Herecké obsadenie: Gordon Cormier (Aang); Kiawentiio
(Katara); Ian Ousley (Sokka); Dallas Liu (princ Zuko); Paul Sun-Hyung Lee
(strýko Iroh); Ken Leung (Zhao); Daniel Dae Kim (Fire Lord Ozai); Elizabeth Yu
(princezná Azula) a i.
Scenár: Albert Kim (plus Michael Dante DiMartino a Bryna Konietzko v dvoch
epizódach)
Hudba: Takeši Furukawa
Hodnotenie ČSFD: 74 %
Hodnotenie IMDb: 7,3 z 10
Keď sa v roku 2018 objavili informácie o tom,
že Netflix chystá hranú adaptáciu milovaného animovaného seriálu, fanúšikovia
spozorneli. Neskôr boli dokonca príjemne prekvapení, lebo na scenáristickú
stoličku sa mali posadiť aj Michael Dante DiMartino a Bryan Konietzko ako
duchovní otcovia pôvodného seriálu. Toto vlažné nadšenie ale fanúšikom nevydržalo
príliš dlho, lebo ani nie o dva roky neskôr DiMartino a Konietzko „odstúpili“
zo spolupráce s Netflixom pre kreatívne rozdiely. A hoci neskôr
tvrdili, že sa rozišli v dobrom a adaptácia má kopec potenciálu,
fanúšikovia sa začali skôr obávať, než skutočne tešiť.
Po filmovej adaptácii z roku 2010, o ktorej
správny fanúšik nikdy nahlas nehovorí, sa obávali, že príde ďalšie sklamanie. Malá
nádej sa ukrývala v samotnej minutáži chystaného seriálu. Nielen skalní fanúšikovia
sa mohli tešiť na celkový priestor siedmich hodín a šestnástich minút,
vďaka čomu by adaptácia bola len zhruba o hodinu kratšia ako jej animovaná
predloha. K tejto pomerne priaznivej informácii sa pridalo aj postupné odhaľovanie
obsadených hercov, ktorí, až na pár výnimiek, majú domorodý a/alebo ázijský pôvod
– takže by vyzerali tak, ako by podľa predlohy mali.
Po rôznych odkladoch nakoniec vo februári 2024
pristála na Netflixe prvá séria s ôsmimi dlhými epizódami a od prvého
momentu bolo jasné, v čom všetkom bude táto adaptácia iná. Pôvodný
animovaný seriál je určený skôr detskému divákovi. Napriek tomu, že ide o drsné
rozprávanie, ktorého kulisy tvoria vojna a genocída, divák z týchto krutostí
vidí na vlastné oči skôr menej.
Okrem toho napríklad aj postavy, namiesto toho,
aby povedali, že niekto zomrel alebo ho zabili, sa uchyľujú k eufemizmom. Netflix
sa rozhodol „zdvihnúť laťku“ a zacielil na dospelejšie publikum. Takže prvá
epizóda ukazuje genocídu vzdušných nomádov so všetkými krvavými a drsnými detailmi.
Podobne aj neskôr pribúdajú ukážky krutosti a krvavých bojov, takže celkové
ladenie seriálu je skôr temnejšie a pochmúrnejšie. Pre niekoho asi realistickejšie.
Hoci je otázne, v akej veľkej miere je potrebné toto všetko opakovať
divákovi, aby pochopil, že áno, toto nie je o dobrodružnej ceste, ale o boji
o prežitie.
V tom prípade je ale trochu smiešne, že
napriek dospelému ladeniu a zameraniu na staršieho diváka sa mnohé postavy
správajú vyslovene detsky. Odutí dospeláci sa tu odbavujú na Aangovi, ktorý je
len dieťaťom, a hovoria mu, aký je príšerný preto, že svet opustil a oni
museli trpieť. Zármutok asi má mnohé podoby a prejavuje sa rôznymi
spôsobmi, ale je otravné, keď sa v podobnom duchu prejavujú takmer všetci
dospeláci, s ktorými Aang prichádza do kontaktu. Nedôvera je asi na
mieste, ale otvorené zatrpknuté obviňovanie? V tomto prípade jasne vidieť,
že menej je niekedy viac a aj takéto „dospelácke“ prejavy môžu po čase
liezť na nervy.
Na škodu je aj to, ako sa tvorcovia adaptácie až
kŕčovito snažili držať predlohy. Všetci vedia, že fanúšikovia filmu vyčítali
to, ako veľmi sa odkláňal od predlohy a čo všetko v ňom tvorcovia pre
nedostatok priestoru museli vynechať a zvyšok nakoniec prepísať. V Netflixe
si teda povedali, že pohnevať si fanúšikov nie je dobrý nápad, tak sa im
snažili v čo najväčšej miere vyhovieť a ulahodiť.
