Veľa kráľov, málo trónov | A Clash of Kings

Autor: George R. R. Martin  
Názov: A Clash of Kings (slov. Súboj kráľov) 
Séria: The Song of Ice and Fire 
Diel: druhý 
Slovenské alebo české vydanie: Talpress, 2011 a 2013 (ČR); Slovart, 2014 (SR) 
Hodnotenie na GR: 4.39

Throughout Westeros, the cold winds are rising. From the ancient citadel of Dragonstone to the forbidding lands of Winterfell, chaos reigns as pretenders to the Iron Throne of the Seven Kingdoms stake their claims through tempest, turmoil and war.
As a prophecy of doom cuts across the sky - a comet the colour of blood and flame - five factions struggle for control of a divided land. Brother plots against brother and the dead rise to walk in the night. Against a backdrop of incest, fratricide, alchemy and murder, the price of glory is measured in blood.

“Tears: the woman’s weapon, my lady mother used to call them. The man’s weapon is a sword. And that tells us all you need to know...”

Keď som dočítala prvý diel, povedala som si, že chvíľu počkám, než sa pustím do pokračovania. Séria ma nadchla od prvej strany, ale príbeh je veľmi zložitý, tak som si povedala, že by som si mala trochu oddýchnuť a až potom sa pustiť do ďalšieho pokračovania. Nuž, dlho som to nevydržala a keď som zamierila do kníhkupectva, nemohla som odolať. Jednotka bola úžasná a dvojka... nemohla som sa dostatočne pripraviť.

Postavy a prostredie

Naladiť sa späť na vlnu tohto príbehu nebolo vôbec zložité a ja som sa začítala rovnako rýchlo ako predtým. Asi by ma nemalo prekvapiť, že hneď v prológu zase niekto zomrel a hádam, že to bude niečo ako tradícia. No, to sa asi dozviem až pri čítaní ďalších pokračovaní. Čo sa týka tejto knihy...

Až pri čítaní niekde po polovici som si uvedomila, aký veľký dôraz kladie autor na jednotlivé detaily. Niektoré podrobnosti ma vyslovene otravovali, netušila som, prečo má nutkanie zachádzať pomaly až do mikroskopického rozboru, ale potom, ako dej postupne napredoval a stupňoval sa... som pochopila. A nestačila som vyvaľovať oči údivom.

Všetko malo svoje presné miesto a každá postava, ktovieako nenávidená, mala vždy svoju menšiu či väčšiu úlohu a všetko to zapadalo do mozaiky (nie, že by som aj tak netúžila po smrti niektorých indivíduí a dúfam, že nakoniec veľmi krvavou cestou opustia celú ságu).

Jednotlivé stránky mi odkrývali opäť niečo nové z takmer starého sveta, dokonca aj nové stránky postáv, o ktorých som si už myslela, že ich poznám. Niektoré až príliš dôverne, ak sa pýtate mňa, ale sťažovať sa nebudem (hej, hoci to robím rada a často).

Zo všetkej tej politiky mi bolo miestami až zle, ale na druhej strane to bolo všetko perfektne naplánované. Každé slovo, každá veta, každá tajná správa. Ak nie, tak by tam bolo asi viac mŕtvych. Ale aj tak ich už bolo viac ako dosť a niečo mi hovorí, že to všetko len začína.

“I am loyal to my beloved Joffrey.”

“No doubt. As loyal as a deer surrounded by wolves.”

“Lions,” she whispered without thinking.

Ak by som mala porovnať túto knihu s prvým dielom, povedala by som, že v niečom je lepšie a v niečom horšia. Ale dej sám o sebe nestratil nič zo svojej kvality. Opäť bolo všetko brilantne premyslené, nič nebolo navyše a hoci sa dej stále stupňoval a napätie umocňovalo, nakoniec prišlo nejaké to vyvrcholenie. Svojho vlastného druhu.

Dynamika bola veľmi dôležitá a takisto aj správanie jednotlivých postáv. Občas som sa dokonca našla pri tom, ako sa usmievam, čo považujem za trochu ironické, hlavne ak zvážim, o čom som vlastne čítala. Stránky presiaknuté zradou, nožmi zabodnutými v chrbte, krvou a nepreliatych sĺz.

Divné na tom všetko je, že ak by sa tam čokoľvek zmenilo, pravdepodobne by som stratila o príbeh záujem. Autorovi nemožno uprieť, že vie, ako udržať čitateľovu pozornosť, ako sa s nami pohrať (hoci nemám rada, keď sa cítim ako jojo, možno mu to ale odpustím).

V príbehu mi však aj tak niečo prekážalo. Moje obľúbené postavy nedostali toľko priestoru, koľko som chcela. Akože som rada, že na ne autor tak trošku zabudol, takže majú možnosť prežiť trochu dlhšie, ale aj tak...

Zvyknúť si na to, že sa tam tak často nevyskytuje napríklad taká Dany, to bola rana pod pás. Hej, je naivná a tak všetko, ale aj tak som bola zvedavá na jej malých drobcov (nie až takých drobných). A jasné, ako beznádejná romantička som jej pohľad v prvej knihe mala rada aj kvôli tej potenciálnej romanci.

“So many vows... they make you swear and swear. Defend the king. Obey the king. Keep his secrets. Do his bidding. Your life for his. But obey your father. Love your sister. Protect the innocent. Defend the weak. Respect the gods. Obey the laws. It’s too much. No matter what you do, you’re forsaking one vow or the other.”

Ale dosť mi to vynahradzoval Imp, ktorý bol úžasný nech už stál na akejkoľvek strane a hoci som ho v niektorých momentoch mala nenávidieť, nakoniec to vyzeralo tak, že som sa proste uškŕňala na jeho poznámkach. Zbožňujem postavy, ktoré dokážu využívať iróniu v plnej sile.

Podčiarknuté a zrátané... Táto kniha bola vskutku úžasná a nesmierne ma bavila, hoci občas som sa samej seba pýtala, či toto všetko musím k príbehu poznať, ale nakoniec som to hodila za hlavu a zistila som, že hoci sú niektoré maličkosti len na dotvorenie atmosféry, sú nevyhnutné.

Všetko sa začalo zamotávať, až mám z toho pocit, že to viac ani nejde. Navyše táto časť príbehu je o trochu temnejšia, pretože sa do popredia dostávajú aj rôzne odvetvia čiernej (alebo akej) mágie, čo posiela celú ságu ešte o pol level vyššie. Až sa mi zdá, že to ani viac nejde. Čo mi autor veľmi rád vyvráti v ďalšom pokračovaním, o tom som presvedčená.

„Hra o tróny“ je skutočne krvavá záležitosť a so všetkou politikou okolo je to skvelé predstavenie. Všetci sa korunovali za kráľov, len nemali na čom sedieť. Železná stolička je len jedna a ja som zvedavá, kto si na ňu nakoniec sadne (hoci už teraz ho ľutujem kvôli tomu nepohodliu).

Nejakých favoritov mám a v súkromí im budem držať palce. Zdá sa mi, že sa mi neoplatí otvorene priznávam, do ktorého „teamu“ patrím. Medzitým by mi stihol autor dotyčnú postavu zabiť a potom by to bolo fakt divné.

Teraz ešte musím vstrebať to, čo som prečítala...