Komiksové okienko, vol. 11

Po dlhšej odmlke som opäť dala dokopy niekoľko komiksov, ktoré sa mi dostali do rúk. Píšem ale len o tých, ktoré som dočítala, nakoľko v poslednom čase som ich rozčítala hneď niekoľko, ktoré ma neoslovili natoľko, aby som vôbec dočítala ich prvý zväzok. Tak snáď sa k nim niekedy vrátim, ale dovtedy výber toho, čo som dočítala...

  

Cugumi Óba & Takeši Obata – Death Note/Zápisník smrti

O tejto mange som toho veľa počula. Vraj je to práve tá séria, s ktorou by ste mali začať, ak si chcete overiť, či je manga pre vás alebo nie. Ja som sa k nej preto, úplne logicky, dostala až teraz, keď už mangu aktívne (dobre, takmer aktívne) aj čítam. Námetom ma to zaujalo už na prvý pohľad. Príbeh o tom, ako smrtonoš stratí zápisník, do ktorého stačí napísať meno a daná osoba zomrie, znel dostatočne krvilačne na to, aby si získal moju pozornosť. Samotné spracovanie ma ohúrilo o čosi menej, ale stále je na pomerne vysokej úrovni. V podstate ide o stret dvoch sociopatov, ktorí navzájom súperia, hoci jeden o druhom až tak veľa nevedia. Občas som mala trošku pocit, že autor scenára čitateľa prehnane podceňuje, ale nakoniec sa na to dá zvyknúť. Mne osobne možno ten text nepríde až taký rafinovaný, pretože som zvyknutá na čítanie mangy Zaslíbená Země Nezemě a tam sa dejú naozaj obrovské výstrednosti a pravidelne mi z toho vybuchuje mozog, takže som asi pripravená už na všetko. Napriek tomu je Zápisník smrti právom považovaný za jednu z najlepších máng a ja jej s radosťou venujem svoj čas. Pretože ak niečo, tak absolútne netuším, akým smerom sa bude príbeh vyvíjať a ako by to všetko mohlo dopadnúť, čiže som fakt zvedavá a o to viac pripravená pustiť sa do ďalších pokračovaní.

Jeremy Barlow & Peteer M. Lenkov & Tony Parker – R.I.P.D.: City of the Damned

R.I.P.D. komiksy som už raz spomínala, no vtedy som písala len o originálnom kúsku, ktorý inšpiroval napísanie scenáru k rovnomennému filmu. City of the Damned je druhým samostatným komiksom, ktorý sa dejovo vzťahuje už na spomínaný film. Publikovaný bol krátko pred premiérou a hoci sa odohráva až po udalostiach vo filme, svojim spôsobom ide o prequel. Totiž, ak ste videli film, tak ste si určite všimli, ako Roy niekoľkokrát hovorí, že nechce nového partnera, pretože s tým predchádzajúcim mu to nejako nevyšlo. Tento komiks jeho slová vysvetľuje. Ide vlastne o spomienku, v ktorej som sledovala čerstvo naverbovaného Roya, ako bojuje proti príšernostiam. Osobne považujem tento komiks za o čosi vydarenejší oproti tomu predchádzajúcemu. Hoci aj pod tento sa podpísal Lenkov, v tomto prípade však len ako editor a autorom príbehu je Jeremy Barlow, čo sa naozaj pozitívne podpísalo pod zlepšenie kvality. Rozdiel oproti originálnemu komiksu je tiež v tom, že toto pokračovanie je oveľa menej vtipné. Dej je hlbší a temnejší a preskúmava svet R.I.P.D. z úplne iného konca. Je to skvelé doplnenie nielen originálneho komiksu, ale aj filmu. Škoda len, že sa tomuto námetu nikto nevenuje. Podľa mňa má tento svet fakt obrovský potenciál a v rukách dobrého scenáristu by to mohla byť poriadna pecka.

