Šachovnica pripravená | Trnový princ

Autor: Mark Lawrence

Názov: Trnový princ 
Séria: Roztřístěná říše 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: Talpress, 2013 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 3.86

Mějte se na pozoru před Trnovým princem... Když mu bylo devět, sledoval, jak mu přímo před očima zavraždili matku a bratra. Když mu bylo třináct, byl vůdcem bandy krvelačných banditů. Do patnácti má v plánu být králem... Nastal čas, aby se princ Honorous Jorg Ankrath vrátil na hrad, který kdysi opustil, a přihlásil se o dědictví, které mu po právu náleží.
Svět se pro něj změnil v den, kdy visel na trnech ostnovníkového keře a sledoval, jak muži hraběte Renara vraždí jeho matku a mladšího bratra. Od té chvíle prahne Jorg po pomstě. Život a smrt pro něj představují jen obyčejnou hru - hru, ve které nemá co ztratit, ale ve které může vyhrát úplně všechno. Jenže v otcově hradě na něj nečeká nic, než zrada. Zrada a temná magie. Je možné, aby osamělý chlapec, byť nade vší představu divoký a zvrhlý, porazil nepřátele, jejichž moc přesahuje i ty nejbujnější představy?

„My všichni jsme jen pěšáky v něčí hře, Jorgu.“

Kniha sa čítala veľmi dobre a štýl autora bol jednoznačne pohlcujúci. Vedel sa dobre pohrať so slovami a ja som sa často pristihla, že len vyvaľujem oči a snažím sa prísť na to, o čom to vlastne je (nie, že by ma to nejako extra zaujímalo). Na druhej strane som sa často nachádzala v stave, keď som netušila, o čom to vlastne čítam, len kvôli tomu, že som to nedokázala nijako odhadnúť. Postavy mi síce nesplývali, ale mierne zavádzanie čitateľa asi patrí k čaru tohto príbehu.

Jorg ako postava... Vnímala som to, čo sa dialo, jeho očami a niekedy som sa našla v situácii, kedy by som ho najradšej poriadne prefackala. Netuším, čo sa snažil autor jeho charakterom dokázať, ale buď sa ma snažil prinútiť ľutovať toho chalana alebo ho nenávidieť. Často som medzi týmito dvoma stavmi prepínala a mám taký pocit, že som sa vždy priklonila k tej nesprávnej variante (alebo za to mohla len moja rodiaca sa averzia voči tomuto faganovi).

Nech som sa snažila akokoľvek, nedokázala som pochopiť, prečo ho všetci tak zbožňujú. Dobre, beriem, že je tak trochu génius a vždy má nejaké to eso v rukáve (hoci tie rukávy niekedy ani nemá) a je tragické, čím si musel ako dieťa prejsť. To mu neupieram. Lenže autor z neho urobil niečo, čo bolo také násilné, až to nebolo možné. Všetky ostatné postavy boli uveriteľné, ale Jorg mi nejako splýval. Bol až príliš... všetko. (Navyše mám problémy padnúť k nohám hulvátovi, ktorý znásilňuje ženy a na počkanie vraždí vlastných mužov.)

Možno za to mohol aj fakt, že bolo všetko prezentované z jeho pohľadu a on mi po čase začal liezť na nervy. Viem si predstaviť, že ak by som takéhoto chalana poznala v skutočnom živote (a zdá sa mi, že to fakt nie je možné), tak by som ho asi vážne niečím umlátila. Najskôr jeho vlastný mečom (po prípade čímkoľvek, čím sa rád oháňa).

Takže Jorga a jeho myšlienkové pochody som sa snažila brať s nadhľadom a sústrediť sa na príbeh. Bohužiaľ, tu som tiež trošku narazila. Neuberám tomu na prepracovanosti, nejaká sa tam dala nájsť. Jednotlivé časti začali dávať zmysel možno príliš neskoro, ale nakoniec sa ukázalo, že epizódky mali nejakú tú váhu a boli dôležité pre to, čo sa dialo.

„Myslíš si, že musím bejt starej, abych dokázal uvažovat jako dospělák?"

„Myslím si, že musíš bejt na světě o něco dýl, abys opravdu pochopil, co se děje v srdcích lidí kolem tebe. Že musíš v životě zažít víc zisků a ztrát, aby sis začal uvědomovat skutečnou cenu toho platidla, kterého si zatím neumíš vážit."

Viac-menej som si užívala tie akčné scénky a boje, hoci boli miestami zbytočné a prehnané. Ale čo by som čakala od knihy podobného žánru. Nakoniec som tomu odpustila aj to očividné „opičenie“ sa po istej nemenovanej a veľmi populárnej sérii (nie, naozaj nie je veľmi originálne, že tam niekde existuje krajinka, kde vládne veľa „kráľov“ a tým všetkým šéfuje jeden cisár). Ale hádam, že každý hľadá inšpiráciu inde.

Čo mi však kazilo zážitok z čítania, je fakt, že som tomu nedokázala uveriť. Niekedy proste zožeriem autorovi čokoľvek, dokonca aj to, keby mi tvrdil, že kravy rastú na stromoch a zajace rodia melóny. Tu sa nič také nestalo. Skôr to pôsobilo ako náhodný mix čohokoľvek, čo sa autorovi preháňalo mysľou práve v moment, keď písal. Na tom nie je síce nič zlé, ale potom to uberá na zážitku z knihy. Podkopáva potenciál vzniknutého sveta i diela.

A pri čítaní som bola občas sklamaná. Autor zvolil rozprávanie z pohľadu Jorga, na čom nie je nič zlé (napriek jeho otravnosti ma dokázal občas pobaviť absurdnosťou svojich myšlienok). Horšie sú tie časti, pri ktorých „nebol“. Buď bol v bezvedomí alebo ani bohviekde. A ten priestor nemal autor čím vyplniť, tak zvolil psycho opisy bez hlavy a päty, z ktorých zrazu niečo vzniklo. Veľký čarodejník tento spisovateľ. V podstate ťahal králikov z klobúka, za čo má môj obdiv.

Ale aby som stále nefrflala... napriek všetkým nedostatkom sa mi príbeh v podstate páčil a beriem ho stále trošku s nadhľadom, keďže to bola autorova prvotina. Niektoré detaily boli nedotiahnuté, niektoré pritiahnuté za vlasy, ale celkový obraz nebol až taký tragický, ako som ho namaľovala. Dalo by sa povedať, že ma čítanie bavilo. Neposadilo ma to na zadok, ale takisto som nemala chuť knihu vyhodiť z okna, čo je v podstate tiež plus.

Som zvedavá na pokračovanie a dúfam, že tentoraz autor lepšie spracuje všetky podhodené kostičky. Alebo ich zhltne a nevyužije, ako to bolo v tejto knihe. Bolo by to takmer tragické. Nerada vidím, keď je v príbehu, hoci je totálne ohraný a obyčajný, zavraždený aj ten malý potenciál, ktorý sa tam dokáže vyskytnúť. Niekedy nestačí výber slov na zamaskovanie nedostatkov na iných miestach.