Komiksové okienko, vol. 22

Po naozaj dlhom čase prichádzam s ďalším prehľadom prečítaných komiksov. Občas sa stane, že na tento typ zábavy skrátka nemám chuť a pozornosť venujem klasickým knihám. Ale bez otáľania – tu sú tie, ku ktorým som sa v poslednom čase dostala...

 

 

Craig Thompson – Blankets

Na tento komiks som pravidelne narážala. Za zhruba dvadsať rokov od vydania si získal veľa pozornosť, takisto ocenení a celkovo je pomerne populárny. Tušila som, že sa k nemu skôr či neskôr dostanem, ale odrádzali ma jeho úctyhodné rozmery. Má to takmer 600 strán, čo je na komiks, hlavne jednodielny, pomerne dosť. Nakoniec som sa ale predsa len nechala zlákať. Samotná grafika je pomerne jednoduchá Pripomína mi to klasické kreslené vtipy alebo novinové komiksy. S tým rozdielom, že toto nie je ani v najmenšom komediálne a nemá to za úlohu spríjemniť človeku popoludnie. Je to vlastne autobiografické. Autor spomína na svoje detstvo a na to, ako vyrastal s bratom v tej istej izbe. No je to pomerne znepokojivé čítanie, keďže autor píše aj o hrozivejších temných zážitkoch. V tomto smere je to ako horká spoveď a nebudem klamať, zapôsobilo to na mňa. Problémom však je, že nie na dlho. Na prekážku je samotné spracovanie. Autor totiž neustále skáče z jedného k druhému. Raz píše o detstve, potom je starší, potom rovno dospelý a vzápätí zase chlapec. Okrem toho je náročné určiť, o čom presne má komiks byť. Lebo dejová linka v tom všetkom tak akosi zaniká a občas to vyzerá, akoby tam ani žiadna nebola. Komiks je to teda zaujímavo emotívny a horký a hlboký, ale zároveň trochu zbytočne chaotický.

 

Catana Chetwynd – In Love & Pajamas

Pre komiksy typu Sárine čmáranice mám skrátka slabosť. Na jednoduché kresby, ktoré predstavujú jednoduché okamihy zo života, v ktorých sa nájde takmer každý čitateľ. Majú vyvolať úsmev a ukázať, že život nie je vždy len smutný a vážny, ale ukrýva v sebe veľa zaujímavých okamihov. Catana Chetwynd stvorila podobné komiksy. Čo sa týka kresby, zvolala veľmi podobný štýl. V istom zmysle takisto podobný klasickým kresleným vtipom. Na druhej strane v sebe tie kresby majú istú jedinečnosť, vďaka ktorej si ich človek s ničím iným nepomýli. A miesto na rôznorodé okamihy sa zameriava na život s partnerom. Na stránkach sa objavujú známe okamihy rôzneho typu. Vzťah výškovo rozdielnych ľudí. Nutnosť spoločenského života. Chodenie na večer. Ale hlavne je to o tej domácej pohode. Keď si nájdete spriaznenú dušu, s ktorou si rozumiete, bavia vás rovnaké veci a hlavne máte podobný druh humoru. V tomto smere je teda kniha takým príjemným úsmevným spestrením. To niečo, čo má zahriať na duši a spríjemniť deň. A v tomto smere komiks rozhodne nesklamal. Hoci áno, čitateľ naň zabudne takmer v okamihu, ako ho dočíta.

 

Bree Paulsen – Garlic and the Witch

Autorka sa už po druhý raz vracia do svojho rozkošne magického sveta. Ide síce o druhý diel série, ale je možné čítať ho samostatne. V oboch sa v hlavnej úlohe predstaví zvedavé, no zároveň trochu ustráchané dievčatko, ktoré pripomína oživený cesnak. V tomto dobrodružstve sa navyše čitateľ dozvedá viac o tom, ako to vlastne funguje s oživenou zeleninou. Vysvetľuje, ako sa zrodila nielen hlavná hrdinka. Ale takisto ukazuje, že ešte nedorástla a čaká ju veľa zmien. Komiks je určený mladším čitateľom (vlastne vyslovene deťom), takže je úmerne tomu jednoduchý a možno pre niekoho aj naivný. Je v ňom pomerne silná edukačná zložka. Podobne ako v prvom komikse, aj v tomto sa autorka najviac venuje tematike strachu a aké potrebné je prekonávať ho. V tomto príbehu ide najmä o strach z dospievania. Z toho, ako sa postupne meníme, rastieme a pripomína, že život sa neustále mení. To ale nie je dôvod na obavy, ide o prirodzenú zmenu a mali by sme ju prijať. Lebo len skrátka z jednej etapy prechádzame do inej. Ide teda o malé epizódne dobrodružstvo s jasným ponaučením. To ale neznamená, že si čítanie nemôžu užiť aj dospelí. Tí sa budú najskôr rozplývať nad tým, aké je to celé rozkošné.

 

Skottie Young & Kyle Strahm – Twig

Skottie Young si ma len pred pár mesiacmi získal komiksom Middlewest, ktorý sa dokonca prepracoval medzi naj knihy minulého roka. Vedela som teda, že sa k jeho tvorbe ešte vrátim, no tentoraz som si vybrala kratší komiks o stvorení menom Twig. Všetko sa to odohráva v nádherne imaginatívnom svete plnom farieb a všakovakých stvorení, kde napríklad postavy chodia fárať do bane, ktorá sa nachádza v útrobách obrovskej kamennej bytosti. Twig je zvedavý a hlavne nedočkavý chlapec, ktorého čaká veľkolepá úloha. Má doniesť kameň na určité miesto, aby tak prispel k záchrane sveta. Lenže niečo sa pokazí a on musí absolvovať úplne iný druh dobrodružstva. Čo sa týka deju, je pomerne predvídateľný a samotná zápletka je takmer až klasická. Príbeh o niekom, kto chce by hrdina, no nedarí sa mu, ale napriek tomu pokračuje. Objaví sa síce niekoho nečakaných okamihov (napríklad samotný záver o tom, prečo vlastne Twig mal urobiť to, čo mal urobiť), ale napriek tomu ide v istom ponímaní takmer o fádny príbeh. Ozvláštňuje ho len grafické spracovanie. To je absolútne úžasné. Čitateľ má pocit, akoby stroskotal na neznámej divokej planéte a teraz objavuje jej exotické zákutia. Komiks je tak dôkazom, že aj dobre zvolený vizuál môže rozhodnúť o tom, či sa z príbehu stane trhák, alebo zapadne prachom. V tomto prípade ide, našťastie, o to prvé.

 

Faith Erin Hicks & Peter Wartman – Azula in the Spirit Temple

Komiksy z ATLA univerza mám veľmi rada a nikdy si žiaden nenechám utiecť. Tento však vydali tak akosi potichu a nenápadne, akoby mimochodom. Čo je pre mňa trochu škoda, ale hlavné je, že som sa k nemu prepracovala. A dosť som sa naň tešila. Je pravda, že Azulu mnohí považujú za ultimátneho zlosyna, ale podľa mňa je to postava s mnohými vrstvami. Je fascinujúce sledovať postupný rozklad jej osobnosti, ktorý začal už v seriáli a pozvoľna pokračoval aj v komiksoch. Vyvrcholilo to v príbehu Smoke and Shadow, v ktorom doslova vybuchla a následne zmizla. Hoci bolo jasné, že sa naďalej odmieta vzdať a priznať, že má nárok na odpustenie. Je teda veľa dôvodov, pre ktoré ma Azula ako postava fascinuje a podľa všetkého nielen mňa. Je náročné ju uchopiť a v komiksoch je to ešte o niečo náročnejšie. Tento konkrétny príbeh je tak trochu ako kratučká epizódka. Neviem, kedy presne sa odohráva. Určite po udalostiach Smoke and Shadow a odhaľuje, kam sa Azula vyparila. Jej spojenie s duchovným svetom ma ale dosť prekvapilo. Asi mi malo napadnúť, že k tomu dôjde (pre dôvody uvedené v komikse). Príbehovo sme sa nikam veľmi neposunuli. Ide skôr o také povrchné preskúmanie Azuly, aká je a pripomenutie, prečo taká je. Alebo prečo taká chce byť. Osobne mi to pripadalo ako príprava pôdy pre ďalší príbeh a čas ukáže, či som uhádla správne. V každom prípade, toto je celkom príjemný epizódny zážitok. Azula sa nijako nezmenila, ale možno je dôležité uvedomiť si, prečo sa vlastne nezmenila.