Smrtka zachraňuje svet po druhýkrát | Druhý hrob nalevo

Autor: Darynda Jones 
Názov: Druhý hrob nalevo 
Séria: Charley Davidson 
Diel: druhý 
Slovenské alebo české vydanie: BETA - Dobrovský, 2014 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 4.30

Další originální „urban fantasy“, paranormální thriller, u něhož vám bude běhat mráz po zádech, a zároveň se pořádně zasmějete. Humor je zapotřebí, protože když se stýkáte s nebožtíky, může vám to zkomplikovat život.
Charley Davidsonová, kterou jsme poznali v Prvním hrobu napravo, je příležitostné soukromé očko a pracuje se zesnulými na plný úvazek. Tentokrát se snaží pomoct své nejlepší přítelkyni Cookie v hledání její nezvěstné kamarádky. A jako by toho nebylo dost, záhadný Reyes, „syn Satanův“, opustil své pozemské tělo a teď za Charley chodí jako duch. Je to nezbytné, protože jedině tak se podaří Charley ochránit před temnými démony, kteří jsou mnohem otravnější než mrtví lidé!

„Smrtka je někdy na zabití.“

Prvá kniha tejto série ma dosť očarila. Nasmiala som sa pri nej a užila si príbeh, takže som nakoniec siahla po pokračovaní, hoci mi to pár mesiacov trvalo. Možno by som to ani neurobila, keby som si nevšimla, že už v preklade vyšiel aj tretí diel. Tak som samu seba obdarovala, objednala si knihu a čo najskôr sa pustila do čítania. Napriek vážnosti všetkých tém som sa nasmiala ako už dávno nie...

Postavy a prostredie

Zvyknúť si na štýl autorky som už naozaj nemusela, dokonale sme sa zoznámili pri prvej knihe a „sadli sme si“. Presne takýto druh ironického humoru mám v knihách najradšej a autorka ho využíva s takou ľahkosťou, až je to takmer neuveriteľné.

Všetko vnímame z pohľadu samotnej Charley. Je postavou, ktorá používa sarkazmus ako osobný štít a dokonalé vyjadrenie svojich názorov a postojov. Neubehla jediná strana, keby som sa aspoň nevyškierala ako blázon (úprimne, môj brat si teraz asi myslí, že som na cracku). Navyše sa mi pozdávala, aká bola. Okrem toho, že mala chuť vyriešiť všetky problémy sveta a všetkých zachraňovať, ale na druhej strane si aspoň priznala, že má strach. Čím sa stala trošku prijateľnejšou hrdinkou, takou uveriteľnejšou.

Na druhej strane taký Reyes... hej, fajn, priznávam, kto by sa do toho chlapa nezamiloval? A to ani nie je skutočný, čo len dokazuje, že je proste očarujúci (čo tam po tom, že to je ‚Syn Diabla‘). Myslím, že tí dvaja vytvoria dosť dobre výbušnú dvojicu, keď sa konečne prestanú odúvať. Občas sa správali ako malé deti, ale hádam, že ak by to bolo inak, nezapadlo by to do príbehu a to takého toho vtipno-dramatického ducha, ktorý sa ťahá celým dejom.

„Myslí si, že ho straší tvoje prateta Lillian.“

„Ale proč si strýček myslí, že ho straší tetička Lilian?“

„Hele, zkoušel jsem ten trik s cukrem,“ řekl Anděl, který pořád roztržitě poletoval kolem mě. „Víš, jak jsi mi to minule radila. Jenomže ta jeho podělaná kočka ho pořád lízala, takže než přišel a podíval se, místo ‚Charley potřebuje pomoc‘ tam stálo spíš něco jako ‚Lil po tobě půjde‘.“

„Strýček má kočku?“

Ale napriek všetkému tomu humoru a postavám je hneď od začiatku jasné, že to nie je klasická urban fanstasy. Na obale som našla označenie, že ide o triler, ale či tomu verím... to je už ťažké povedať. Viem len, že to je proste odlišné od všetkých kníh, ktoré som doteraz čítala.

Detektívna línia je pomerne výrazná, avšak niekedy je utlačovaná do úzadia. Ale deje sa to tak nenápadne, že som si to najskôr ani neuvedomila. Je to predsa Charley a jej práca a tá stále niečo hľadá, niekoho naháňa alebo rieši nejakú vraždu či zmiznutie. Všetky detaily do seba presne zapadali a ani som si neuvedomila a všetko sa to nejako vyriešilo... samo.

Ale autorke sa nedá uprieť, že sa pohrala s detailmi a popretkávala svet smrteľníkov a duchov (keď hlavná hrdinka vidí mŕtvych, len sotva sa tomu dá úplne vyhnúť a navyše pátrať s pomocou duchov... och, tí sa dostanú všade). Situácie typu „s kým sa tá ženská rozpráva“ boli v podstate každostránkovou záležitosťou (dobre, to som trošku prehnala, ale naozaj sa to tam často vyskytovalo). Nakoniec ma teda podobné reči prestali prekvapovať a radšej som sa zamerala na duchov.

Vďaka nim sa toho v príbehu stihlo premlieť viac ako len jedna zápletka. Nie, že by tým príbeh nejako utrpel, skôr naopak. Nemali síce nič spoločné, teda, až na Charley, ale boli skvelým osviežením. Neviem, či by bola táto séria taká úspešná, keby sa zaoberala len beznádejnou romancou hlavných hrdinov. Aj keď, aj toho je tam dosť a ak by tam bolo toho viac, asi by som musela ísť k zubárovi s pokazenými zubami (aj niekto taký drsný ako hlavné postavy dokážu byť neuveriteľne sladké).

„Co to děláš?“

„Jím tvou zmrzlinu.“

„A proč mi jíš zmrzlinu?“

Ten člověk byl vážně machr na pitomé otázky. „Protože tu svou už jsme snědla.“

Prostredie ale na druhej strane nemalo čo ponúknuť. Boli to len kulisy špeciálne premiestňované a dizajnované len pre dané scény a inak ani neboli podstatné. Tým pádom som tam nenašla siahodlhé opisy o ničom alebo o nekonečných radoch kvietočkov nevlastnej sestry prababičky nejakej vedľajšej postavy. Skôr to bolo také strohé konštatovanie faktov. Tu je toto, tam jej hento a oni to využili na toto a toto. Jasné a uvedené tak, aby to udržovalo celkovú líniu pokope.

Dynamickosť príbehu sa zvyšovala. Teda, nie, že by to bolo nejako extra potrebné, tá akcia na to stačila. Krv bola na viacerých miestach a nejaké tie boje sa dali očakávať. Pretože ani to, že ste Smrtka, vás neochráni pred bežnými svetskými problémami. Ako to, že dostanete po nose, ak ho pcháte do cudzích záležitostí. (Nie, neospravedlňuje vás fakt, že ste súkromný detektív.)

Na príbehu boli viaceré maličkosti, pri ktorých som zdvíhala obočie, lebo boli trošku pritiahnuté za vlasy. Ale rýchlo som ich pustila z hlavy a povedala si, že to aj tak ladí s celkovým vyznením príbehu. A tak to aj bolo. Taká tá odľahčená humorne ladená atmosféra sa ťahala naprieč celým príbehom bez ohľadu na to, aké drastické scény som práve čítala. Na príťažlivosti tomu dodáva aj istá dávka tajomna a surových emócií. O výbuchoch smiechu ani nehovorím.

A kým sa pustím do pokračovania, dovolím svojej bránici malý oddych.