Ďalší
rok sa pomaly ale isto blíži svojmu koncu, takže prišiel čas opäť sa pozrieť na
zúbok knižným predlohám vianočných filmov...
That
Christmas (2024)
(Tenkrát
na Vánoce)
Tohtoročná
netflixovská vianočná novinka sa odohráva v malom prímorskom mestečku. To
sa dočká nečakanej snehovej nádielky, čo spustí reťazec zaujímavých, nielen
rodinných príhod. A veľkou mierou do toho zasiahne aj sám Santa. Táto
sviatočná komédia svoj námet čerpá zo zbierky kratších príbehov That
Christmas and Other Stories, ktorú napísal Richard Curtis
a ilustrovala ju Rebecca Cobb. Zbierka prvý
raz vyšla v roku 2024 a sú v nej obsiahnuté tri kratšie prózy,
ktoré predtým vyšli samostatne. Film vychádza zo všetkých troch, konkrétne ide
o príbehy The Empty Stocking z roku 2012, Snow
Day z roku 2015 a That Christmas
z roku 2020. Richard Curtis sa ako skúsený scenárista podieľal aj na
adaptovaní vlastných kníh. Film si vyslúžil skôr pozitívne hodnotenia ako
takmer až klasický stereotypný vianočný kúsok.
Snekker
Andersen og Julenissen: Den vesle bygda som glømte at det var jul (2019)
(Zabudnuté
Vianoce / Zapomenuté Vánoce)
Dej
nenápadného nórskeho filmu rozpráva príbeh o tom, ako v jednej malej
dedine raz zabudli na Vianoce. Len malé dievčatko sa zobudí do nového rána s myšlienkou,
že by sa malo stať niečo prevratné. Nakoniec zažije mnoho dobrodružstiev, len
aby ostatným pripomenulo, že Vianoce existujú a sú krásne. Film svoj námet
čerpá z diela nórskeho spisovateľa Alfa Prøysena. Konkrétne
z dvoch textov. Tým prvým je poviedka Snekker Andersen og julenissen (Stolár
Andersen a Julenissen) z roku 1957, ktorá v roku 1959 vyšla ako
súčasť zbierky s ilustráciami Nilsa Aasa. Druhú časť námetu
nájdeme v detskej knihe Den vesle bygda som glømte at det var jul (Dedinka,
v ktorej zabudli na Vianoce), ktorá prvý raz vyšla v roku 1966 vo švédčine.
Prvá zmienená poviedka bola spracovaná aj do rovnomenného filmu z roku 2016.
Vo svojej podstate sú oba filmy klasickými vianočnými filmami s čarovnou atmosférou.
V našich končinách ide skôr o zabudnuté kúsky.
Family
Switch (2023)
(Rodinná
rošáda)
V podstate
sa dá hovoriť o filme s klasickým motívom výmeny, len s tým rozdielom,
že ide o viacnásobnú výmenu vo vianočnom období. Takže divák sleduje, ako
si rodičia vymenia telá so svojimi deťmi po veľkej hádke. Film svoj námet čerpá
z detskej knihy Bedtime for Mommy z roku 2010, ktorú napísala
Amy Krouse Rosenthal a ilustrovala LeUyen Pham.
Netflix sa rozhodol ísť v stopách niekoľkých obľúbených komédií, kde je
hlavným motívom výmena tiel. Vo filme tak odznie niekoľko vtipných referencií,
avšak divák ich nemusí poznať, aby si mohol danú vtipnú situáciu vychutnať. Podobne
ako iné netflixovské adaptácie, aj táto je veľmi voľná. Možno až taká voľná, že
sa ponúka otázka, či kniha a film majú predsa len niečo spoločné. V knihe totiž
autorka rozpráva príbeh o dievčatku, ktoré ukladá svojich rodičov do
postele. Ide však o večernú hru, nie o fakt, že by si dievčatko vymenilo
telo so svojou matkou. Bez ohľadu na podobnosť či rozdielnosť s predlohou sa
dá hovoriť o nenáročnej vianočnej komédii.
Hogfather
(2006)
(Otec
prasátek)
Pomerne neznámy
televízny film sprostredkúva nevšedné vianočné dobrodružstvo. Aspoň pre tých,
ktorí sa s Otcom prasiatok nikdy nestretli. Ti znalejší už vedia, že tento
film svoj námet čerpá z rovnomennej knihy Terryho Pratchetta
z roku 1997. Film bol aj preto uvedený pod názvom Terry Pratchett’s Hogfather
– ako dvojdielny britský film. Ide o prvú hranú adaptáciu knihy z Pratchettovej
legendárnej série. Ide o pomerne vernú adaptáciu, za čo je čiastočne
zodpovedný aj fakt, že má vyše trojhodinovú minutáž. Vo filme sa v úlohe výrobcu
hračiek objavil Terry Pratchett. V knihe táto postava nemá meno, ale vo
filme ho pomenoval Joshua Isme a jeho obchod sa volá Toys Is Me (ako paródia
na Toys R Us). Pratchett sa však podieľal aj na tvorbe filmu ako scenárista. Vo
výsledku boli však niektoré scény skrátené a iné zase dlhšie a detailnejšie.
Divákovi ponúka pohľad do sveta, v ktorom sa stratil Otec prasiatok
(variácia na Otca Vianoc), ktorého musí v jeho tradičných vianočných
povinnostiach nahradiť Smrťo.
Hjem
til jul / Home for Christmas (2010)
(Domov
na Vianoce / Domů na Vánoce)
Tento
nenápadný a pomerne neznámy film približuje divákovi fiktívne nórske
mestečko. V ňom sa na Vianoce pripravujú rôzni ľudia a to rôznymi
spôsobmi. No namiesto toho, aby všetci prežívali oslavovanú sviatočnú idylku, sa
do ich životov vkráda skôr nevianočná nálada. Film svoj námet čerpá z poviedkovej
zbierky Bare mjuke pakker under treet (Mäkké darčeky pod
stromčekom) nórskeho autora Leviho Henriksena z roku 2005. Podobne
ako film, aj dej týchto poviedok sa odohráva vo fiktívnom nórskom mestečku s názvom
Skogli. Ide v podstate o sériu rôznych príbehov, ktoré sú samostatné,
no aspoň čiastočne sa prelínajú, až vytvárajú film s jednou dejovou
líniou. Ide o pomerne náročnú úlohu, ktorú scenáristi nakoniec zvládli. Za
čo film získal aj ocenenie na filmovom festivale v Španielsku. Poviedková
zbierka bola neskôr adaptovaná aj do rovnomennej seriálovej podoby pre Netflix.
Medzi rokmi 2019 a 2020 boli odvysielané dve série. V roku 2022 sa
objavila talianska adaptácia s názvom I Hate Christmas
a o rok neskôr juhoafrická s názvom Yoh! Christmas.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára