaujímavý komiks?