Začína to už výzorom postáv, ktoré majú rovnaké
účesy, rovnaké oblečenie a zhruba rovnaké vystupovanie, ktoré nie vždy
dokázali uveriteľne „predať“. Vyslovene problémom to je napríklad pri kráľovi
Bumim, ktorý by mal byť vyše storočným drsným kráľom, ktorý ovláda zem. V seriáli
ho ale stvárňuje zhruba štyridsaťročný chlapík nie veľmi vkusne alebo umne
zamaskovaný za starého chlapa. Odhliadnuc od toho, že Bumi je tiež jedeným z dospelákov,
ktorí Aanga až nezdravo obviňujú a slovne napádajú, je navyše jeho výzor
vyslovene na smiech. A čerešničkou na torte je to biele krovie, čo má pod
pazuchami (áno, ktoré má aj jeho animovaná predloha).
Minimálne smiešne vyzerajú aj iné postavy.
Navyše s príšernými parochňami a v kostýmoch, čo prinajlepšom
vyzerajú ako niečo medzi vrecom a brnením. Ale áno, čo sa týka vernosti
predlohe, môžu si gratulovať. Ozaj sa snažili. Obdobne sa snažili učičíkať fanúšikov
aj tým, že predstavili kľúčové postavy a kľúčové scény a k tomu pridali
aj detaily, ktoré ocenia len fanúšikovia. Napríklad výkriky typu „my cabbages“
alebo „secret tunel“ prinútia nejedného fanúšika spokojne sa usmiať, ale nezainteresovaný
divák zodvihne obočie a sám seba sa spýta, čo to vlastne znamená.
Nehovoriac o iných veľkonočných vajíčkach, ktoré si vypočujú Iroh a Zuko
v jednej krčme.
Lenže táto snaha o vernosť je nakoniec tým
povestným kameňom úrazu. Zrecyklované a od slova do slova prepísané rozhovory
väčšinu času vyznievajú umelo a nepresvedčivo. Nakoniec to teda pôsobí
tak, že tvorcovia adaptácie boli takí zaneprázdnení snahou potešiť fanúšikov, až
zabudli, o čom vlastne má táto séria byť. Keď sa totiž objaví zápletka, je
veľakrát nedostatočne spracovaná alebo ostane nevyriešená. Ako príklad pokojne poslúži
epizóda, v ktorej sa Aang dostane do sveta duchov.
Tam sa ocitol, pretože sa snažil pomôcť
dedinčanom, ktorých trápi nahnevaný duch zničeného lesa. Aang sa potom dostane
do vlastných problémov a v podstate dedinčanom ani nemá čas pomôcť. Duch
lesa je stále naštvaný. Vyzerá epicky, ako tam tak vreští a všetko ničí.
No zápletka s riešením (pritom polovica divákov si asi ani neuvedomí, že to
riešenie videli) tohto problému vyšumí do stratena a sú zatienené iným problémom.
Niečo obdobné neskôr vidieť v epizódach odohrávajúcich sa v Omashu,
kde je toľko zápletiek a problémov, až sa navzájom doslova rušia a nie
je jasné, čo presne by si mal divák z toho všetkého odniesť.
Najviac sa ale táto „nedovarenosť“ prejavuje na
úrovni série. Aang väčšinu času pobehuje okolo a všetkých, ktorí sú
ochotní počúvať, sa pýta, čo presne by mal robiť. S odpoveďou nikdy nie je
spokojný, a tak sa stále pýta. Pritom je jasné, že je avatar a mal by
sa teda usilovať stať sa avatarom. Aang je ale taký zaneprázdnený bezduchým
pobehovaním, až zabudol, že by sa mal spolu s Katarou učiť ovládať vodu. (V
prípade Katary tiež ide o až zázračné učenie, keď sa dievča samo naučí tak
dobre ovládať svoj živel, že bez problémov nakope zadok ostrieľanému majstrovi.
Čo je bežným neuveriteľným úkazom vo všetkých príbehoch, ktoré sú určené puberťákom.)
Divák však nedostane príležitosť pochopiť,
prečo sa Aang vlastne neučí ovládať vodu. Dokonca aj príšerná filmová adaptácia
skúša prísť s vysvetlením, že je to preto, lebo sa Aang bojí svojej
vlastnej moci. V netflixovskom seriáli ale divák nedostane ani takéto
polovičaté vysvetlenie. Takže to nakoniec vyzerá tak, že Aang ako avatar je
taký vyťažený behaním, že nemá čas robiť čokoľvek iné. A keď neskôr predsa
len niečo robí, pôsobí ako nástroj niekoho iného. Nie ako postava, ktorá by
bola pre prežitie sveta akokoľvek kľúčová.
Netflixovský počin Avatar: The Last
Airbender je vizuálne príťažlivý. Po príbehovej stránke ale výrazne pokrivkáva,
hlavne kvôli snahe tvorcov ulahodiť skalným fanúšikom. V seriáli sa tak
objavuje niekoľko výraznejších dier, ktoré ešte zvýrazňujú nie vždy presvedčivé
výkony niektorých hercov. Takže to pôsobí tak, že táto séria je o Zukovi, jeho
sestre Azule a ich strýkovi, ktorí divákovi predstavujú vlastnú verziu Hry o tróny.
A avatar, hoci podľa názvu je toto hlavne jeho príbeh, skončí ako
neiniciatívny komparz, ktorý pobehuje ako bezhlavé kura a každého sa pýta,
čo má robiť.
Hodnotenie: 40 %
Trailer:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára