Náhody neexistujú | November 9

Autor: Colleen Hoover 
Názov: November 9 
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je 
Hodnotenie na GR: 4.51

Fallon meets Ben, an aspiring novelist, the day before her scheduled cross-country move. Their untimely attraction leads them to spend Fallon’s last day in L.A. together, and her eventful life becomes the creative inspiration Ben has always sought for his novel. 
Over time and amidst the various relationships and tribulations of their own separate lives, they continue to meet on the same date every year. Until one day Fallon becomes unsure if Ben has been telling her the truth or fabricating a perfect reality for the sake of the ultimate plot twist.

“Whoever said the truth hurts was being an optimist. The truth is an excruciatingly painful son of a bitch.”

Colleen Hoover si získala pozornosť knihami zo žánru new adult, ktorý minulý rok trhal rekordy predajnosti a nezdá sa, že by sa to malo zmeniť. Vo všeobecnosti sa dajú tieto príbehy opísať ako jedno veľké klišé, ktoré sa od seba odlišujú len kvalitou spracovania. Colleen je jedna z mála autoriek, ktoré ešte dokážu svojho čitateľa niečím prekvapiť. Ak to nie je anotácia a téma knihy, tak je to nejaká udalosť.

Postavy v knihe majú v rukáve niekoľko tromfov. Fallon je v podstate typické dievča, ktoré prežilo hroznú traumu, ale našťastie sa kvôli tomu neľutuje. Ben je neuveriteľne rozkošný v tom, ako sa snaží pôsobiť drsne, ale väčšinou z toho ostane len jeho úžasný zmysel pre humor. A obaja majú pred sebou poriadne dlhú cestu.

Tejto dvojke to, napriek všetkému, proste ide od prvej strany. Neustále niečím prekvapujú. Napríklad aj tým, že vlastný príbeh vystavali na predstave, že sa budú stretávať a rozprávať len niekoľko hodín každý rok, vždy v ten istý deň. Akoby sa snažili sami sebe dokázať, že je možné aj takto sa do niekoho zamilovať.

Príbeh pôsobí komorne a neudržuje kontakt s príbehovou realitou. Okrem ústredného páru spoznávame len ich najbližších kamarátov alebo rodinu, a aj to väčšinou len z ich rozprávania, ale nedozvedáme sa nič o ich práci, či škole. Len o tom, že niečo z toho robia alebo prežívajú.

“Sigh.”

“Did you just say sigh? Out loud? Instead of actually sighing?”

“Eye roll.”

V istom zmysle by to mohlo pôsobiť rušivo, avšak, prekvapivo, to veľmi dobre funguje. Chémia medzi hlavnými hrdinami príbehu pridáva na vitálnosti v miestach, kde nestíha vývoj v príbehu. Alebo skôr také to klasické opisovanie všetkých nudných i zaujímavých každodenných udalostí. Na rozdiel od iných kníh teda nečítane o nových domácich úlohách alebo náročných dňoch v práci. Aj to niekedy môže byť osvieženie.

Celkovo by sa dalo povedať, že je kniha striedavo predovšetkým vtipná a prekvapivá, aspoň jej prvá polovica. Potom však Colleen opäť bleskovo dokazuje, prečo je taká obľúbená, a vsadí na to, čo jej ide najlepšie – na emocionálnu jazdu na húsenkovej dráhe. Dokáže veľmi verne polapiť nielen charakter svojich postáv, ale hlavne ich správanie.

Svojich čitateľov očarí srdcervúcimi príbehmi jednotlivých protagonistov a prinúti ich plakať. Inak to nebolo ani v tomto prípade. Navyše celkovú atmosféru dopĺňa aj celkom zaujímavými, filozoficky ladenými, myšlienkami, ktoré dokážu zanechať istú druh dojmu.

Kniha November 9 ako celok predstavovala autorkin návrat k vlastnému skvelému štandardu. Ponúka vcelku originálne napísaný príbeh plný emócií, prekvapení a vtipu. Jednotlivé stránky plynú jedna za druhou a keď si myslíte, že vás už nič nemôže prekvapiť, bum, a sánku hľadáte na zemi

V konečnom dôsledku nemôže tento dobrý dojem pokaziť ani autorkina špecialita. Z nejakého dôvodu takmer každá jej kniha pôsobí dojmom, akoby pri posledných scénach proste mávla rukou a povedala si, že to môže veľmi rýchlo odbiť. Bez ohľadu na to, či to narušuje príbeh alebo nie. Veď je to koniec.

Nuž, keď už sa ma snažila toľkokrát zabiť vlastnými slzami, asi jej to raz aj odpustím.