Medzi mágiou a grimoármi | Mágia rodu Thornovcov

Autor: Margaret Rogerson
Názov: Mágia rodu Thornovcov (orig. Sorcery of Thorns)
Séria: Sorcery of Thorns
Diel: prvý
Špecifikácia: YA fantasy o tom, že každá minca má dve strany a samota netrvá navždy
Slovenské alebo české vydanie: YOLi, 2024 (SR); Fragment, 2021 (ČR)
Hodnotenie na GR: 4.06

 

„Vedomosti vždy majú potenciál byť nebezpečné. Sú mocnejšou zbraňou než akýkoľvek meč alebo kúzla.“ (str. 206)

 

V Austermeeri stojí niekoľko veľknižníc. Ich police plnia smrteľne nebezpečné magické grimoáre. Tie sa navyše kedykoľvek môžu zmeniť na hrozivé príšery. Medzi nimi a zraniteľnými stoja knihovníci. Lenže tam, kde je moc, vždy jestvuje niekto, kto jej nikdy nemá dosť.

Americká spisovateľka Margaret Rogerson sa prvýkrát predstavuje aj slovenskému čitateľovi. Na stránkach jej knihy máme možnosť spoznať pomerne svižný, no zároveň istým spôsobom smutný príbeh. Tempo nastavia už prvé kapitoly. Elisabeth, učnica z veľknižnice, bojuje s príšerou, ktorá práve zabila riaditeľku. Miesto vďaky čelí nielen predsudkom, ale aj možnosti, že ju budú súdiť.

V rýchlom slede prichádzajú ďalšie útoky a úteky, odhaľovanie úkladov a na rad príde dokonca aj záchrana sveta. Čitateľ sa teda bude mať čím baviť. Rozprávanie takmer nikdy nestráca dych a autorke sa navyše darí výborne gradovať napätie. Samotné vyvrcholenie je aj preto pomerne veľkolepé. Hoci je pravda, že tí pozornejší si oveľa skôr uvedomia, ako to asi všetko dopadne.

Na základe tohto zhrnutia by sa mohlo zdať, že ide o knihu zameranú na dej. To nie je celkom presné. Rovnakú mieru pozornosti totiž dostali aj postavy. Elisabeth ako rozprávačka asi najväčšiu. Skrz jej životnú cestu dostáva román hĺbku a istú clivosť. Dievčina vďaka prísnej výchove celý život verila, že čarodejníci sú tí zlí. Ich mágia totiž pochádza od démonov, s ktorými uzatvárajú rôzne druhy dohôd. Až vplyvom prežitého si Elisabeth uvedomuje, že nič nie je len čierne alebo biele.

„Mohla Mercy požiadať, aby jej pomohla (…) Ale kto jej uverí? Teraz už chápala, že svet sa k mladým ženám nesprával prívetivo, najmä ak sa ich správanie nepáčilo mužom a ak hovorili pravdu, ktorú muži nechceli počuť.“ (st. 166)

Rogerson sa teda zamýšľa aj nad morálne ladenými témami. Pripomína, že každá minca má dve strany. Pretože nejde len o moc, ale aj o to, čo sa s ňou rozhodneme urobiť. Záleží aj na rozhodnutiach a činoch. Autorka takisto zdôrazňuje, že žiť v strachu sa skrátka nedá. Pretože ľudí izoluje a robí z nich pustovníkov.

Hlavní hrdinovia sú vplyvom svojej inakosti a strachu takmer úplne izolovaní. Aj preto má kniha smutnú atmosféru. Clivosť podporuje aj realistické vykreslenie niektorých tém. Napríklad diskreditácia možných svedkov. Následkom toho Elisabeth vyhlásia za slaboduchú ženu trpiacu záchvatom hystérie a neberú ju vážne. No objavia sa aj iné momenty. Ich účelom je dať postavám tretí rozmer, pre ktorý vystupujú z papiera.

Čitateľ v plnej miere spozná nielen ich silné, ale aj slabé stránky. Motivácia aktérov je uveriteľná, podobne aj zmeny v ich správaní. Toto všetko prispelo k tomu, že kniha je dynamická a pôsobí sviežim dojmom, a to aj napriek tomu, že Rogerson zďaleka nie je prvá, komu napadlo stvoriť knižnicu plnú ožívajúcich magických kníh. V tejto knižnici navyše žije osamelá hrdinka, ktorá musí najskôr o všetko prísť, aby niečo dokázala.

Román Mágia rodu Thornovcov ponúka dobre vyvážené dobrodružstvo. Autorke sa darí rovnakou mierou venovať udalostiam, ale aj postavám. Čitateľ sa preto nemá čas nudiť. Takisto sa môže baviť rôznymi morálnymi témami a ho určite zaujme aj atmosféra. Vo výsledku ide o príklad knihy, v ktorej sú overené prvky namiešané tak, aby výsledný kokteil pôsobil osviežujúco.

Recenzia napísaná pre Fandom.sk.

 

 

oficiálna anotácia:

Čarodejníci sú zlí. Elisabeth to vedela odjakživa. Vychovávali ju ako najdúcha v jednej z austermeerskych veľknižníc. Vyrastala tak medzi čarodejníckymi knihami – grimoármi, ktoré si šepkajú na policiach a rinčia železnými reťazami. Ak ich niekto oslobodí, zmenia sa na bizarné obludy z atramentu a kože. Elisabeth dúfa, že sa jedného dňa stane strážkyňou a bude chrániť kráľovstvo pred ich mocou.

Pri útoku na knižnicu však utečie najnebezpečnejší grimoár. Elisabethina zúfalá snaha zastaviť ho spôsobí, že ju obvinia z účasti na zločine a postavia pred súd. Ocitne sa sama len so svojím úhlavným nepriateľom čarodejníkom Nathanielom Thornom a jeho záhadným démonickým služobníkom Silasom. Rozpúta sa okolo nich desaťročia plánované sprisahanie, ktoré by mohlo znamenať skazu nielen pre veľknižnice, ale aj pre celý svet.

Postupne, ako jej spojenectvo s Nathanielom silnie, Elisabeth spochybňuje všetko, čo sa doteraz naučila – o čarodejníkoch, o svojich milovaných knižniciach, ba dokonca aj o sebe samej. Objaví v sebe totiž moc, o ktorej netušila, a budúcnosť, o akej ani nesnívala.