A ďalší rok je za nami,
otázne je, ako veľmi úspešný bol. Cez ruky mi prešli desiatky a desiatky
kníh a na niektoré z nich som prakticky už zabudla. Ale koniec roka
má byť aj o úspechoch, takže podobne ako každý rok, aj teraz sa chcem
zamerať na tie kúsky, ktoré vo mne niečo zanechali...
Najlepšia fantasy
Robin Hobb – Ship of Magic
Robin Hobb patrí k mojim
obľúbeným autorkám a rada sa k jej Ságe o Elderlingoch vraciam.
Tento rok som zvládla prvú trilógiu o Fritzovi, ktorá mi niekoľkokrát
zlomila srdce. A potom som načala trilógiu o živých lodiach
a jej kapitánoch... a tá mi zobrala dych. Nielen svetom, intrigami,
ale najmä postavami, ktoré ako živé vystúpili z papiera
a v prvom diele mi zlomili srdce viac ako Fitz za celú trilógiu.
Najzaujímavejší koncept
Zuzana Hartmanová – Kosti pod
mechem
Dielo tejto autorky sledujem
veľmi pozorne a vždy sa teším na každú jej novú knihu. V tejto
poslednej poviedkovej sa vracia do toho istého sveta, v ktorom sa
odohrávali aj Nyxine dobrodružstvá. V tomto prípade ide o takmer
klasický príklad hrdinskej fantasy, ale má zaujímavý koncept. Ten sa týka
nielen národov, ktoré sa predstavia v hlavných úlohách, ale aj spôsob
vyrozprávania. Keď sa kniha začína na konci a až potom sú predstavené
udalosti, ktoré k tomu koncu viedli.
Najlepšia dlho odkladaná kniha
David Eddings – Diamantový trůn
Príbeh o tom, ako som sa
túto sériu snažila opakovane čítať a odkladala ju, by vystačil na
samostatnú ságu. Ale keď som sa konečne prepracovala cez ten začiatok, privítal
ma klasický hrdinský svet, v ktorom som sledovala chrabrých rytierov
zachraňujúcich zakliatu kráľovnú a s ňou aj celý svet. Je to trochu
rozprávkové, ale nesmierne zaujímavé čítanie. Nehovoriac o geniálnom
šibeničnom humore, ktorým postavy oplývajú hlavne v dialógoch.
Najemotívnejšia kniha
Sanaka Hiiragi – The Lantern of
Lost Memories
Tento rok sa mi celkom zapáčila
japonská fikcia, ktorá je jednoduchá, priamočiara a má mnoho zaujímavých
presahov o obyčajnom živote. Takže som v nej našla nejednu krásnu
myšlienku alebo posolstvo. Táto konkrétna je navyše šmrncnutá magickým
realizmom. O tom, ako postavy po smrti vyberajú z fotiek tie správne
zábery, ktoré majú podať posolstvo o ich živote. Niekde v polovici
som si hovorila, že je to veľmi fajn kniha, ale nebola som si istá, či stojí za
to dočítať ju. Ale dočítala som ju. A na posledných stranách sa dozvedela,
o čo presne v knihe išlo. A potom som zvládla už len plakať.
Kniha, z ktorej som najviac
nadšená
Michael J. Sullivan – Heir of
Novron
Aj tento rok som „urezala“ zo
zoznamu starších sérií a kníh, ktoré si chcem raz prečítať. Michael J.
Sullivan píše vcelku zaujímavo, ale táto séria je jeho prvotina a je to
vidieť v niektorých naivnejších momentoch a v tom, ako dával
dokopy jednotlivé zápletky. Ale bavilo ma to. A postupne, ako rástli
postavy, rástol aj sám autor. A potom zrazu prišiel moment
v poslednej knihe, keď to s postavami i svetom vyzeralo naozaj
zle. Potom som plakala. No zároveň si hovorila, že áno, toto skrátka stálo za
to.
Knižné objatie
Éric de Kermel – Návrat do
údolia rieky Clarée
Táto kniha bola pre mňa veľkým
prekvapením. Sem-tam zvyknem čítať knihy z edície Za láskou, takže
viem, čo mám zhruba očakávať. Niečo oddychové, romantické. Niečo, pri čom si
vyčistím hlavu a zrovnám myšlienky. Lenže táto kniha sa tomuto opisu
vymyká. Pretože autor sa v nej zamýšľa nad prírodou, nad životom
v prírode a v súlade s ňou. Príbeh má mnohé presahy
a mnohokrát má v sebe až príliš reálnu horkosť, ale zároveň je v ňom
niečo krásne a hrejivé. Také hrejivé, aká býva aj náruč prírody.
