nedeľa 29. decembra 2024

Top knihy roku 2024

A ďalší rok je za nami, otázne je, ako veľmi úspešný bol. Cez ruky mi prešli desiatky a desiatky kníh a na niektoré z nich som prakticky už zabudla. Ale koniec roka má byť aj o úspechoch, takže podobne ako každý rok, aj teraz sa chcem zamerať na tie kúsky, ktoré vo mne niečo zanechali...

 

 

Najlepšia fantasy

Robin Hobb – Ship of Magic

Robin Hobb patrí k mojim obľúbeným autorkám a rada sa k jej Ságe o Elderlingoch vraciam. Tento rok som zvládla prvú trilógiu o Fritzovi, ktorá mi niekoľkokrát zlomila srdce. A potom som načala trilógiu o živých lodiach a jej kapitánoch... a tá mi zobrala dych. Nielen svetom, intrigami, ale najmä postavami, ktoré ako živé vystúpili z papiera a v prvom diele mi zlomili srdce viac ako Fitz za celú trilógiu.

 

Najzaujímavejší koncept

Zuzana Hartmanová – Kosti pod mechem

Dielo tejto autorky sledujem veľmi pozorne a vždy sa teším na každú jej novú knihu. V tejto poslednej poviedkovej sa vracia do toho istého sveta, v ktorom sa odohrávali aj Nyxine dobrodružstvá. V tomto prípade ide o takmer klasický príklad hrdinskej fantasy, ale má zaujímavý koncept. Ten sa týka nielen národov, ktoré sa predstavia v hlavných úlohách, ale aj spôsob vyrozprávania. Keď sa kniha začína na konci a až potom sú predstavené udalosti, ktoré k tomu koncu viedli.

 

Najlepšia dlho odkladaná kniha

David Eddings – Diamantový trůn

Príbeh o tom, ako som sa túto sériu snažila opakovane čítať a odkladala ju, by vystačil na samostatnú ságu. Ale keď som sa konečne prepracovala cez ten začiatok, privítal ma klasický hrdinský svet, v ktorom som sledovala chrabrých rytierov zachraňujúcich zakliatu kráľovnú a s ňou aj celý svet. Je to trochu rozprávkové, ale nesmierne zaujímavé čítanie. Nehovoriac o geniálnom šibeničnom humore, ktorým postavy oplývajú hlavne v dialógoch.

 

Najemotívnejšia kniha

Sanaka Hiiragi – The Lantern of Lost Memories

Tento rok sa mi celkom zapáčila japonská fikcia, ktorá je jednoduchá, priamočiara a má mnoho zaujímavých presahov o obyčajnom živote. Takže som v nej našla nejednu krásnu myšlienku alebo posolstvo. Táto konkrétna je navyše šmrncnutá magickým realizmom. O tom, ako postavy po smrti vyberajú z fotiek tie správne zábery, ktoré majú podať posolstvo o ich živote. Niekde v polovici som si hovorila, že je to veľmi fajn kniha, ale nebola som si istá, či stojí za to dočítať ju. Ale dočítala som ju. A na posledných stranách sa dozvedela, o čo presne v knihe išlo. A potom som zvládla už len plakať.

 

Kniha, z ktorej som najviac nadšená

Michael J. Sullivan – Heir of Novron

Aj tento rok som „urezala“ zo zoznamu starších sérií a kníh, ktoré si chcem raz prečítať. Michael J. Sullivan píše vcelku zaujímavo, ale táto séria je jeho prvotina a je to vidieť v niektorých naivnejších momentoch a v tom, ako dával dokopy jednotlivé zápletky. Ale bavilo ma to. A postupne, ako rástli postavy, rástol aj sám autor. A potom zrazu prišiel moment v poslednej knihe, keď to s postavami i svetom vyzeralo naozaj zle. Potom som plakala. No zároveň si hovorila, že áno, toto skrátka stálo za to.

 

Knižné objatie

Éric de Kermel – Návrat do údolia rieky Clarée

Táto kniha bola pre mňa veľkým prekvapením. Sem-tam zvyknem čítať knihy z edície Za láskou, takže viem, čo mám zhruba očakávať. Niečo oddychové, romantické. Niečo, pri čom si vyčistím hlavu a zrovnám myšlienky. Lenže táto kniha sa tomuto opisu vymyká. Pretože autor sa v nej zamýšľa nad prírodou, nad životom v prírode a v súlade s ňou. Príbeh má mnohé presahy a mnohokrát má v sebe až príliš reálnu horkosť, ale zároveň je v ňom niečo krásne a hrejivé. Také hrejivé, aká býva aj náruč prírody.

 

Najlepšia historická fikcia

Guy Gavriel Kay – Isabel

Kay je pre mňa synonymom kvality. Viem, že bez ohľadu na to, ktorú jeho knihu zoberiem do rúk, tak ma bude baviť a nájdem v nej krásny jazyk, zaujímavé postavy a hlavne jedinečný zážitok. Autor navyše rád nazerá do minulosti a jeho kulisy sú vždy uveriteľné. Isabel ma zaujala asi najviac, hoci jej väčšinový dej sa odohráva v neďalekej minulosti. No súbežne s touto líniou sa odohráva aj druhá zo starovekého sveta. V tomto smere ma potešila aj Píseň pro Arbonne, ale Isabel mala to niečo navyše, čo si ma získalo predsa len o čosi viac.

 

Najočakávanejšia kniha

Shannon Chakraborty – The Adventures of Amina al-Sirafi

Shannon Chakraborty som si obľúbila ešte v časoch, keď písala pod pseudonymom S.A. Chakraborty a stvorila svet plný džinov a mocenských hier. Na jej ďalšiu knihu som sa nesmierne tešila. Na dobrodružstvá na mori, ktoré prežíva staršia námorníčka. Navyše sa autorka inšpirovala aj Sindibádom, takže to má istý humorný šmrnc. Knihu som dlhšie odkladala, lebo pokračovanie vyjde zase až za dlhší čas, ale neodolala som a ani v najmenšom som nebola sklamaná.

 

Najlepšia dočítaná séria

Tad Williams – Válka květin

Označiť tento dvojdielny román za sériu, je trošku nadnesené. V skutočnosti ide o jeden román, ktorý bol v preklade rozdelený do dvoch kníh. Ide o príbeh, ktorý sa najskôr odohráva v našom svete, kde sa mi predstavil nie veľmi úspešný chlapík Theo. No a potom sa dej presunul do paralelnej ríše plnej všakovakých magických príšeriek (s príslušnosťou ku Keltom), ktorí bojujú svoje žabomyšie vojny. Ich rody sú nazvané po kvetoch, preto Kvetinové vojny (alebo Válka květin). Je to veľmi výživné čítanie o intrigách, politikárčení a o postavách, ktoré sa doslova chytia do siete týchto machinácií.

 

Najlepšia divnokniha

Robert Holdstock – Merlinův les

Divnoknihy mám veľmi rada, hoci v poslednom čase sa mi do rúk žiadna vyslovene zaujímavá nedostala. Takže som nakoniec stavila na istotu a siahla po Holdstockovom Merlinovom lese. Ide o posledný diel Lesa mytág, ktorý čakal na svoje nové vydanie. Pritom ale stojí mimo hlavný dej, pretože sa neodohráva v britskom Ryhope, ale vo francúzskom Broceliande, čo je iný pradávny les s odlišnými pravidlami. No pritom je rovnako horko-čarovný.

 

Najväčšie prekvapenie

Zuzana Kuglerová – Rimanka a kvádsky kráľ

Tento rok by som márne hľadala knihu, ktorá by ma prekvapila viac ako práve táto. Od Zuzky Kuglerovej som čítala jednu knihu, ale v tom prípade išlo o populárno-náučný kúsok o mytológii. Táto séria, ktorá čiastočne vychádza z dávnych dejín nášho územia, je úplne odlišná. Je to beletria inšpirovaná históriou, v ktorej si však autorka mnohé domyslela a hlavne dotvorila. O všetkom ale písala nádherným poetickým jazykom, ktorým si ma ihneď získala. Jej príbeh je živý, no zároveň aj horký, jednoduchý i zložitý. A ja som pri jeho čítaní miestami až tajila dych.

 

Najkrajšie napísaný text

André Aciman – Džentlmen z Peru

Aciman patrí k autorom, ktorí ma milo prekvapili už prvý raz a odvtedy v tom úspešne pokračujú. Táto útla knižočka je ďalším dôkazom jeho umu. Je to výstižné i rozvláčne, úderné i citlivé. Ide na dreň, no zároveň dokáže byť aj tajomný. Podľa mňa je to hlavne preto, že je esejista, Lebo dokáže pár slovami povedať to, na čo iným nestačí ani desať strán. A zároveň dokáže do svojich textov, bez ohľadu na ich dĺžku, vložiť nejeden zaujímavý presah. No pritom sa zakaždým venuje téme okamihu a jeho významu na celý ľudský život.

 

 

Aké knihy najviac zapôsobili na vás?

 

 

 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára