Autor:
Laurell K Hamilton
Názov:
Ůder půlnoci
Séria:
Merry Gentry
Diel:
štvrtý
Slovenské
alebo české vydanie: Epocha, 2014 (ČR)
Hodnotenie
na GR: 4.05
Princezna Meredith, dědička Temného trůnu,
pracovala několik let jako soukromé očko v Los Angeles. Její teta, královna
Vzduchu a Temnoty, jí nabídla svůj trůn za podmínky, že počne počít dítě dřív
než její bratranec Cel. Závod o stvoření nového života je však zároveň bojem o
holý život. Cel má mnoho přívrženců, kteří se neštítí ničeho, ani vraždy.
Zatímco se Merry snaží otěhotnět s královskými strážci, v Říši kouzel dojde k
několika vraždám a atentátům. A Merry provede něco dosud neslýchaného - přizve
k vyšetřování do Říše kouzel lidskou policii.
Merry je potomek pěti bohů plodnosti, přesto
se jí zatím nedaří otěhotnět. Je nucena přizvat do svého lože i muže, jejichž
loajalitou si není jistá. Bohyně však využívá Merry pro své vlastní plány a s
každým dalším Mereditiným milováním se probouzí dlouho zapomenutá magie, která
nejenže posiluje schopnosti jejích milenců, ale mění i celou Říši kouzel. A to
se nemusí všem líbit.
„Budu čímkoli, čím
mě potřebuješ.“
„Měla
bys ho do obličeje mlátit pánvičkami častěji,“ vložil se do toho Rhys, „vypadá
to, že se mu to líbí.“
Výhoda (alebo
nevýhoda) tejto série sú tie konce. Tak trochu uzavrú to, čo sa stalo v predchádzajúcom
príbehu, ale skončia sa tak vražedne, že proste potrebujete vedieť, čo sa stalo
ďalej. Preto som po pokračovaní musela hneď siahnuť.
Mám taký
pocit, že sa tam toho deje stále menej a menej a v kratšom časovom
úseku. V tejto knihe prešlo koľko... niekoľko hodín alebo dní? To je
trošku málo na tých 370 strán, to je vlastne veľa niekedy aj na tých sto strán,
ale kto som ja, aby som to súdila.
Toto je len
štvrté pokračovanie v sérii, ktorá sa ešte nechystá zamávať nám na
rozlúčku, tak si autorka môže dovoliť proste sa zdržať a venovať sa
všetkému do podrobností, ktoré hraničia so skúmaním pod mikroskopom. V tejto
konkrétnej knihe to asi platí dvojnásobne.
Ako som
pochopila, všetko sa mení. Nie však frekvencia akýchkoľvek scén s erotickým
nádychom. Už mávam nutkanie presakovať ich a to sa nepovažujem za nejakého
suchára, ale čo je veľa, to je veľa. Ale tomu by som sa asi venovať nemala.
Mám pocit, že
v niektorých ohľadoch sa vždy posunieme dozadu a dopredu len o pár
centimetrov. Kráľovná je očividne psychicky narušená a Merry je vlastne
neschopná otvorene ju z toho obviniť alebo sa voči nej brániť bez toho,
aby neriskovala vlastný život. Na hlavu, nie? Ale byrokracia a spoločenské
konvencie sú asi dôležitejšie ako zdravý rozum.
Čo ma však
vždy osloví, sú všetky tie božstvá a nové príbehy. Ani tu ma neminuli a ja
som ich vnímala ako záchranu. Akcie paranormálneho druhu si veľmi užívam a autorka
ich aspoň vie do príbehu zapracovať. Možno preto, že odvšadiaľ odkvapkáva mágia
a záhady a potom tá mytológia.
Netuším, či
rozumiem všetkému, ale to asi ani nebol zámer. Ak by som sa dozvedela všetko na
začiatku, nemala by som výhodu hádania a vytvárania teórií. A takisto
by som potom necítila potrebu čítať ďalej. Zvedavosť je super a ak ju vie
autorka vo vás vzbudiť, je čítanie o to ľahšie a o to väčším
zážitkom sa stáva. A s pribúdajúcimi dielmi tejto série mám pocit, že
rozumiem všetkému menej a menej. Nedostáva sa ku mne dostatok informácií,
ale to bude asi súčasť stratégie.
Tak čo mi z toho
všetkého vlastne ostalo? Stále mám výhrady voči niektorým dosť podstatným
maličkostiam. Ale štýl autorky sa zmeniť nedá, tak z neho aspoň vyťažím
všetko, čo sa dá. Stupňovanie napätia je jasným ťahačom celej série a ja len
dúfam, že to nakoniec nedopadne ako Anita. Keď máte obľúbené knihy, chcete ich
čítať dookola, ale pri nejakom 24. diely príbehu v podstate o tej istej
postave sa začínate sami seba pýtať, kam to všetko vlastne speje.
Kam speje
táto séria? To ešte neviem, ale som dostatočne zvedavá, aby som sa to pokúsila
zistiť. Pochybujem, že sa to skončí tým, že Merry konečne otehotnie (Vážne, aké
ťažké to môže byť, keď ste potomkom niekoľkých božstiev plodnosti?). Alebo
všetci zomrú! (Pri niektorých postavách by ma to potešilo.)
„Bylo mi
třicet tři. Bylo trochu pozdě na to, abych se vzdala dětských snů, ale některé
rány sahají tak hluboko, že nás zastaví. Zabrání nám nechat to být, dospět a
vidět pravdu.“