Najlepšia historická fikcia
Guy Gavriel Kay – Isabel
Kay je pre mňa synonymom
kvality. Viem, že bez ohľadu na to, ktorú jeho knihu zoberiem do rúk, tak ma
bude baviť a nájdem v nej krásny jazyk, zaujímavé postavy a hlavne
jedinečný zážitok. Autor navyše rád nazerá do minulosti a jeho kulisy sú
vždy uveriteľné. Isabel ma zaujala asi najviac, hoci jej väčšinový dej sa
odohráva v neďalekej minulosti. No súbežne s touto líniou sa odohráva
aj druhá zo starovekého sveta. V tomto smere ma potešila aj Píseň pro
Arbonne, ale Isabel mala to niečo navyše, čo si ma získalo predsa len
o čosi viac.
Najočakávanejšia kniha
Shannon Chakraborty – The
Adventures of Amina al-Sirafi
Shannon Chakraborty som si
obľúbila ešte v časoch, keď písala pod pseudonymom S.A. Chakraborty
a stvorila svet plný džinov a mocenských hier. Na jej ďalšiu knihu
som sa nesmierne tešila. Na dobrodružstvá na mori, ktoré prežíva staršia
námorníčka. Navyše sa autorka inšpirovala aj Sindibádom, takže to má istý
humorný šmrnc. Knihu som dlhšie odkladala, lebo pokračovanie vyjde zase až za dlhší
čas, ale neodolala som a ani v najmenšom som nebola sklamaná.
Najlepšia dočítaná séria
Tad Williams – Válka květin
Označiť tento dvojdielny román
za sériu, je trošku nadnesené. V skutočnosti ide o jeden román, ktorý
bol v preklade rozdelený do dvoch kníh. Ide o príbeh, ktorý sa
najskôr odohráva v našom svete, kde sa mi predstavil nie veľmi úspešný
chlapík Theo. No a potom sa dej presunul do paralelnej ríše plnej
všakovakých magických príšeriek (s príslušnosťou ku Keltom), ktorí bojujú svoje
žabomyšie vojny. Ich rody sú nazvané po kvetoch, preto Kvetinové vojny (alebo
Válka květin). Je to veľmi výživné čítanie o intrigách, politikárčení
a o postavách, ktoré sa doslova chytia do siete týchto machinácií.
Najlepšia divnokniha
Robert Holdstock – Merlinův les
Divnoknihy mám veľmi rada, hoci
v poslednom čase sa mi do rúk žiadna vyslovene zaujímavá nedostala. Takže
som nakoniec stavila na istotu a siahla po Holdstockovom Merlinovom lese.
Ide o posledný diel Lesa mytág, ktorý čakal na svoje nové vydanie. Pritom
ale stojí mimo hlavný dej, pretože sa neodohráva v britskom Ryhope,
ale vo francúzskom Broceliande, čo je iný pradávny les s odlišnými
pravidlami. No pritom je rovnako horko-čarovný.
Najväčšie prekvapenie
Zuzana Kuglerová – Rimanka
a kvádsky kráľ
Tento rok by som márne hľadala
knihu, ktorá by ma prekvapila viac ako práve táto. Od Zuzky Kuglerovej som
čítala jednu knihu, ale v tom prípade išlo o populárno-náučný kúsok
o mytológii. Táto séria, ktorá čiastočne vychádza z dávnych dejín
nášho územia, je úplne odlišná. Je to beletria inšpirovaná históriou,
v ktorej si však autorka mnohé domyslela a hlavne dotvorila.
O všetkom ale písala nádherným poetickým jazykom, ktorým si ma ihneď
získala. Jej príbeh je živý, no zároveň aj horký, jednoduchý i zložitý. A ja
som pri jeho čítaní miestami až tajila dych.
Najkrajšie napísaný text
André Aciman – Džentlmen
z Peru
Aciman patrí k autorom,
ktorí ma milo prekvapili už prvý raz a odvtedy v tom úspešne
pokračujú. Táto útla knižočka je ďalším dôkazom jeho umu. Je to výstižné
i rozvláčne, úderné i citlivé. Ide na dreň, no zároveň dokáže byť aj
tajomný. Podľa mňa je to hlavne preto, že je esejista, Lebo dokáže pár slovami
povedať to, na čo iným nestačí ani desať strán. A zároveň dokáže do
svojich textov, bez ohľadu na ich dĺžku, vložiť nejeden zaujímavý presah. No
pritom sa zakaždým venuje téme okamihu a jeho významu na celý ľudský
život.
Aké knihy najviac zapôsobili na
vás?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára