Kto je skutočné monštrum? | Zlaté enklávy

Autor: Naomi Novik
Názov: Zlaté enklávy (orig. The Golden Enclaves)
Séria: Scholomancie (orig. The Scholomance)
Diel: tretí z troch
Špecifikácia: temná fantasy o monštrách a ako vznikajú
Slovenské alebo české vydanie: Host, 2023 (ČR)
Hodnotenie na GR: 4.15

 

„Taky jsem neztratila ani trošičku té vášnivé touhy mlátit ho po hlavě velkým klackem, a to rozhodně byla známka pravé lásky.“

 

Scholomancia už nefunguje. Zo školy sa stalo väzenie pre malefikárie, aby deti nadané mágiou mohli žiť aspoň na chvíľu v pokoji. Veľkolepý plán má niekoľko trhlín. Prvou z nich je Orion. Druhou fakt, že niektoré príšery sú zrodené z ľudských úmyslov.

Spisovateľka Naomi Noviková sa poslednýkrát vracia do svojho smrteľne nebezpečného sveta mágie. Kulisy sa oproti prvým dvom dielom zmenili. V knihách Smrtící vzdělání a Poslední absolvent mal čitateľ možnosť vidieť len to, čo sa deje za stenami magickej internátnej školy. Hoci plnej malefikárií s vražednými úmyslami, aj tu však predsa len platili presne určené pravidlá.

Vonkajší svet sme spoznávali prostredníctvom spomienok a myšlienok hlavnej hrdinky. El sa však od prvej strany prejavovala ako nanajvýš nedôveryhodný rozprávač. Preskakovala z témy do témy. Napriek tomu boli jej myšlienkové pochody občas aj informatívne, aj keď chaotické.

Práve to je dôvod, prečo je sledovanie dejovej línie také náročné. Podobne aj určenie toho, čo presne je zámerom rozprávania. Táto úloha je o to náročnejšia, že sa postavy presunuli do sveta „tam vonku“. Tam život funguje úplne iným spôsobom. Enklávy totiž naozaj pripomínajú hniezdo zmijí, v ktorých všetko funguje na princípe barteru. Nič nikdy nie je zadarmo. Zo všetkého najmenej práve vplyv.

Tí najmocnejší majú pritom ruky krvavejšie ako niektoré malefikárie. Z prvých dvoch kníh však jasne vyplýva, že na tento problém existuje liek. El ho, napriek averzii voči enklávam a ich obyvateľom, chce ponúknuť širokej verejnosti. Zámerom tejto knihy teda nie je hľadanie riešenia. Je to ozrejmenie príčiny, prečo je potrebné – s El ako sprievodcom.

„Orione, poslouchej mě. Co si pamatuju, vždycky jsem měla dost síly dělat ty nejpříšernější věci, jaké si umíš představit. A celý život jsem chtěla jenom jedno, aby mi někdo řekl, že už jsem z toho venku. Že bych nikdy neudělala nic tak příšerného, abych s tím nedokázala žít. Jenže nikdo takový neexistuje. Nikdo ti nemůže připnout medaili a všecko napravit. V pořádku můžeš být jenom tak, že se prostě snažíš být v pořádku, jak nejvíc to jde.“

Dej je teda plný všakovakých nevyhnutných i menej potrebných odbočiek. Aktéri sa dostávajú z jednej krízy do druhej. Ich primárnym nepriateľom naďalej ostávajú malefikárie. Sekundárnym sa stávajú po moci túžiaci čarodejníci. Spôsob rozprávania ale ostáva zhruba rovnaký. Tempo je dynamické a svižné. Akčné sekvencie len sem-tam striedajú opisné časti.

Najväčším rozdielom je teda prostredie. No a tiež fakt, že sa z enkláv, kostlivca v Elinom šatníku, stal skutočný problém. Čitateľ má zrazu pocit, že protagonistka vymenila prízraky a predsudky za zlosyna z mäsa a kostí. Boj s týmto nepriateľom vytvára napätie, to autorka veľmi umne graduje. Pretože aj v tejto trilógii ide nakoniec o záchranu sveta – najlepšie predtým, než sa úplne rozpadne. Aby ho postavy mohli premeniť na to príjemné útočisko určené všetkým, bez ohľadu na príslušnosť k enkláve.

V tých pokojnejších okamihoch navyše pátrajú po pravde. Noviková odhaľovala svoje zámery postupne. V záverečnom diele je jasne vidieť, ako mala všetko premyslené. Každý detail do seba úplne logicky zapadá, každá dejová nitka má svoje miesto. Rovnako aj každá postava a každý, aj ten úplne najnepatrenejší čin. Samotný problém sa nakoniec ukáže byť možno až smiešne jednoduchý. Len pre El a jej sklony k prehnanej dramatizácii pôsobil ozrutnejšie a zamotanejšie.

V knihe tak zreteľne vidno, že vždy jestvuje viac ako jedna verzia príbehu a pre pochopenie je potrebné ich všetky spoznať. Najznepokojivejším prvkom série však ostáva to, ako realisticky pôsobí. Ľudia odsudzujú a dívajú sa cez prsty na každého, kto sa akokoľvek odlišuje od iných. Neskôr si zvolia nie úplne čestné spôsoby riešenia svojich trampôt, pretože sú jednoduchšie. No a keď nakoniec príde zúčtovanie, tým dobrým ostane len práca, zatiaľ čo zlosynovia sú odmenení. Popri tom všetkom vyzerajú aj malefikárie ako plyšové medvede.

Kniha Zlaté enklávy je výborným zakončením trilógie. Na jednej strane konečne poodhaľuje dôvod problému, ktorého riešenie postavy už našli. Na tej druhej núka primerane otvorený koniec – a náznak toho, čo nasledovalo po opísaných udalostiach. Vo svojej podstate sa však rozpovedaný príbeh ukazuje ako tuctový a ozvláštniť ho dokázala len El. V úlohe nezodpovedného rozprávača s osobnosťou podobnou ježkovi.

Recenzia napísaná pre Fandom.sk.

 

 

oficiálna anotácia:

Jste připraveni na závěrečnou lekci?

Jediná věc, o které studenti Scholomancie nikdy nemluví, je to, co budou dělat, až se z ní dostanou ven. Takhle pokoušet osud a spřádat plány na jakoukoli budoucnost by mohl jen hlupák. Přesto o tom všichni tajně sní — o té nepravděpodobné, malé šanci, že přežijí a dostanou se ven za brány školy. Ovšem nakonec se to podaří jen málokomu.

Galadriel Higginsové se však tento nemožný sen splnil a po čtyřech letech studia se vrátila do skutečného světa. Ještě nedávno by byla šťastná, protože ve svůj úspěch příliš nedoufala. Teď se však nemůže cítit hůř. Všechno se zvrtlo a ty, které zachránila, pravděpodobně čeká smrt v propukající válce. Takhle si El svůj návrat nepředstavovala. Ale vždycky může být ještě hůř. Sotva se ze spárů Scholomancie vysvobodila, musí se otočit na patě a vrátit se zpátky do jejích smrtících spárů.