Ryan Parrott & Dan Mora – Saban’s Go Go Power Rangers

Tento komiks je pre mňa totálne nostalgickým návratom do detstva. Pamätám si, keď som ešte ako žiačik základky sledovala niekoľko sérií seriálu. Teraz už viem, že to malo fakt hrozné efekty (teda vlastne skôr neexistujúce efekty) a väčšinou aj dosť mizerný príbeh, ale v tom čase som z toho bola fakt nadšená (okrem toho to pozerali všetci chalani, takže ste boli rovnako kúl ako oni, ak ste to sledovali). Takže Power Rangers patrili k môjmu detstvu a nikdy som neplánovala sa k ním vrátiť – až kým sa v kinách neobjavil film, ktorý dopadol ako dopadol. Keďže som ho však nedávno pozerala znovu, zo zvedavosti som pozerala, či ešte vychádzajú ďalšie série seriálu a miesto toho som našla tento komiks. Začal som ho čítať s tým, že bude sranda na chvíľu prepadnúť nostalgii. Prekvapilo ma teda, ako veľmi dobré to je. Príbeh síce nemá čím prekvapiť, nakoľko je to recyklácia stále tých istých zápletiek a dokonca aj situácií, ale práca s postavami je ukážková. Na čo mnoho tvorcov komiksov dosť kašle, ale v tomto si dali fakt záležať. Okrem tam je tiež niekoľko dobrých posolstiev. Takže to, čo začalo ako čistá nostalgia, napokon dopadlo výborným čitateľským zážitkom.

Carlos Giffoni & Juan Doe – Strayed

Toto je komiks, o ktorom som ani netušila, že ho nutne potrebujem vo svojom živote, až kým som naň náhodne nenarazila a následne ho neprečítala. Pričom som ho zahliadla len kútikom oka v zozname noviniek na jednej zo stránok, cez ktoré čítam komiksy. Za môj záujem je zodpovedná aj tá obálka, pretože je fakt skvostná. No a potom som si prečítala, o čom to je. Mačka, ktorá zachráni Zem? Veď to je splnený sen všetkých mačkofilov, jasné, že som si to musela čím skôr prečítať. Vo svojej podstate však tento komiks neponúka nič svetoborné. Je to predovšetkým sci-fi, takže sa do odohráva vo vesmíre, kde Lou, mačka schopná astrálnej projekcie, hľadá planéty s novými zdrojmi dôležitými pre prežitie ľudstva. Avšak získaniu zdrojom predchádza vyvraždenie pôvodného obyvateľstva, o čom vesmírne pátračky zo začiatku nevedia. Mačka a jej panička Kiara sú tak obe klamané, ale nakoniec zistia pravdu. Takže vo svojej podstate je tento komiks klasickým príkladom príbehu o hrdinovi, ktorý sa náhle dozvie, že vlastne celý čas spolupracoval s nesprávnou stranou a rozhodne sa s tým niečo urobiť. Ale oceňujem nápad s planétami a aj astrálnu mačku. Tiež to bolo celkovo dosť oku lahodiace a na konci dokonca aj prekvapivo naozaj silne emotívne. Čiže je to fakt výborná jednohubka vhodná nielen pre milovníkov mačiek.

Grant Snider – I Will Judge You By Your Bookshelf

Sarine čmáranice. To je séria, ktorá mi ukázala, že mám rada aj iné druhy komiksov. Také, ktoré nemajú konzistentný príbeh, ale ktoré dokážu potešiť a dokonca vyvolať aj inú emóciu. Navyše teraz čakám na ďalší komiks od Debbie Tung a nazdávala som sa, že Grant Snider by mi mohol pomôcť zaplniť náhlu prázdnotu. Možno som mala priveľké očakávania, ale toto u mňa až tak nezabodovalo. Bolo to dobré, o tom žiadna. Niektoré momenty ma rozosmiali a v mnohých som sa našla. Navyše sa autor prejavil aj ako nádejný básnik, keď sa niektoré jeho kúsky fakt podarene rýmovali a mali super rytmus. Zásadný problém tejto zbierky je však to, že je až príliš náhodná. Jednotlivé kúsky v nej nie sú nijakým spôsobom radené a autor vlastne skáče od témy k téme, čo ma po čase začalo neskutočne otravovať. O to viac rušivé to bolo, že v knihe sú náznaky kapitol alebo tematických okruhov, ale autor sa ich nedrží. Ku koncu som dokonca mala pocit, že sa až príliš snaží podojiť niektoré témy, hoci ich už stihol vyčerpať. Vo výsledku to ale nie je úplne márny komiks. Dokáže potešiť a zrelaxovať, ale neprináša takmer nič nové, čo by som nevidela aj v iných podobne ladených zbierkach (ktoré mali výhodu ešte aj v tom, že ilustrácie v nich boli lepšie zoradené).

Čítali ste v poslednom čase nejaký zaujímavý komiks?