Mimozemská invázia? | Piata vlna

Autor: Rick Yancey 
Názov: Piata vlna 
Séria: Piata vlna (The 5th Wave) 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: Tatran, 2014 (SR); Baronet, 2013 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 4.17

Po prvej vlne ostala len tma. Po Druhej unikli len šťastlivci. A po Tretej sa zachránili iba nešťastníci. Po Štvrtej vlne platí jediné pravidlo: nikomu never.
Teraz sa schyľuje k Piatej vlne a na osamotenom úseku autostrády sa pred nimi snaží uniknúť Cassie. Pred bytosťami, ktoré sa iba podobajú na ľudí, potulujú sa po krajine a zabíjajú všetko okolo seba. Pred bytosťami, ktoré rozprášili posledných obyvateľov Zeme. Až kým Cassie nestretne Evana Walkera, je presvedčená, že prežije, iba ak ostane sama. Očarujúci a záhadný Evan môže byť Cassiinou jedinou nádejou pri záchrane jej brata – ba dokonca jej samej. No Cassie si musí vybrať medzi nádejou a zúfalstvom, medzi vzdorom a porážkou, medzi životom a smrťou. Musí sa vzdať alebo postaviť na odpor.

„Ak nás raz navštívia mimozemšťania, dôsledky budú zrejme podobné, ako keď Krištof Kolumbus prvý raz pristál v Amerike, čo pre pôvodných obyvateľov neskončilo najlepšie.“

O mimozemských inváziách sa veľa hovorilo a stále sa o nich špekuluje. Niektorí sa na ne neustále pripravujú a iní zase len mávnu rukou a povedia si, že zošalieť sa dá aj z niečoho normálnejšieho. Rick Yancey sa asi jedno ráno zobudil a povedal si, že by bolo fajn predstaviť ostatným svoj vlastný názor. Nuž, Rick, som rada, že mimozemská invázia sa nebude konať v tvojej réžii. S najväčšou pravdepodobnosťou by to totiž väčšina ľudí ani neprežila.

Kniha vlastne rozpráva príbeh o tom, čo sa stalo, keď prišli. Scenár podobný koncepcii Dňa nezávislosti bez prezidenta v stíhačke a bohužiaľ aj bez zábavného opilca zachraňujúceho zadky všetkým ostatným. Pretože Amerika má monopol na hrdinov namočených v liehu. V tomto prípade je ale osud ľudstva v rukách hneď niekoľkých potenciálnych hrdinov. Medzi nimi je aj Cassie, ktorá sa vydáva na misiu, a spoločnosť jej robí otrhaný plyšový medvedík.

Námet, ktorému sa venovali mnohí spisovatelia, poňal Rick asi rovnako ako Stephenie Meyer v Hostiteľovi – prvými asi sto stranami sa snažil svojho čitateľa zabiť nudným priebehom krvavej vojny rozprávanej z pohľadu dievčaťa s vyjadrovacími schopnosťami a premýšľaním bežného chalana.

Nemusí to byť nutne na škodu, avšak niekde medzi príbehovou súčasnosťou a minulosťou, ktoré sa autor neúspešne pokúšal prepojiť, máme vnímať zúfalstvo celej situácie. Korunku by tomu nasadila už iba veta: „Ahoj, volám sa Cassie a prežila som mimozemskú apokalypsu a žijem v utkvelej predstave, že som posledný človek na zemi.“

Napriek tomu je Cassie schopnejšia hlavná hrdinka ako mnohé iné uvrešťané kráľovné young adut literatúry. Príbeh striedavo vnímame z jej pohľadu a z pohľadu iných postáv, medzi nimi vojaka v zácviku s celoživotným komplexom menom Zombie, ďalej päťročného chalana, ktorý rozumovo a citovo predbehne nejedného dôchodcu a aby toho nebolo málo, zoči-voči sa nás snaží učičíkať svojimi myšlienkovými pochodmi aj sám nepriateľ.

„Čas sa pohol opačným smerom. Prvá vlna nás vrátila do osemnásteho storočia. Nasledujúce dve nás šmarili do neolitu. Znova sa z nás stali lovci a zberači. Kočovníci. Základňa pyramídy. Ale neboli sme pripravení vzdať sa nádeje. Ešte nie. Ešte stále nás ostalo dosť, aby sme sa bránili.“

Kvalitná mozaika, ktorá osobitne a v malom priestore funguje, ale všetky postavy v jedenej scéne pôsobia ako figuríny posadené do kruhu s rovnako zábavnou neschopnosťou akokoľvek sa prejaviť.

Čas v tomto príbehu nehrá žiadnu úlohu a občas je ťažké určiť, či ide o minulosť alebo budúcnosť. Autor sa skutočne hlboko ponára do svojich psychologických hier, niekedy natoľko, že sa zabudne vrátiť. Všetko tým získava zabudnuté prvky trileru, ktoré by sa mohli hodiť v prípade, že vám hlavná línia príde príliš predvídateľná. A ona taká skutočne je.

Dievča, ktoré prežilo na ceste s ideálom zachrániť mladšieho brata. Potom príde mimozemšťan s existenčnou krízou a vojak s pochybnosťami o svojich vlastných rozkazoch. Paradoxne je najmenej klišéovitou postavou práve päťročný chlapec, ktorý dostáva najmenší priestor prejaviť sa. To rozhodne nie je fér.

Piata vlna nepôsobí ako totálna tragédia, hoci to tak môže vyzerať. Autor sa snažil skutočne polapiť čitateľa a väčšinou sa mu to aj darí. Nejakým spôsobom dokonca vyváži akciu filozofickými úvahami, nakoniec dôjde aj na otázku ľudskosti. V podstate neponúka čisto originálny príbeh, ale dej plný klišé, ktoré len trošku trefnejšie opisuje.

Výhodu predstavujú statočne opísané akčné scény a samotná invázia, z ktorej miestami mrazí. Jednotlivé vlny sú veľmi dobre premyslené, opisovanie viac ako len dostačujúce, filozofia na každej druhej strane, nejaké tie pocity by sa tiež dali nájsť. Bohužiaľ však autor miestami nedokáže spojiť všetko tak, aby to aj fungovalo.